• Rozprávame sa na tému eurofondy, čerpanie peňažných prostriedkov z eurofondov, zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, ktoré sú určené na poporu samosprávy, na jej rozvoj, budovanie, zveľaďovanie. Mojím respondentom je Mgr. Branislav Tréger, PhD. - primátor Liptovského Hrádku, a s ním aj Ing. Iveta Gajdošová - vedúca Odboru finančného, daňového a majetku Mestského úradu v Liptovskom Hrádku. Mesto Liptovský Hrádok je centrom horného Liptova a spolu s Dovalovom - jedinou svojou mestskou časťou, malo k 1. januáru tohto roka 7 382 obyvateľov, z nich 1 010 v Dovalove. •
• "Bez externých finančných zdrojov, bez peňazí nielen z eurofondov, ale aj z rôznych podporných projektov od štátu, od mnohých občianskych združení, mimovládnych organizácií, nadácií a podobne si rozvoj Liptovského Hrádku neviem predstaviť. Bez toho by sme sa nikde nepohli," priznáva Mgr. Branislav Tréger, PhD., ktorý je liptovskohrádockým primátorom tretie volebné obdobie za sebou - od komunálnych volieb v roku 2006. Primátor upozorňuje na to, že vo všetkých prípadoch, keď samospráva v Litovskom Hrádku na základe predložených a schválených projektov získala financie z externých zdrojov, dostavili sa aj viaceré pozitíva, ktoré neboli ihneď na prvý pohľad viditeľné: "Napríklad v prípade rôznych stavieb alebo rekonštrukcií v meste a v mestskej časti na základe priznaných, schválených peňazí nielen z eurofondov sme mohli dať prácu aj našim - liptovskohrádockým firmám, podnikateľom. Hlavne z prostriedkov z eurofondov sa nám podarilo napríklad obnoviť a zatepliť viaceré objekty, ktoré nám patria, napríklad budovy škôl, vymeniť na nich okná a podobne. To sa ihneď vrátilo vo forme vyše tridsaťpercentných úspor za energie, potrebné na vykurovanie." Ing. Iveta Gajdošová konkretizuje: "Finančná podpora na rôzne projekty pre Liptovský Hrádok je od roku 2004 zatiaľ vo výške 7 377 156,72 eur - z toho priamo od Európskej únie sme získali 5 470 866,61 eur, zo štátneho rozpočtu 827 352,44 eur a vklad samosprávy bol v potrebnej výške 1 078 937,67 eur." •
• Zatiaľ najviac peňazí z eurofondov - až 1 893 130,11 eur - získala liptovskohrádocká samospráva na úpravu centra mesta s vybudovaním námestia, priľahlej komunikácie, verejného osvetlenia a osadením zelene. Vzniklo tak Námestie Františka Wisnera v Liptovskom Hrádku - mestské centrum s kvalitnými spevnenými plochami, s osvetlením, mpbiliárom i s prvkami drobnej architektúry. "Priamo z eurofondov sme na túto stavbu dostali 1 165 090,59 eur, zo štátnych zdrojov 151 224,76 eur a finančný vklad samosprávy predstavoval 576 814,76 eur," vraví Ing. Iveta Gajdošová. Námestie Františka Wisnera bolo obyvateľstvu slávnostne odovzdané do užívania 21. augusta 2011. •
• Pozrime sa na prehľad financovania projektov v Liptovskom Hrádku. •
• Z prehľadnej tabuľky je ľahko spočítateľné, že iba do školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti liptovskohrádockej samosprávy zatiaľ "natieklo" len z eurofondov - teda z Európskej únie, vyše 2 783 471 eur. K tejto sume pripočítajme aj financie získané zo štátnych zdrojov a potrebný vklad z rozpočtu mesta. Jedna zo škôl, ktorá vďaka eurofondom dostala nielen nový vzhľad, ale bola aj zateplená, boli na nej vymenené všetky okná aj zatepľovací systém, upravené bolo jej okolie - vrátane vybudovania nových chpdníkov, je i Základná škola s materskou školou Jozefa Derkréta Matejovie v Liptovskom Hrádku (v tabuľke č. 7). Škola získala spolu 1 030 581,22 eur na niekoľko projektov, z toho z Európskej únie 894 555,65 eur, zo štátnych zdrojov 83 958,45 eur a z rozpočtu samosprávy na všetky projekty pre školu postačilo len 52 067,12 eur. Takto by sme mohli pokračovať v prepise toho, čo je v tabuľke - ale netreba. Každý vie porovnávať a (z)hodnotiť. Rád by som upozornil na jednu dôležitú skutočnosť: Všimnite si, prosím, že peniaze ako z eurofondov, tak aj zo štátneho sú v Liptovskom Hrádku smerované nielen do školstva, ale aj do kultúry, do športu, do obnovy pamiatok, do separovania odpadu a do ekológie, do ihrísk a športovísk, do ciest a chodníkov a do mnohých detailov. To všetko bude dlhé roky, desaťročia slúžiť v prospech obyvateľov aj návštevníkov mesta. •
• Liptovský Hrádok je ukážkovým mestom, samosprávou, na ktorej sa dá ilustrovať nielen potreba eurofondov, ale aj zmysel a význam toho, že Slovenská republika je v Európskej únii. Nielen Liptovský Hrádok, ale ani porovnateľne počtom obyvateľov veľké mestá, o našich malých obciach nevraviac, by si bez eurofondov a ďalších externých finančných zdrojov nikdy nemohli dovoliť len z vlastných peňazí "zatiahnuť" financovanie potrebného, nevyhnutného: opráv budov škôl, škôlok, rekonštrukcie a výstavby miestnych komunikácií i chodníkov, investície do triedenia a ekologického likvidovania odpadu, do podpory rozvoja kultúrnych, spoločenských, športových a iných aktivít. Aj preto triezvo, perspektívne uvažujúci občania Slovenska nemôžu súhlasiť s tým, aby Slovenská republika vystúpila z Európskej únie. •
• Súvisiaci článok: Komu prospievajú eurofondy? - link. •