• Jednou z takých oblastí je aj neustále zlepšovanie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu, turizmu a návštevnosti Slovenska, našich miest i obcí, aj prírody - to všetko s cieľom ukázať sa susedom, Európe i svetu, zviditeľniť sa, byť známejšími. Samozrejme aj so slušným cieľom na cestovnom ruchu, turizme, návštevnosti finančne uspieť. Na pohľad je to možno zdĺhavá a komplikovaná, kľukatá cesta - ale treba na ňu vykročiť. Začať sa má, podľa mňa, už na miestnej, lokálnej úrovni - aj v možnostiach samospráv. •
• Ako rodený Hrádočan som už ohlásil svoju nezávislú kandidatúru na post poslanca Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Hrádku - link. Jedným z viacerých mojich predvolebných zámerov je kolektívne - s poslaneckým zborom, s vedením samosprávy, ale aj s rôznymi podnikateľmi z danej sféry i so zástupcami komunitných nadácií, občianskych združení a pod. pracovať na tom, aby Liptovský Hrádok, jeho mestská časť Dovalovo a ich blízke okolia boli viac a efektívne spropagované z pohľadu turistického a cestovného ruchu a návštevnosti - ako na Slovensku, tak aj v zahraničí, nielen v Európe. Domnievam sa, že rozvoj cestovného ruchu v Liptovskom Hrádku a v okolí môže výrazne prispieť ku skvalitneniu mnohých služieb i obchodu aj v prospech stálych obyvateľov mesta. Je to synergický, vzájomne veľmi prospešný, žiadaný aj užitočný efekt. •
• Aká je dnes situácia v Liptovskom Hrádku, ktorý má vyše 7 300 obyvateľov a je administratívnym centrom veľkej časti horného Liptova, z pohľadu cestovného ruchu, turizmu, návštevnosti mesta a jeho propagácie? Nedobrá. V meste nie je informačné centrum, ktpré by bolo v sieti Asociácie informačných centier Slovenska - najbližšie takéto informačné centrum je v Liptovskom Mikuláši, kde z (ne)pochopiteľných dôvodov Liptovský Hrádok samostatne a výrazne nepropagujú. To treba zmeniť - Liptovský Hrádok svoje dôstojné a funkčné informačné centrum musí mať. Liptovský Hrádok má len štyri partnerské mestá v zahraničí (na Slovensku žiadne): Hradec nad Moravicí a Českú Skalicu (obe v ČR), Stary Sącz a Nowy Targ (v rámci partnerstva Gmina Nowy Targ - Mikroregión Pod Poludnicou) (obe v PL). Ako sa tieto partnerstvá využívajú a s akým výsledkom - nevedno. Aj toto treba zmeniť a treba rozšíriť počet partnerských miest Liptovského Hrádku o ďalšie mestá, aj na Slovensku, v Česku i v Európskej únii (navrhujem nadviazanie družby s francúzskym Le Havre - aj preto, lebo obe mestá majú zhodné iniciály). V praxi by to znamenalo, že sa bude Liptovsky Hrádok častejšie a efektívne predstavovať v zahraničí: výstavami liptovskohrádockých fotografov a výtvarníkov, kultúrnymi a spoločenskými i športovými tradíciami, propagáciou mesta a okolia, prírody a jej krás, ale aj priemyslom atď. Spolupráca nech je živá - recipročná. Viem si predstaviť napríklad výstavy fotografov a umelcov zo zahraničia u nás, dokonca aj zorganizovanie tematických filmových festivalov, koncertov, spoločenských podujatí... Sú to dvere, ktoré treba otvoriť a v nich môžeme u nás vítať návštevníkov zo Slovenska i zo sveta. Len treba chcieť. Ako prvé je ale potrebné spraviť skvelé, obsažné propagačné materiály, vrátane samostatnej mestskej webstránky, a to všetko v rôznych jazykových mutáciách. Predsa nie je možné a znesiteľné, aby v celom Liptovskom Hrádku bola iba jedna vyblednutá stará mapa mesta - na ktorej nie je vyznačené ani len Námestie Františka Wisnera (dané do prevádzky 21. 8. 2011!) •
• Pozrime sa na to, aké sú možnosti ubytovania sa v Liptovskom Hrádku a v blizučkom okolí. Okrem Grand Castle - link - ubytovania v krásnom prostredí liptovskohrádockého hradu s kaštieľom, reštauráciou - je na západnom okraji mesta, pri Váhu, vynikajúci hotel s kempingom (chatky, stany, karavany) a reštauráciou Borová Sihoť - link. Na západnej hranici mesta je pekný, moderný F-Team Hotel - link s reštauráciou. Ubytovanie a stravovanie v Liptovskom Hrádku ponúka aj tradičný Penzión pod Skalou - link. Niekdajší Hotel Smrek v centre mesta je aktuálne v štádiu rozsiahlej prestavby. V meste i v Dovalove a v okolí je ešte ponuka ubytovaní v rôznych penziónikoch rodinného typu a na súkromí. To by bolo asi tak všetko. Najesť sa v Liptovskom Hrádku môžete: máme Šariš Pub 12 - link v centre mesta, neďaleko je aj útulná Pizza Bosske - link, a v Sokolovni nová pizzeria s reštikou Point - link. Plus pár stánkov s občerstvením à la kebab a pečené kurča. Je to bieda, poviem vám. Pochopiteľne - samospráva nemôže nikomu "nadirigovať," aby si u nás postavil hotel, zriadil reštaurácie, ale môže pre to vytvoriť vhodné podmienky, napríklad dočasnými zľavami z miestnych daní a poplatkov (aj už existujúcim zariadeniam). Samozrejme - môže vytvoriť rozsiahly a hodnotný propagačný materiál (aj na webstránke) v rôznych jazykových mutáciách, vrátane hebrejčiny, pretože mesto a jeho okolie navštevuje stále viac turistov i z Izraela - vyhľadávajú aj zrekonštruovaný starý židovský cintorín s lapidáriom. Jeho záchranu a rekonštrukciu som v prvej polovici 90-tych rokov inicioval a vďaka spolupráci s vtedajším primátorom mesta, Júliusom Medvedim, a s Ladislavom Agnesom Snopkom, a s pár miestnymi ochotnými podnikateľmi (pracovali bez nárokov na odmeny, peniaze), sa v rámci dvoch ročníkov podujatia Mosty - Gesharim podarilo cintorín pekne zachrániť. •
• Liptovský Hrádok - to nie je len krásny, pekne a precízne zrekonštruovaný rovinný hrad s kaštieľom, pri ňom jazierko, nad ním Skalka s panorámou vôkol, až na Vysoké Tatry a kamsi za Liptovskú Maru. Nie je to len Hrádocké arborétum s plusmi aj mínusmi - link. Samotný Liptovský Hrádok ppnúka nielen návštevníkom, hosťom, ale aj domácim, z ktorých mnohí mesto detailne nepoznajú, čo je na škodu vecí, veľa zaujímavostí, kúziel, čarovných miest, plných jedinečných prírodných, architektonických i staviteľských detailov. To všetko treba vhodne, pútavo a moderne približovať domácim, hlavne mladým obyvateľom, a predovšetkým i návštevníkom mesta. Mesto s koreňmi dávno pred rokom 1316, ktoré postupne vyrástli z osady Belsko, ponúka veľmi veľa, pretože každá historická etapa v ňom zanechala často mimoriadne i cenné stopy. To, čo sa nikde inde nedá nájsť. To, čo stojí za hľadanie, objavovanie. Mám taký nápad, ktorý by som chcel ako poslanec v Liptovskom Hrádku i v Dovalove realizovať. Inšpiroval som sa v roku 2004, keď som bol dlhšie vo francúzskej Normandii - na oslavách 60. výročia vylodenia spojencov, otvorenia západného protinacistického frontu. Vari pred každou normandskou dedinkou, mestom, ale aj v nich, boli na paneloch i malých billboardoch umiestnené reprodukcie dobových fotografií - a to na mieste, kde vtedy stál fotograf. Súčasný návštevník tak mohol detailne porovnať výhľad v kontexte dávneho so súčasným: zmeny, premeny, obraz dedinky, mesta, ich častí, krajiny. Bolo to veľmi zaujímavé aj pôsobivé. Existujú desiatky, ak nie stovky na tento účel vhodných fotografií z Liptovského Hrádku i z Dovalova nielen z čias dávno minulých, ale aj skorších, napríklad z prvej polovice XX. storočia. Ak by sa môj zámer podarilo postupne realizovať, som presvedčený, že by široká domáca verejnosť aj návštevníci dostali atraktívnu možnosť vizuálne porovnať premeny mesta a jeho mestskej časti v čase. Určite by to pomohlo nielen zatraktívniť verejný priestor, ale aj prispieť k vzdelaniu, k získaniu širších vedomostí o histórii mesta, mestskej časti, o ich premenách a dnešku. Okrem toho by som bol veľmi rád, keby sa mi podarilo realizovať aj iný môj dávnejší zámer - umiestniť do verejného priestoru v meste veľkoplošné reprodukcie fotografií od miestnych fotografiek, fotografov, ale aj výtvarných umelcov. Nepotrebujeme mať mesto "zavláčené" len nechutnými reklamami, ktoré si aj tak málokto všíma - mali by sme mať verejnú možnosť prezentovať aj to pekné a hodnotné, čo u nás vzniklo ako výsledok umu, talentu a práce miestnych tvorivých ľudí. Myslím si, že to všetko si nevyžaduje obrovské finančné náklady, investície, ktoré by priamo zaťažili rozpočet mesta. Mnohé sa dá spraviť aj s pomocou sponzorov, o ktorých v Lptovskom Hrádku niet núdze, ani sa netreba obávať toho, že by sa nechceli na týhto projektoch, ale aj na inej propagácii mesta, podieľať. Opäť - treba len chcieť, mať vôľu a myslieť moderne, progresívne. •
• Ponúkam vám zopár pohľadov na Liptovský Hrádok starých čias - i s popisom čo je na fotografiách. Fotografie ideovo súvisia s mojím zámerom, o ktorom píšem vyššie. •
• Vytvoriť hodnotné, dobré podmienky pre domácich aj návštevníkov Liptovskéh Hrádku - to je jedna strana mince. Druhou stranou toho istého peniazu s veľkou nominálnou hodnotou budúcnosti je zabezpečiť aj to, aby sa domáci i návštevníci, hostia v meste cítili bezpečne a aby mesto bolo čisté, útulné, príjemné. Treba pri tom myslieť aj na to, aby čo najviac miest v meste bolo ľahko dostupných nielen ťažko zdravotne postihnutým - imobilným, ale aby sa po ňom mohli bezpečne a pohodlne prechádzať aj mamičky, rodinky s kočíkmi, s detičkami ktoré nie sú pevné a isté v kroku a v stabilite, ale aj ľudia starí, málo vládni. O mojich predstavách ako zabezpečiť čistotu,bezpečnosť a schodnosť v Liptovskom Hrádku nabudúce. •
• Ďakujem Ľubovi Kompišovi za poskytnutie historických fotografií z mesta Liptovský Hrádok, ktoré pochádzajú z jeho zbierky, od obyvateľov mesta, z archívov Mestského úradu v Liptovskom Hrádku a Liptovského múzea - Národopisného a ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku. •
• ART ŠTÚDIO Liptovský Hrádok - Facebook --- link •
• Liptovský Hrádok v starých fotografiách - Facebook -- link •
• Na záver vám ponúkam pozoruhodný, ani nie polhodinpvý archívny film o bohužiaľ zaniknutej Považskej lesnej železničke, ktorej história je veľmi úzko spätá i s Liptovským Hrádkom, s Čiernovážskou dolinou, s osadou Svarín, s Liptovskou Tepličkou... •
• Celkom na záver ešte jeden film, v ktorom účinkuje nielen Považská lesná železnička a jej "mašinky." Je to poeticky ladený film, vhodný i pre deti - Vlak do stanice nebe (réžia Karel Kachyňa, 1972, hudba Zdeněk Liška). Prajem vám pokojné sledovania filmov a príjemné dni. •