V kabinete súčasnej budúcnosti

Autor: Martin Droppa | 13.9.2018 o 19:19 | Karma článku: 2,51 | Prečítané:  199x

 Zamysleli ste sa nad tým, čo všetko tvorí a bude tvoriť dejiny našej súčasnosti, dneška, dnešnej doby? Čo hodnotné a pozoruhodné, trváce, po nás ostane budúcim generáciám?  

 Od 24. septembra 2018 do 21. januára 2019 sa v Kine Lumière na Špitálskej ulici v centre Bratislavy uskutoční v poradí už tretí vzdelávací cyklus Filmový kabinet. Vzdelávací cyklus je určený záujemcom o kinematografické umenie z radov širokej verejnosti.  
 Tretí vzdelávací cyklus Filmový kabinet sa na jeseň končí špeciálnym a hodnotným semestrom Filmový kabinet Plus: Súčasná kinematografia. Tentoraz je zameraný na diela, ktoré vznikli v období posledných dvadsiatich rokov a jeho lektori predpokladajú, že budú tvoriť dejiny. Cyklus doteraz ponúkol účastníkom prierez dejinami svetovej kinematografie od jej vzniku až po deväťdesiate roky XX. storočia - nadväzujúci špeciálny semester sa začne v pondelok 24. septembra 2018 o 18:00 hodine a ešte stále je možné sa naň zaregistrovať.  

 „Aktuálny cyklus Filmového kabinetu ukončíme špeciálnym semestrom, venovaným súčasnej kinematografii. Pozrieme sa na filmy desiatich tvorcov, o ktorých sa domnievame, že svojou tvorbou dejiny kinematografie ešte len budú tvoriť. Zameriavame sa predovšetkým na európsky a severoamerický región. Do programu sme zaradili aj filmy režisérov so skorším rokom narodenia, myslíme si totiž, že práve v ostatnom období nakrútili relevantné diela, ktorých význam a hodnoty pretrvajú aj v budúcnosti,“ vysvetľujú lektori Filmového kabinetu v Kine Lumière Michal MichalovičJuraj Oniščenko.  
 Prvé stretnutie priblíži tvorbu českého režiséra a výtvarníka Jana Švankmajera, ktorý vo svojich filmoch spracúva podnety vychádzajúce z jeho surrealistického svetonáhľadu. „Švankmajer viac než dvadsať rokov nakrúcal krátkometrážne filmy, v ktorých využíval rôzne postupy animovaného, hraného a dokumentárneho filmu,“ hovoria lektori, ktorí sa rozhodli vo Filmovom kabinete uviesť Švankmajerovu psychoanalytickú komédiu Prežiť svoj život z roku 2010. „Práve Jan Švankmajer ukazuje, že surrealistický svetonáhľad sa na médium filmu dá aplikovať aj v súčasnosti. V tomto ohľade je jeho dielo bezpochyby nadčasové,“ vysvetľujú. Postupne na prednáškach predstavia ďalších režisérov, vo výbere sú: Terrence Malick, Luc Besson, Steve McQueen, Michael Haneke, Paul Thomas Anderson, Alejandro González Iñárritu, Paolo Sorrentino, Andrej Zvjagincev a László Nemes.  

 „V súčasnosti vzniká na svete také množstvo filmov, že nie je v silách jedinca mať prehľad o globálnom dianí v celej kinematografii. Venujeme sa teda nám blízkym kinematografiám. Vzhľadom na to sme si nemohli stanovovať jednoznačné a fixné kritériá, pri každom vybranom filme či tvorcovi sú kritériá individuálne. Pokúsili sme sa preto poukázať na rozmanitosť prístupov ku kinematografii,“ zdôvodňujú výber filmových tvorcov lektori a dodávajú, že pri výbere filmov zasa odhadovali ich význam pre „budúce dejiny,“ pričom každý z nich môže byť významný iným spôsobom. „Napríklad maďarský režisér László Nemes má za sebou zatiaľ len jeden dlhometrážny film: Saulov syn (2015), ktorý sme mali možnosť vidieť, ale ten je taký výrazný, že sme sa ho rozhodli zaradiť do programu. Krásny film Niť z prízrakov (2017) od Paula Thomasa Andersona pôsobí možno nenápadne, lenže na druhý pohľad vidíme pri práci hneď viacerých majstrov – okrem samotného Paula Thomasa Andersona aj Daniela Day-Lewisa, hereckého velikána našich dní, navyše v jeho údajne poslednej filmovej role, či Jonnyho Greenwooda z britskej kapely Radiohead, ktorý sa postaral o hudbu k filmu. Domnievame sa, že tento film nadväzuje na silnú tradíciu hollywoodskeho filmu, reprezentovanú veličinami ako Alfred Hitchcock či Orson Welles, a práve ako takému mu bude patriť miesto v dejinách filmu i umenia. Iñárrituov dlhometrážny, už kultový debut Amores Perros – láska je kurva (2000) je zase reprezentantom filmov rozprávajúcich viaceré príbehy, a teda narábajúcich so sofistikovanými naratívnymi štruktúrami. Mexický režisér sa stal na prelome tisícročí jedným z najvýraznejších predstaviteľov tohto prístupu k filmu. Takto by sme mohli pokračovať pri každom filme,“ vysvetľujú Michalovič s Oniščenkom.  

     Uputávka na film Niť z prízrakov (2:15 minúty).  

 Diváci - frekventanti semestra Filmový kabinet Plus uvidia aj Malickov film Tenká červená čiara (1998), Bessonov Valerian a mesto tisícich planét (2017), McQueenov film Hanba (2011), Hanekeho dielo Láska (2012), Sorrentinov film Božský (2008) a Zvjagincevov film Bez lásky (2017). S každou projekciou bude spojená prednáška a diskusia, v dvoch prípadoch vybrané témy predstavia frekventantky Filmového kabinetu: Marianna Koliová sa bude venovať tvorbe Michaela Hanekeho a Tamara Tomičová predstaví mexického režiséra Alejandra Gonzáleza Iñárritua. Lektori sa takto snažia viac a zaujímavejšie i hodnotne priblížiť účastníkom cyklu jednotlivé filmové diela a súčasne ich zapojiť do diania na podujatí čo najaktívnejšie. Podujatie je určené záujemcom z radov širokej verejnosti, tým, ktorí majú hlbší záujem o kinematografiu "ktorá hýbe svetom," študentom rôznych škôl špecializujúcich sa nielen na filmovú tvorbu, i tým, ktorí o filmoch, svetovej kinematografii nielen píšu.  

 Špeciálny semester Filmový kabinet Plus: Súčasná kinematografia potrvá od 24. septembra 2018 do 21. januára 2019 a otvorený je pre všetkých záujemcov. Prihlasovať sa naň je možné na registračnej stránke Kina Lumière - na portáli Cinepass Kabinet - link do 24. 9. t. r., alebo do naplnenia kapacity „kabinetnej“ sály. Na stránke nájdete aj program cyklu. Cyklus organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Imrecze na lopate, prvý slovenský islamista a piknik v Košiciach (Schutzov týždeň)

Na reguláciu zostáva už len populizmus.

EKONOMIKA

Zavreté účty, odídený premiér. O čom bola Panama Papers

Najvýraznejši zistenie zo Slovenska bolo o akcionárovi poisťovne Dôvera.


Už ste čítali?