• Len za prvých jedenásť rokov, odkedy je Slovenská republika členom Európskej únie, sme z rozpočtu Európskej únie získali celkovo 14,128 miliardy eur v rámci eurofondov - finančných podpôr rôznych projektov na Slovensku, teda pre obyvateľov Slovenska. Súčasne sme za to isté obdobie do rozpočtu Európskej únie odviedli 6,897 miliardy eur - teda o 7,231 miliardy eur menej, ako sme získali. Táto nespochybniteľne pozitívna bilancia sa za ďalšie roky prehĺbila v prospech Slovenskej republiky - teda nás. Nie je v žiadnom prípade pravdou to, čo tvrdia samozvaní kritici Európskej únie, že na členstvo v Európskej únii doplácame, sme preň stratoví. Takáto nepravdivá, lživá rétorika hlavne zo strany kotlebovcov je zameraná len na jeden, protieurópsky cieľ: aby Slovensko vystúpilo z Európskej únie. Inú alternatívu, riešenie pritom neponúkajú. Ignorovanie Európskej únie zo strany kotlebovcov sa nedobre prejavilo napríklad v Banskobystrickom samosprávnom kraji v časoch, keď bol jeho predsedom Marian Kotleba, ktorý dal ostentatívne zvesiť zástavu Európskej únie z budovy sídla samosprávneho kraja: kraj nezískal z eurofondov takmer žiadne finančné prostriedky - pretože M. Kotleba ignoroval výzvy na predkladanie projektov na získanie financií z Európskej únie. Preto sú cesty, školy, budovy, infraštruktúra v správe Banskobystrického samosprávneho kraja v takom pretrvávajúcom žalostnom, katastrofálnom stave, v akom sú. •
• Pozrime sa podrobnejšie na to, ako od vstupu Slovenskej republiky využili eurofondy v Liptove - konkrétne v Liptovskom Mikuláši, v okresnom meste s vyše 31 300 obyvateľmi, ktoré je administratívnym aj spoločenským, kultúrnym i turistickým centrom stredného Liptova. •
• "Finančné prostriedky z rôznych fondov Európskej únie úspešne čerpáme už od obdobia rokov 2007 až 2015 a dodnes. V roku 2015 sme začali veľmi intenzívne na čerpaní eurofondov pracovať, už v tom roku - a to sme museli splniť do konca roka, sme za prostriedky z eurofondov v objeme až 800 000 eur zrekonštruovali Dom kultúry," hovorí primátor Liptovského Mikuláša, Ing. Ján Blcháč, PhD., a vysvetľuje: "Potom prichádzali ďalšie výzvy, kde sme sa úspešne pri čerpaní eurofondov uplatnili. Napríklad pri obnove a zateplení administratívnej budovy mestského úradu, pri výstavbe cyklochodníkov, cyklotrás, komunikácií v meste a podobne. Prichádzali ďalšie výzvy, ktoré sme vedeli využiť vďaka tomu, že sme boli pripravení na spracovávanie a predkladanie úspešných europrojektov. Naši odborníci u nás na mestskom úrade, a v liptovskomikulášskej samospráve vôbec, veľmi pilne a odborne pracujú na príprave projektov pre poskytnutie eurofondov, aj keď to nie je jednoduché. Je to niekoľkoročná záležitosť tvrdých a odborných, poctivých príprav, pretože pri rôznych projektoch nestačí len ich samotná príprava a predloženie projektu. Pred tým, ako sa začne o nejakom projekte uvažovať, musia byť vysporiadané pozemky, treba prekonať všetky úskalia stavebného povolenia - čo nie je jednoduché, a nakoniec treba byť aj úspešní v získaní samotných fondov. V tomto celom procese - hlavne čo sa týka budovania cyklochodníkov, cyklotrás, môžeme byť úspešným príkladom pre mestá i obce v rámci celého kraja aj republiky." Mgr. Viktória Čapčíková, hovorkyňa Mesta Liptovský Mikuláš, vecne dodáva, že každý zámer europrojektu v meste treba podrobne aj ľudsky predstaviť obyvateľstvu mesta, a súčasne treba počúvať i akceptovať pripomienky verejnosti: "Aj to je súčasť projektov, a je dôležitá, pretože ako zo samotných prostriedkov samosprávy, ktoré máme v rozpočte, tak i z eurofondov sa budujú diela, ktoré budú dlhé roky slúžiť obyvateľom mesta a jeho návštevníkom. Je teda našou povinnosťou pri príprave europrojektov komunikovať aj s verejnosťou, a táto komunikácia je úspešná, plodná." •
• Podrobnosti o čerpaní aj budúcnosti čerpania eurofondov v liptovskomikulášskej samospráve konkretizuje Ing. Jana Kormaníková, vedúca Oddelenia projektového manažmentu Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, v autorskom rozhovore. •
• Akú úhrnnú sumu z eurofondov liptovskomikulášska samospráva doteraz dostala - od 1. mája 2004, keď sa Slovenská republika stala členom Európskej únie? •
Mesto Liptovský Mikuláš získalo z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, vrátane grantu Nórskeho finančného mechanizmu, od roku 2004 až do súčasnosti, presnejšie do konca mája 2018, formou nenávratného finančného príspevku spolu takmer 20 miliónov eur, presne 19 547 179 eur - a to v rámci realizácie schválených 36 projektov, z ktorých väčšina, až 28, už bola ukončená a 8 projektov je ešte v štádiu realizácie. V prepočte to vychádza na takmer 550 000 eur na jeden projekt. Navyše za rovnaké obdobie mesto zároveň získalo formou dotácie zo štátneho rozpočtu, Envirofondu, z vyššieho územného celku, z rôznych grantov a nadácií, na základe žiadostí mesta o poskytnutie týchto nenávratných finančných prostriedkov, ďalších vyše 3,1 milióna eur, presne 3 109 155 eur - na realizáciu ďalších 34 schválených projektov. Spolu je to vyše 22 650 000 miliónov eur na 70 projektov.
• Na čo všetko, na aké hlavné projekty, boli tieto peniaze použité? •
Najväčším projektov z pohľadu poskytnutých finančných prostriedkov až 5,64 milióna eur bol projekt Infraštruktúra strediska cestovného ruchu medzinárodného významu Liptovský Mikuláš - Liptovská Mara -Ráztoky. Projekt bol ukončený v roku 2008 a okrem športovej haly Liptov Aréna boli v rámci tohto projektu realizované parkoviská, prístupová cesta vrátane mosta ponad cestu II / 584 a inžinierske siete.
V poradí druhým finančne najväčším bol projekt Zvýšenie kvality separovaného zberu odpadov v okrese Liptovský Mikuláš, v rámci ktorého bola v roku 2013 dokončená výstavba separačnej haly odpadov na sídlisku Podbreziny, bola dodaná technológia separačnej linky, špeciálne automobily na zber odpadu, kontajnery, zberné nádoby a softvér - spolu v celkovom objeme vyše 2,5 milióna eur.
Tretím bol projekt Zníženie energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši v objeme vyše 2 milióny eur, v rámci ktorého bola v rokoch 2016 a 2017 zrekonštruovaná budova nášho mestského úradu: bol zateplený obvodový plášť, vymenené výplne otvorov – okná, dvere, zateplená strecha i strop nad suterénom, bol inštalovaný obnoviteľný zdroj energie – fotovoltaický systém, vymenené svietidlá, vyregulované vykurovanie, vymenená izolácia základov aj bleskozvody. Realizáciou projektu sa budova úradu stala nízkoenergetickou, čo výrazne šetrí životné prostredia a aj nemalé finančné zdroje z rozpočtu samosprávy na prevádzku budovy.
V drvivej väčšine týchto projektov mesto, samospráva spolufinancovala 5 percent z celkových oprávnených výdavkov projektu, 85 percent je poskytnutých z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a 10 percent zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
• Čo všetko dôležité a najvýznamnejšie sa z eurofondov v Liptovskom Mikuláši pre obyvateľov a návštevníkov mesta ešte vybudovalo, opravilo? •
Okrem spomínaných projektov v programovom období rokov 2007 až 2013 boli zrekonštruované tri základné školy a jedna materská škola na území mesta v celkovej sume poskytnutých nenávratných finančných prostriedkov vyše 3,3 milióna eur.
V rámci projektu Rekonštrukcie centrálnej mestskej zóny boli zrekonštruované v meste ulice: Štúrova, Školská, Tranovského - vrátane výmeny osvetlenia, opráv alebo rozšírenia parkovacích miest, výsadby a výsevy zelene, bola vymenená dlažba na Námestí osloboditeľov. Na projekt boli mestu poskytnuté nenávratné finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zo štátneho rozpočtu vyše 1,55 milióna eur.
V rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika sa podarilo získať spolufinancovanie na realizáciu päť kilometrov dlhého cyklochodníka po hrádzi rieky Váh, a to v rámci projektov Historicko - kultúrno - prírodná cesta okolo Tatier – 1. a 2. etapa, ďalej na obnovu Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši, kde bola zrekonštruovaná hlavná sála, zaobstaraná nová, moderná javisková technika, vzduchotechnika, rekonštruované hygienické zariadenia a uskutočnil sa súbor cezhraničných kultúrnych podujatí. Okrem toho bol v rámci tohto programu zrekonštruovaný a obnovený Skatepark v Liptovskom Mikuláši a realizované podujatia v rámci projektu Skateboard bez hraníc.
Významným zdrojom financovania projektov v sociálnej oblasti je Európsky sociálny fond, z ktorého mesto získalo nenávratné finančné prostriedky na realizáciu aj takých projektov ako Terénna sociálna práca, Pomoc a podpora sociálne znevýhodnených skupín formou komunitnej sociálnej práce ale aj na projekty Rómskych občianskych hliadok a na veľmi úspešný projekt Aktívne starnutie seniorov v meste Liptovský Mikuláš.
• Aká sú plány samosprávy Liptovského Mikuláša v oblasti čerpania eurofondov? •
V najbližšej budúcnosti budeme realizovať schválené projekty, ktorými sú: budovanie mestských cyklotrás ako ekologickej alternatívy dopravy, stavebné úpravy a nadstavba materskej školy Komenského, ktorou sa zvýši kapacita materskej školy, novostavba Komunitného centra v časti Hlboké. Výzvou sú aj ďalšie projekty v oblasti odpadového hospodárstva, kde v súčasnosti realizujeme projekt Zber biologicky rozložiteľného odpadu pre kompostáreň v meste Liptovský Mikuláš a projekt Vybudovanie systému zberu a odvozu odpadu v rómskej osade Hlboké. V tomto roku budú realizované aj významné projekty, kde mesto získalo spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Ided o projekty Rekonštrukcia zimného štadióna a Rekonštrukcia futbalového štadióna Tatran, ale aj stavebné úpravy požiarnych zbrojníc v mestských častiach Ondrašová a Bodice. O viacerých podaných žiadostiach mesta o spolufinancovanie projektov ešte nebolo rozhodnuté, preto netrpezlivo čakáme na rozhodnutie či budú schválené aj také projekty, ako Stavebné úpravy Základnej školy Nábrežie Dr. Aurela Stodolu, Modernizácia učební piatich základných škôl v meste a projekty pokračovania budovania cyklotrás v meste a v širšom katastri mesta.
• Ďakujem za rozhovor. •