reklama

Základný kameň II. svetovej vojny

• Mníchovská dohoda je u nás aj v Česku stále interpretovaná ako zrada Československej republiky Západom. Deje sa tak v duchu pokrútenej boľševickej pásomnice - komunistickej ideológie. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

 K podpisu Mníchovskej dohody (resp. Mníchovskej zmluvy) došlo 30. septembra 1938 o 02:30 hodine - po dohode, ktorá bola uzavretá 29. septembra 1938. Podľa Mníchvskej dohody muselo Československo odstúpiť - odovzdať Nemecku svoje rozsiahle pohraničné územia (hlavne Sudety), ktoré boli osídlené prevažne príslušníkmi nemeckej národnostnej menšiny. Mníchovská zmluva, koncipovaná na púhych štyroch stranách vágneho textu, bola od okamihu jej podpisu podľa medzinárodného práva neplatná a súčasne bola dovtedy najväčším prejavom politiky appeasementu - teda politických ústupkov. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Štvrtá strana Mníchovskej zmluvy s podpismi A. Hitlera (hore) a B. Mussoliniho, É. Daladiera a A. N. Chamberlaina. •
• Štvrtá strana Mníchovskej zmluvy s podpismi A. Hitlera (hore) a B. Mussoliniho, É. Daladiera a A. N. Chamberlaina. • (zdroj: • Zdroj: Vojenský historický ústav Praha •)

 O Mníchovskej dohode sa napísalo a popísalo veľmi veľa - u nás aj v zahraničí, od kníh, publikácií článkov, analýz, úvah, rešeršov a podobne, a to na všetkých úrovniach: od tých vysoko odborných, priam sofistikovaných od autorov poznajúcich problematiku z mnohých strán, až po kadejaké nezrelé úvahy, priam lživé fantazmagórie, neraz raziace puchom konšpirácií a ničím serióznym nepodložených dahadov, hlavne v duchu "keby" a "ak" a podobne. Nad tým všetkým tróni zažratá predstava o Moníchovskej dohode ako o zrade, o "pakte zrady." Treba si uvedomiť, že s touto rétorikou masívne prišli predovšetkým komunisti po "víťaznom puči" vo februári 1948, keď sa u nás začalo plánovite, systematicky a lživo dehonestovať a potierať všetko súvisiace so Západom a hlavne s úlohou a s výsledkami západných mocností počas II. svetovej vojny. Doslova a do písmena sa začalo bagatelizovať a komunisticky príznačne klamať. Učili sme sa, že Plzeň a veľkú časť západných Čiech oslobodila Sovietska armáda - povedať nahlas, že nielen Plzeň oslobodili Američania bolo nežiadúce, ba až trestné alebo prinášajúce veľmi vážne dôsledky, napríklad v navždy "pošramotenom kádrovom profile," v podozieraní z protištátnej činnosti a podobne. Úloha západných spojencov pri vylodení v Normandii 6. júna 1944 a pri oslobodzovaní západnej Európy od nacistov bola marginalizovaná, podobne aj boje v Tichomorí, na severe Afriky. O československom západnom odboji sa nesmelo otvorene učiť ani rozprávať - československí príslušníci, bojujúci počas II. svetovej vojny v radoch západných spojencov boli u nás za komunizmu degradovaní z hodností, zavieraní do komunistických väzení a pracovných lágrov, vypudzovaní na okraj spoločnosti. Nesmelo sa o nich hovoriť ani písať. Úplnej rehabilitácie a navrátenia do hodnotného života sa im dostalo až po roku 1990. O nič lepšie na tom neboli ani príslušníci domáceho odboja, ktorí počas vojny "nešli v líniách" sovietskeho a komunistického zámeru, plánu. O technickej, materiálnej, potravinovej a inej pomoci zo Západu počas vojny, nasmerovanej nielen do Sovietskeho zväzu, ale napríklad aj na pomoc Slovenskému národnému povstaniu, sa muselo mlčať. Píšem o tom, čo som na vlastnej koži počas svojich školských rokov v komunistickej Československej socialistickej republike zažil a prežil. Samozrejme - iné informácie, úplné a pravdivé, som dostával doma, podobne ako mnohí moji spolužiaci, spolužiačky. Ale to je už iná kapitola. Pravda je taká, že za všetkým týmto politickým, spoločenským marazmom, komunistickými klamstvami a dezinformáciami bolo treba hľadať aj tú nešťastnú Mníchvskú zmluvu, tak ľahko vyhlásenú za zradu - a všetkých, ktorí ju signovali, za zbabelých zradcov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Dobová príležitostná pohľadnica so signatármi Mníchovskej dohody. •
• Dobová príležitostná pohľadnica so signatármi Mníchovskej dohody. • (zdroj: • Zdroj: Vojenský historický ústav Praha •)

 Odtiaľ bol už len komunistický ideologický krôčik k tomu, aby bol prezident Edvard Beneš komunistami vyhlasený za zradcu, zbabelca, zapredanca Západu. Bez toho, aby sa mohol účinne brániť, pretože Edvard Beneš 3. septembra 1948 ako ani nie 65-ročný zomiera. Na adresu Edvarda Beneša treba zdôrazniť, že po prijatí Mníchvskej dohody už 5. októbra 1938 abdikoval na funkciu československého prezidenta a 22. októbra toho istého roku odletel do Londýna a odtiaľ do USA, kde v Chicagu prednášal na univerzite. V roku 1939 založil v Paríži Československý národný výbor - orgán zahraničného československého odboja. Po okupácii českých krajín a vyhlásení vojnového Slovenské štátu 14. marca 1939 E. Beneš prehlásil Mníchovskú zmluvu za neplatnú a zaslal v tomto duchu protest proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy všetkým vládam hlavných európskych mocností a súčasne aj vláde USA. V júli 1940 E. Beneš v Londýne vytvoril československú exilovú štátnu reprezentáciu a prevzal funkciu exilového československého prezidenta. Veľká Británia túto exilovú vládu a E. Beneša ako exilového prezidenta uznala už 21. júna 1940. V roku 1941 E Beneš autorizoval Operáciu Antropoid, ktorej cieľom bola fyzická likvidácia Reinharda Heydricha - zastupujúceho ríšskeho protektora, tretieho najvyššie postaveného muža v Hitlerovom nacistickom Nemecku - kata Židov i Slovanov. Na jar 1945 E. Beneš odcestoval z Londýna cez Moskvu na oslobodenú časť územia Československa, v Košiciach vymenoval prvú našu povojnovú vládu, ktorá 5. apríla 1945 prijala Košický vládny program. Následne E. Beneš 16. mája 1945 pricestoval do Prahy a 28. októbra bol potvrdený vo funkcii českoslvenského prezidenta a 19. júna 1946 bol ním opäť zvolený. Funkciu prezidenta Československa vykonával do 7. júna 1948, pričom. E. Beneš bol od obdobia spred roku 1918 zástancom čechoslovakizmu, odmietl marxizmus, leninizmus a boľševizmus, blízky mu bol socializmus ako vláda robotníkov, roľníkov. Považovať Edvarda Beneša za zbabelca a zradcu, ktorý ušiel pred vojnou a skrýval sa kdesi v londýnskom podzemí, je hlúpe, tupé a primitívne, je to lož, vykovaná komunistami od čias Klementa Gottwalda. Dehonestujúca lož, usadená v mysliach a názoroch komunistických pohrobkov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Prezident E. Beneš blahoželá Otmarovi Kučerovi, československému stíhačovi, príslušníkovi RAF, k udeleniu Československého vojnového kríža a Medaily za chrabrosť. •
• Prezident E. Beneš blahoželá Otmarovi Kučerovi, československému stíhačovi, príslušníkovi RAF, k udeleniu Československého vojnového kríža a Medaily za chrabrosť. • (zdroj: • Zdroj: www.svornost.com •)
• Prezident E. Beneš vyznamenáva hrdinov - československých príslušníkov 310. stíhacej perute RAF v hangári poľného letiska vo Veľkej Británii. •
• Prezident E. Beneš vyznamenáva hrdinov - československých príslušníkov 310. stíhacej perute RAF v hangári poľného letiska vo Veľkej Británii. • (zdroj: • Zdroj: Vojenský historický ústav Praha •)

 Priblížme si, ako, za akých okolností došlo k podpísaniu Mníchovskej zmluvy. Mníchovskú dohodu signovali Adolf Hitler - nemecký "vodca" a ríšsky kancelár, Arthur Neville Chamberlain - britský ministerský predseda, Édouard Daladier - francúzsky predseda vlády a Benito Mussolini - taliansky fašistický diktátor. Výstižne, presne až detailne je proces podpisu dobre opísaný v Knihe Hitler (z nemeckého originálu Das Buch Hitler (Verlagsgruppe Lübbe GmbH & Co. KG, Bergisch Gladbach, 2005), ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Ikar, a. s., Bratislava, 2006). Kniha Hitler je zostavená z protokolov z vypočúvania Otta Günscheho - Hitlerovho osobného pobočníka, a Heinza Lingeho - Hitlerovho komorníka v Moskve v rokoch 1948 a 1949. Tajné protokoly NKVD z vypočúvania Günscheho a Lingeho boli určené výhradne pre Josifa Vissarionoviča Stalina a boli desaťročia utajené v sovietskych a ruských archívoch. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Signatári po podpise Mníchovskej zmluvy. •
• Signatári po podpise Mníchovskej zmluvy. • (zdroj: • Foto: Heinrich Hoffmann. Zdroj: Vojenský historický ústav Praha •)

 Z Knihy Hitler vyberám podstatné časti, týkajúce sa podpisu Mníchovskej zmluvy. 
O dvanásť hodín neskôr, večer 23. septembra (1938 - pozn. blogera), sa Chamberlain ešte raz objaví u Hitlera. Obaja spolu hovoria v Ribbentropovej a Schmidtovej prítomnosti (Ribbentrop - ríšsky minister zahraničných vecí; Schmidt - vedúci ministrskej kancelárie a tlmočník - pozn. blogera). Počas rozhovoru je potrebná mapa Česko-Slovenska a Hewel ju priniesol. Keď opäť vyšiel z Hitlerovej pracovne, spokojne povedal, že záležitosť teraz beží ako po masle. Veľavravne k tomu dodal: "Vodca nenakladá s Chamberlainom veľmi láskavo a vyvynul silný nátlak. Chamberlain v mene Anglicka urobil, pokiaľide o odovzdanie Sudet Nemecku, naozaj jednoznačné sľuby. Bude musieť pristúpiť aj na iné naše požiadavky." Čoskoro nato sa rokovania skončili. Hitler a Chamberlain schádzali dolu po schodoch. Pri jednej palme vo vestibule sa im do cesty postavil Hitlerov fotograf Hoffmann. S bleskom urobil veľavravný obrázok: Hitler s britským ministerským predsedom 'pod palmou mieru'.
Chamberlain odletel späť do Londýna, Hitler do Berlína. Tam očakával odpoveď česko-slovenskej vlády na svoje požiadavky, odovzdané prostredníctvom Angličanov. Ale Praha sa nepoddala. Hitler je od zlosti bez seba. Hovorí: "Už nebudeme viesť nijaké vyjednávania!" Svojej osobnej stráži vydá príkaz namiesto čiernych uniforiem SS obliecť si sivé uniformy Wehrmachtu, aby tak demonštroval svoju vojnovú náladu.
V tých dňoch chodil každú chvíľu k Hitlerovi taliansky veľvyslanec v Berlíne Attolico vo fašistickej uniforme talianskych čiernych košieľ. 27. septembra 1938 sa tam objavil štyrokrát. Keď opúšťal ríšske kancelárstvo tretí raz, povedal Hitler Lingemu, prinášajúcemu noviny, tónom, v ktorom sa miešali zlosť a spokojnosť: "Ten má plné gate! Keby sme sa mali riadiť jeho radou, veci by sme nikdy nedoviedli do konca." 
Neskoro večer sa v ríšskom kancelárstve vedelo, že Hitler sa dal od Mussoliniho prehovoriť, aby súhlasil so zvolaním konferencie štyroch mocností, Nemecka, Anglicka, Francúzska a Talianska, k sudetskej otázke. 28. septembra sa Hitler skoro ráno pripravoval odcestovať do Mníchova, kde sa mala konferencia konať. Večer odcestoval Hitler vlakom z Anhaltskej stanice v Berlíne a ďalšie ráno zastal v Kufsteine v Tirolsku, kde sa mal stretnúť s Mussolinim na ceste do Mníchova. Na nástupišti ani živej duše. Stanica je uzavretá. Na protiľahlé koľaje sa prirúti Duceho (Mussoliniho - pozn. blogera) vlak. Z jedného vozňa vystupuje na nástupište Mussolini. Hitler sa mu ponáhľa v ústrety. Stisne svojmu spjencovi obidve ruky a významne sa naňho pozerá široko roztvorenými očami. Nastúpia do Hitlerovho salónneho vozňa a spoločne pokračujú v ceste do Mníchova. V Mníchove sa Hitler s Mussolinim odvezú k Prinz-Carl-Palais, kde bude Duce ubytovaný so svojím zaťom, (talianskym - pozn. blogera) ministrom zahraničných vecí, grófom Cianom. Na mníchovských uliciach nič nenaznačuje, že sa tu očakáva konferencia štyroch mocností. Na Hitlerov príkaz boli zakázané všetky verejné ovácie. Tým chcel dať zahraničným štátnikom najavo, že národnosocialistické Nemeckomedzinárodnými konferenciami pohŕda. Pre konferencie a parlamentné schôdze nachádza Hitler len jedno slovo: 'klebetáreň'.
Chamberlaina privítajú na letisku Oberwiesenfeld pri Mníchove Ribbentrop a bavorský štátny radca Christian Weber, oblečený do uniformy brigadefürera SS. Považovalo sa za vhodné, že pri privítaní premiéra Jeho Veličenstva britského kráľa bude prítomný tento mníchovský veľkošpekulant a zúrivý protivník boľševizmu.
Pre Chamberlaina a jehospolupracovníkov bol rezervovaný hotel Regina. Francúzskeho premiéra Édouarda Daladiera privítal na letisku Göring (poľný maršál,havný veliteľ Luftwaffe - pozn. blogera). Daladier sa ubytoval v hoteli Vier Jahreszeiten. Konferencia sa zišla 29. septembra v 'Hnedom dome' - sídle národnosocialistickej strany (NSDAP - pozn. blogera).
Pred začatím konferencie sa Hitler zastavil po Mussoliniho a odviezol sa spolu s ním do 'Vodcovskej stavby'. Tam v Hitlerovej pracovni očakávali Chamberlainov a Daladierov príchod. O 1.00 napoludnie oznámilo vírenie bubnov čestnej gardy v uniformách SS Chamberlainov príchod. Objavil sa sprevádzaný Ribbentropom. Odobrali mu plášť a Chamberlain stúpal po kvetmi vyzdobenom schodisku k Hitlerovej pracovni. Všade po chodbách stáli esesáci s nehybnými, mrazivými tvárami. Mali príkaz pôsobiť dojmom vojakov pripravených na pochod. Na ich pozdrav 'Heil Hitler!' odpovedal Chamberlain priateľským pokývnutím. Podobne ako jeho esesáci, aj Hitler sa prejavil ako rázny vojak. Svojím vystupovaním chcel Chamberlainovi demonštrovať, že pred ním stojí muž, ktorého Česi rozhnevali. Spolu s Mussolinim sedel v prostriedku miestnosti a čakal, kým k nemu Chamberlain pristúpi. Pri blesku fotografa Hoffmanna Hitler chladne s nehybnou tvárou natiahol k Chamberlainovi ruku. Aj Mussolini pozdravil Chamberlaina rezervovane.

• Arthur Neville Chamberlain (vľavo), Édouard Daladier a Adolf Hitler sa zvítali v Hitlerovej pracovni. •
• Arthur Neville Chamberlain (vľavo), Édouard Daladier a Adolf Hitler sa zvítali v Hitlerovej pracovni. •  (zdroj: Foto: Heinrich Hoffmann. Zdroj: www.worldwartwodaily.filminspector.com •)

Potom sa otvorili dvere a dnu vošiel Daladier. Hitler ho prijal rovnako ako Chamberlaina. Bez ďalšieho okolkoania požiadal Hitler hlavy vlád, aby zaujali miesta za okrúhlym stolom pri kozube. Hitler sa ako vždy usadil chrbtom k oknu, aby jeho tvár zostala v tieni. (Bol to Hitlerov psychologický trik - tým, že mu v protisvetle nebolo vidieť do tváre, nebolo možné z jeho mimiky vyčítať jeho náladu, zámer reakcií a pod. - pozn. blogera.) Vľavo od neho sedel Chamberlain, ustarostený a zmätený, Daladier a Mussolini sa posadili na pohovku naľavo od Hitlerovho miesta; obidvaja nasadili vážny a rozhodný výraz. Tak sa začala smutne známa mníchovska konferencia. 
Po poludňajšej prestávke vychádza z Hitlerovej pracovne tlmočník Schmidt. Žiada, aby zavolali generála Keitela a plukovníka Schmundta, ktorí majú priniesť generálnu mapu. Účastníci konferencie stoja teraz za dlhým stolom, na ktorom sú rozložené mapy. Konferencia dostáva charakter hraničnej komisie. 
Navečer dosiahol Hitler cieľ, ktorý si na tento deň určil. Medzinárodné zmluvy, ktoré chránili teritoriálnu integritu Česko-Slovenska, boli teraz už len zdrapom papiera. Na Hitlerovu rečnícku otázku "A ak Česi nebudú chcieť?" odpovedal ostrým tónom Daladier, hoci medzoi Francúzskom a Československom existovala spojenecká zmluva: "Ak nebudú chcieť, Vaša Excelencia? Musia chcieť!" Hitler pôsobí neobyčajne sviežo. Má výbornú náladu. Lingemu prikázal, aby priniesol knihu hostí 'Hnedého domu'. Do nej sa všetci šéfovia vlád štyroch mocností - Hitler, Mussolini, Chamberlain a Daladier - podpíšu pod dátum 29. september 1938, taký osudový pre mierumilovné národy - na 'priateľskú' spomienku. Tak sa končí mníchovska konferencia. 
Hitler a Mussolini odišli v jednom aute na stanicu. Tu sa Hitler s Mussolinim rozlúčil. Keď sa vlak Duceho už rozhýbal, vyklonil sa Mussolini ďaleko z otvoreného okna a ešte raz stisol Hitlerovi obidve ruky. Hitler zo stanice odišiel do svojho bytu na Prinzregentenplatzi. Chamberlain a Daladier informovali zástupcov Česko-Slovenska, ktorí sa zdržiavali v Mníchove, o výsledkoch konferencie: odtrhnutie Sudet a území, hraničiacich s Rakúskom, od Česko-Slovenska. Zúčastniť sa na konferencii, ktorá rozhodovala o osude ich krajiny, Čechom neumožnili. Tí očakávali výsledky v hoteli Regina, kde bývala aj anglická delegácia, vedená Chamberlainom. K rozhodnutiu ubytovať Čechov pod jednou strechou s Angličanmi Ribbentrop s úškrnom poznamenal: "Tam neurobia nijaké hlúposti." Daladier na druhý deň ráno odletel späť do Paríža. V ten istý deň, 30. septembra, poprosil Chamberlain o ďalší rozhovor s Hitlerom. Vyslanec Hewel ho priviezol do Hitlerovho súkromného bytu na Prinzregentenplatzi. To malo zdôrazniť neoficiálny charakter stretnutia. O hodinu neskôr Hitler zavolal sekretárku Johannu Wolfovú. Čoskoro nato počuť v izbe Evy Braunovej (Hitlerovej družky - pozn. blogera) klopkať písací stroj. Sekretárka tam píše spoločné vyhlásenie Adolfa Hitlera a Nevilla Chamberlaina. Čistopis deklarácie predkladá Hitlerovi a Chamberlainovi vo viacerých exemplároch. Obidvaja podpisujú dokument. Ten celému svetu oznamuje, že nemecko - anglické vzťahy majú rozhodujúci význam pre zabezpečenie mieru v Európe a že Mníchovskú dohodu o rozdelení Česko-Slovenska treba pokladať za 'symbolickú pre želanie obidvoch našich národov' 'už nikdy neviesť proti sebe vojnu'. Chamberlain si so šťastným úsmevom strká dokument do vnútorného vrecka obleku a dlho tisne Hitlerovi ruku. Keď vyjde na ulicu, veľmi priateľsky sníme klobúk ako odpoveď na hitlerovský pozdrav esesákov, ktorí nevedia skryť svoj údiv nad spokojným Cahmberlainom. V ten istý deň Chamberlain opäť nastúpi do lietadla, ktoré ho trikra't odviezlo do Nemecka.
Už o deň neskôr, 1. októbra 1938, prekračujú nemecké oddiely pod velením generálplukovníka von Leeba hranice Československa a nehatane prechádzajú cez opevňovaciu líniu, vybudovanú francúzskym staviteľom opevnení Maginotom, ktorú francúzsky ministerský predseda Daladier a anglický premiér Chamberlain otvorili Hitlerovi. Sudety a niektoré územia pri niekdajších rakúskych hraniciach boli včlenené do Tretej ríše. Mníchov, ovocie snáh Anglicka a Francúzska usmerniť Hitlerovu agresiu na východ, sa stal prológom druhej svetovej vojny.  

• Situačná mapka českých, moravských a sliezskych území, o ktpré Československá republika prišla po Mníchovskej zmluve z 30. septembra 1938. •
• Situačná mapka českých, moravských a sliezskych území, o ktpré Československá republika prišla po Mníchovskej zmluve z 30. septembra 1938. • (zdroj: • Zdroj: www.leporelo.info •)
• Opevnenia na našich hraniciach s Nemeckom. •
• Opevnenia na našich hraniciach s Nemeckom. • (zdroj: • Zdroj: www.worldwartwodaily.filminspector.com •)

 Mníchovská dohoda bola podľa medzinárodného práva od začiatku neplatná. Zaujímavé je, že až do júna 1942 ju uznával a rešpektoval aj Josif Vissarionovč Stalin a tým pádom i ZSSR. Neveľa sa hovorí a píše o tom, že Mníchovskú dohodu radostne privítali slovenskí separatistickí politici z Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - pretože v nej videli reálnu predzvesť odtrhnutia Slovenska od Česka, čo sa aj napokon stalo a bolo zavŕšené 14. marca 1939 vytvorením vojnovej Slovenskej republiky ako vazalského štátu Hitlerovho Nemecka. Treba si uvedomiť aj to, že francúzska strana Mníchovskú dohodu vyhlásila za neplatnú v septembri 1942. Angličania - konkrétne britský premiér Winston Churchill - vyhlásili zmluvu za neplatnú už v novembri 1940, W. Churchill o tom informoval v rozhlasovom vysielaní "celý svet" 11. novembra 1940. 

• Consolidated B-24 Liberator 311. československej bombardovacej perute RAF. •
• Consolidated B-24 Liberator 311. československej bombardovacej perute RAF. • (zdroj: • Foto: Ladislav Sitenský •)
• Stíhačka Hawker Hurricane 312. československej stíhacej perute RAF. •
• Stíhačka Hawker Hurricane 312. československej stíhacej perute RAF. • (zdroj: • Foto: Ladislav Sitenský •)

 II. svetová vojna sa začala prepadnutím Poľska Nemcami 1. septembra 1939 a následným vpádom ZSSR do Poľska. Podstatné je, že Mníchovska dohoda bola neplatná a bola vyhlásená za neplatnú. Na druhej strane - nanútené pristúpenie ČSR k 'plneniu záväzkov' zo zmluvy vyplývajúcich zabránilo tomu, aby ČSR bolo prepadnuté Nemeckom - a tak by sa vojna v podstate začala na našom území. Československá armáda (zdôraznime, že bez akejkoľvek zahraničnej pomoci) by nemeckej vzdorovala len niekoľko týždňov, najviac ani nie dva mesiace, do absolútnej porážky. Reči o tom, že by sme sa ubránili, že by sme Nemcov a Maďarov 'pobili čiapkami alebo ešusmi,' sú len táraninami detských hrdinv s gumipuškami. Po prevalení sa vojny na územie Československa by nasledoval u nás nesmierny teror; v podstate to, čo sa dialo v Poľsku alebo po útoku Nemcov na ZSSR. Nevraviac o tom, že napríklad Luftwaffe bola pripravená vybombardovať nielen Prahu. O tom, ako sa západné mocnosti napokon prakticky postavili k ČSR, svedčí napríklad aj to, že ako Francúzsko, tak aj Veľká Británia od začiatku vpádu Nemcov do Česka prijímali československých vojakov, ale i civilistov, vytvárali na území Francúzska a neskôr Veľkej Británie vojenské jednotky, kde našli Čechoslováci uplatnenie. Asi najznámejšie je ich pôsobenie v RAF. Nevraviac o tom, že to boli Angličania, ktorí vyzbrojili a vystrojili 1. čsl. armádny zbor v ZSSR. A tak ďalej. Robiť donekonečna z É. Daladiera, z Francúzska, z A. N. Chamberlaina (ktorý bol, napokon, na funkciu britského premiéra rezignoval už v máji 1940) a z Veľkej Británie zradcov a zapredancov je, mierne povedané, otravné a neobjektívne. A čo B. Mussolini a Taliansko? On akože cez túto prizmu zradca nebol? Mussolini - zbabelý a viac než loajálny Hitlerov prisluhovač a nohsled si kritiku a opovrhnutie nezasluži(l)? A napokon ani J. V. Staln, ktorý si v Kremli len mädlil ruky, pretože mu situácia, vyplývajúca z Mníchovskej dohody vyhovovala - už aj preto, lebo s Hitlerom mal uzavreté zmluvy a dohody o vzájomnej spolupráci a podobne a hlavne o neútočení. To ale ešte nič netušil o Pláne Barbarossa... 
 Hodnotný seriál na tému Mníchovská zmluva aktuálne prináša iDnes - link. 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu