Vychovať poslušné ovce

Autor: Martin Droppa | 17.9.2018 o 13:14 | (upravené 17.9.2018 o 14:45) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  1443x

 "Nevzdelávame dobre seba ani svoje deti. Chceme vychovať len voličov - ignorantov: bezmocných, nemysliacich, pod kontrolou, tvárnych. Chceme len ovce."  

 Zdajú sa vám slová v perexe článku blízke? Šité "na mieru" súčasnému slovenskému školstvu? Súhlasíte alebo nesúhlasíte s nimi? Neviem - vy viete, aj vy máte názor. Buďme ale presní: Tie slová povedal celkom nedávno v rozhovore pre ruskú televíznu stanicu  Russia Today  Roger Waters zo skupiny Pink Floyd, ktorý v rámci turné Us + Them 2018 veľmi úspešne koncertoval aj v Moskve. Celá jeho odpoveď, týkajúca sa témy vzdelávania a výchovy, ktorá - myslím si, sa nás môže týkať, znie takto: "Bohužiaľ, nevzdelávame seba ani naše deti dostatočne dobre. Žijem v Spojených štátoch amerických a Spojené štáty americké nič nevenujú, nedávajú verejnému vzdelávaniu. Dôvod, prečo to, podľa môjho názoru, robia - a som vždy pripravený mýliť sa, je ten, že si chcú vychovať voličov - ignorantov: bezmocných a nemysliacich, tvárnych, pružných a veľmi otvorených konzumu a propagande, aby ich udržali pod kontrolou, aby zachovali svoju orwellovskú predstavu o voličoch ako o ovciach."  

 Slovenské, naše školstvo sa dostalo za necelých tridsať rokov od Novembra 1989 do úvozu a do kolapsu. Tridsať rokov - to je veľmi dlhá doba, čas, za ktorý z dieťaťa vyrastie dospelý, svojprávny človek. Čo ale vyrástlo z nášho verejného, štátom pod-financovaného školstva? Nesvojprávna atrapa, figúra len sa ponášajúca na školstvo a na vzdelávací systém. Napriek tomu, že som nikdy nebol ani nie som učiteľom, mám dosť známych, ktorí / ktoré učiteľmi, učiteľkami sú alebo boli, pretože niektorí už sú na dôchodku. V podstate sú to aj moji rovesníci. Niektorí či niektoré v našom školstve - mám na mysli základné a stredné školy - zastávajú i vyššie, veľmi zodpovedné funkcie. Keď sa rozprávame o súčasnom slovenskom školstve, aj o jeho problémoch - paradoxne sa nesťažujú na výšky svojich platov. So mzdovým ocenením sú viac či menej spokojní, spokojné. V čom je ale podľa nich problém?  
 Na čom sa moji známi - učiteľky a učitelia, zhodujú, dá sa zhrnúť do niekoľkych bodov. Za masívnym poklesom vzdelanostnej úrovne našich žiakov vidia naríklad pretrvávajúce a zastarané metódy vyučovania, ktoré sú charakterizované nedostatkom alebo celkovou absenciou moderných, vhodných učebníc a vyučovacích zošitov s úlohami, so zadaniami. Jednoducho povedané - ani taký dejepis sa nedá učiť podľa učebníc, v ktorých dejiny uviazli, zaspali kdesi v polovici XIX. storočia, kde sa len pramálo a okrajovo učí o dejinách - histórii XX. storočia. Tak závažným témam, akými sú napríklad I. svetová vojna, II. svetová vojna, Slovenské národné povstanie, odboj počas vojny na Západe, ale aj história Veľkej vlasteneckej vojny a podobne, sú v dnešnom slovenskom vyučovacom procese venované minimálne, v podstate len chvíľkové priestory. Ak sa dnešných mladých ľudí spýtate čo vedia o Povstaní, o II. svetovej vojne - pomaly takmer nikto z nich nevie odpovedať ani len na otázku v ktorom roku sa II. svetová vojna začala, v ktorom roku sa skončila a kedy sa začalo Povstanie. Pozor - nepíšem o relácii Aj múdry schybí, ale o realite dnešných dní! Vymenovať strany, bojujúce proti sebe v I. svetovej vojne - to je už nad ich sily. Osobne si pritom myslím, že práve dejiny XX. storočia by mali byť predmetom podrobného vyučovacieho procesu na našich školách - už aj preto, lebo tieto dejiny významne, kľúčovo určili historické, spoločenské, politické aj kultúrne dianie u nás, v Európe i vo svete v XXI. storoči.  
 Ďalší, veľký problém súčasného slovenského školstva je úpadok a strata autority vyučujúcich. Nejde len o to, že učiteľky a učitelia nemajú autoritu, alebo ju majú len minimálnu, u mnohých žiakov, žiačiek. Problém je aj v tom, že si ju učitelia, učiteľky nevedia prirodzene získať. Jednoducho povedané - pre mnohých svojich žiakov je existencia nejakého učiteľa, akejsi učiteľky, ukradnutá. Problém ale pripomína povestné spojené nádoby: Učitelia si na jednej strane nevedia získať prirodzenú autoritu u žiakov - na druhej strane žiaci ani asi nestoja o učiteľov s autoritou. Na hodinách sa žiactvo neraz správa neprimerane, nejeden žiak, žiačka dávajú otvorene najavo, že vyučujúcimi pohŕdajú, nerešpektujú ich, nepočúvajú, na vyučovaní nie sú pozorní. Kašlú na školu. Učitelia sa súčasne boja ostrejšie proti nepočúvnemu žiakovi, žiačke zakročiť, opakovane ho napomínať, navrhnúť zníženie známky zo správania sa - a tento návrh aj presadiť. Prečo? Okrem iného i preto, lebo by sa mohli stretnúť s odmietaním nadriadených a napokon s veľmi ostrou kritikou až nemiestnymi reakciami rodičov zlých žiakov. Stačí aby bol rodič dotyčného žiaka "mecenášom" či "sponzorom" školy (rozumej zaplatí škole balík zošitov alebo výlet, prispeje na nejaké školské aktivity a podobne) a zlý žiak "má navrch" a nikto s ním "nepohne." Lebo otecko - podnikateľ - sponzoruje školu, prispel na vymaľovanie toaliet alebo chodby, na kúpu lôpt a pukov s hokejkami na telesnú... V takomto prostredí nátlaku z viacerých strán učitelia často rezignujú - odučia si "svoje" a basta fidli: padla. Nad rámec svojho pracovného času a povinností (áno - sú to náročné povinnosti, viem, uznávam) už o školu záujem nemajú.  
 Povolanie - poslanie učiteľ, učiteľka je bez pochybností povolaním veľmi náročným a zodpovedným - už len preto, lebo je to povolanie, vyžadujúce si dennú prácu s ľuďmi, a nielen so žiakmi, žiačkami. Ak sa nerobí s citom a s láskou, tak asi za veľa nestojí a ani stáť nemôže. Dovolím si tvrdiť, že tu nejde o to, koľko učitelia a učiteľky zarábajú. Vzťah ku škole, ku školskému systému, k žiakom, sa nedá zaplatiť a neplatí, že čím vyššie platy budú mať učitelia, tým vyššia bude aj vzdelanostná úroveň žiakov. Napokon - žiakovi pramálo záleží na tom, koľko jeho učiteľ zarába. Ak školu berie naľahko, fláka sa, chodí na hodiny nepripravený, nerobí si domáce úlohy, správa sa (podporovaný rodičmi) k pedagogickému zboru drzo, nevychovane - žiadne percentuálne rasty platov učiteliek a učiteľov to nevyrovnajú a nezmenia. Inak povedané - ak niekto "rastie pre úrad práce," nemá záujem (vy)učiť sa - nič na tom nezmení ani to, keby jeho učiteľ, učiteľka zarábali trojnásobok. A naopak - motiváciou žiakov (vy)učiť sa nemôže byť to, aby ich pedagógovia mali vyššie platy.  
 S akousi nostalgickou radosťou a v duchu spomienkového optimizmu na obdobie pred rokom 1990 radi my - dospelí dneška, spomíname na naše školské časy, na obdobia, keď sme zo škôl vychádzali solídne vzdelaní a hlavne s veľkým všeobecným prehľadom, vedomosťami. Nemali sme problémy uplatniť sa ďalej na prestížnych gymnáziách, stredných školách či potom v náročnom štúdiu na vysokých školách a aj v praxi. Vravievame, že naše (socialistické) školstvo malo výbornú, alebo aspoň dobrú úroveň, že nám poskytlo nielen vzdelanie, ale aj prehľad, rozhľady. Mnohé z toho čo sme sa pred desiatkami rokov naučili v školách, používame i využívame dodnes. Na učiteľky a učiteľov nepomíname v zlom - mali sme s nimi korektné vzťahy a aj sme si ich vážili, napríklad pre ich schopnosť vybudovať si v triede prirodzenú autoritu. Isteže - socialistické školstvo nieslo so sebou aj mnohé nánosy, hlavne ideologické; učili sme sa o deľbe spoločnosti na robotníkov, roľníkov a na pracujúcu inteligenciu, povinne sme museli na vysokých školách absolvovať marxizmus - leninizmus a kadejaké iné bláboly, ktoré sú nám v dnešnom živote platné asi ako mŕtvemu kabát - s výnimkou Mgr., PhDr. Ľuboša Blahu, PhD., poslanca Národnej rady Slovenskej republiky  za Smer - SD, pre ktorého sú stále nedoziernou, čistou studnicou pre čerpanie podkladov a vízií pre jeho zmýlené extrémistické ultraľavičiarske názory. Ale i takí musia byť, čo už.  
     Vyše 355 353 610 zhliadnutí + vypočutí si, aj textu:  

 Vrátim sa k tomu, čo na začiatku článku tvrdí Roger Waters - a spolu s ním sa pýtam: Ako a hlavne k čomu dnes vychováva naše, slovenské školstvo, deti a mladých ľudí? Je záujmom štátu len to, aby z nich boli "poslušní občania" - rozumej biedne, polovzdelané ovce, bez záujmov, premrhávajúce svoj Čas, svoje Životy v pustom materiálnom konzume? Chodiace - nechodiace raz za čas poslušne k volebným urnám: bez myšleinok a bezmyšlienkovito? Má byť produktom nášho školstva "človek nemysliaci a nerozmýšľajúci," len poddajný režimu a systému? Človek pod kontrolou? Človek bez schopnosti analyticky a koncepčne, aj kriticky premýšľať? Človek - ovca? A čo učiteľky, učitelia, naši pedagógovia? Súhlasia s tým, zapájajú sa ochotne a rezignovane do toho procesu? Je alebo nie je im to jedno? A čo rodičia detí a mladých ľudí? A čo samotné deti, mladí? Na čom im všetkým vlastne záleží? Chcú byť, chceme byť všetci len poslušne "pri pásoch" pasúce sa ovce? Ovce "na vlnu a mäso" pre systém?  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Cynická obluda

Z Božej vôle otrava

Fanatický sektár presvedčený, že biblické názory sú objektívnou realitou. Čo môže byť vtipnejšie?


Už ste čítali?