Zabíjanie rieky

Autor: Martin Droppa | 9.9.2018 o 20:40 | (upravené 13.9.2018 o 1:00) Karma článku: 7,24 | Prečítané:  2775x

Buldozéry, bagre, ťažké nákladné autá - povyše náprav ponorené v horskej rieke. Čulý pracovný ruch a hluk. Vyplašené a vystresované ryby sa postrácali, mlčia. Skaza na pohľad - pre odborníkov i laikov.

 Reč je o Belej, o jej dolnom úseku, krátko pred tým než posilní vody Váhu. Reč je o Belej - najdlhšej slovenskej skutočne dravej, horskej rieke. Jej tok je dlhý vyše 23 kilometrov a v poslednej etape tvorí prírodnú, prirodzenú prevažne západnú hranicu katastra mesta Liptovský Hrádok. Belá je údajne najnavštevovanejšou slovenskou riekou - vyhľadávajú ju hlavne vodáci, priaznivci raftovania zvládajúci obtiažnosti WW2 a WW3. "Rafting na rieke Belá je nezabudnuteľným zážitkom!" kričí reklamný slogan jednej z liptovských spoločností, ponúkajúcich raftovanie a splavovanie Belej. Horský charakter, úzke koryto, rýchly spád toku, krásne výhľad vôkol - na Tatry, na prírodné scenérie. Reklamné taľafatky. Skutočnosť je taká, že posledné kilometre toku Belej v jej štandardnom režime sa dajú splaviť akurát tak na nafukovačke - vo vodičke horko-ťažko pod kolená. U nás sa vraví - žabe po brucho.  
 Najskôr dve aktuálne fotografie, ktoré nasnímal môj kamarát Vladko Škuta v pondelok 10. septembra 2018. Sú na nich zachytené pyramídy štrku a hliny, ktoré vodohospodári navŕšili doprostred Belej - medzi železničný most (v pozadí) a cestný most spojníc Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš.  Nikto nevie čo sa má s hŕbami diať ďalej. Všimnite si, prosím, ako vyzerá tok Belej (len pár stoviek metrov od sútoku s Váhom): samá ostrá skala (opäť navozeniny od vodohospodárov), plytčina, žiadny prudký tok... Tadiaľ sa nedá splaviť ani na nafukovačke, kdeže na rafte alebo na člne, kanoe.  

  A teraz sa pozrime, ako to vyzerá po zásahoch vodohospodárov na Belej v úseku pod Peterským mostom, spájajúcim Liptovský Hrádok s Liptovským Petrom.    

 Čo sa stalo? Belá je nesmierne dravá, živá rieka. V časoch keď sa vo Vysokých Tatrách topí sneh, alebo keď sa lejú dažde, hučia prietrže mračien a búrky, reaguje citlivo. Hladina na jej spodnom toku stúpne na niektorých miestach neraz do výšky aj vyše metra. Sila vody dokáže so sebou až k sútoku s Váhom priniesť aj celé,  i s koreňmi vytrhnuté stromiská s olámanými konármi. Stojac pri jej rozvodnenom prúde počujete tlmený, hrozivý hukot - to sa dnom valia veľké balvany, skaliská. Je preto prirodzené, že Belá so sebou navláči celé ostrovy kamenia, štrku, piesku s hlinou. Tak to bolo odjakživa - a tak to aj je a bude. S tým nič nikto nenarobí. Nikto nič nenarobí? Omyl! Zabudli sme na Slovenský vodohospodársky podnik - Správu povodia horného toku Váhu a na opečiatkované rozhodnutia protipovodňovej komisie "na okrese." A tak sa jedného krásneho augustového dňa do koryta Belej zahryzli bagre a buldozéry a vovalili sa do nej nákladné autá. Začalo sa s "upravovaním a reguláciou toku Belej." Belej - ktorá je okrem iného aj lososovým a pstruhovým revírom. A tiež revírom žiab. mlokov (salamandra škvrnitá), užoviek a iných vodných či obojživelných zvieratiek - aj tých, ktoré sú zákonom prísne chránené. Ale - čo tam po nich.  

 Vodohospodárke bagre a buldozéry sa vovalili do čistej vody horskej rieky, nasledované nákladnými autami. Začalo sa s masívnym bagrovaním, zhŕňaním a rozhŕňaním štrku a pieskov s hlinou.  Za niekoľko dní boli do dna zlikvidované ostrovy a ostrovčeky v Belej, porastené vrbinami a trávami, poskytujúcimi útočiská aj divým kačkám a rôznemu vtáctvu. Belá začala dostávať "naplánovanú fezónu podľa predpisov a predstáv ľudí s mocou opečiatkovaných rozhodnutí v rukách." Ryby, vystrašené a vystresované mechanizmami, motormi, dymom z výfukov, sa mlčky odpratali z dosahov jemných, dúhových škvŕn od nafty a olejov. Ryby mlčia. Nemlčala a nemlčí verejnosť. Liptovskohrádocká internetová mestská televízia o dianí na Belej pohotovo nakrútila videoreportáž. Tu je - i s optimistickým, priam budovateľským záverom s dôrazom na "zábezpeku svetlej budúcnosti."   

 Ak ste sa dobre pozerali na videoreportáž, a hlavne ak ste sústredene počúvali, dozvedeli ste sa, že Belá sa zo zásahov vodohosodárov bude spamätávať najmenej desať rokov(!) a súčasne ste sa mohli čo-to dozvedieť aj o "storočnej," ba až "tisícročnej" vode na Belej. Dovolím si napísať, že za ostatných 50 - 60 rokov sa Belou žiadne "storočné" ani "tisícročné" vody nevalili. Ani v čase najväčších povodňových situácií v tejto časti Liptova Belá nijako neohrozila majetky tých, ktorí bývajú, žijú za jej hrádzou, hlavne ľavobrežnou okolo Liptovského Hrádku a jeho mestskej časti Dovalovo. Predpoklad, že sa jedného dňa (alebo noci) Belá vyleje z koryta tak, že spôsobí rozsiahle záplavy a škody, nedajboh úmrtia, sa - podľa mňa, rovná predpokladu, že sa nad Liptovským Hrádkom v nedeľu jedenásť minút popoludní, vo výške 450 metrov, zjaví UFO. Alebo nízkoletiaci Pterodactylus s kamuflážou stíhačky Focke-Wulf Fw-190, z ktorého budú vypadávať legendárne pestrofarebné postavičky Hello Kitty. Čiže nulová. Ale "šance," že sa v koryte Belej zas budú miesiť buldozéry, bagre a nákladné autá je vysoká.  Zámienky sa nájdu. A ryby budú mlčať, hady a salamendre tiež, aj žaby zmiznú, s nimi i bociany, kačky a vtáctvo. Mlčať budú aj bagristi a šoféri áut.  

 Dnes popoludní som stál na betónovej lávke, ktorá vedie ponad Belú z Liptovského Hrádku smerom k peterskému cmiteru. Vedľa mňa stál jeden môj starý známy. Pozerali sme sa do plytkej, takmer stojatej vody pod nami. Známy náhle preriekol: "Spomínaš si, čo tu bývalo rýb?" "Áno," odpovedal som: "Plavili sa okolo kúpajúcich sa detí, ľudia im z mosta hádzali drobné kúsky pečiva, na ktoré sa spolu so pstruhmi vrhali aj kačky s pestrým perím." "Presne tak," pavedal kamarát a dodal: "Vidíš tam niečo, nejakú rybu?" "Nie," vravím, "vidím tam len stopy od pásov bagrov a buldozérov."  
 Tak nejako vidím a predstavujem si zabíjanie rieky - i keď v nej stále tečie ešte živá voda.  

         Súvisiaci článok:  Rudolf Pado:  Keď zomiera rieka III.   -  link. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Únik chemikálií nepotvrdili. Čo sa stalo na stavenisku R7 pri Blatnej (otázky a odpovede)

Merania hasičov a chemikov nebezpečné látky nepotvrdili.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Teraz Šefčoviča nastrkajú všade

Do prezidentskej zápletky už chýba len Danko.

KOMENTÁRE

Dostali sme sa do civilizačnej pasce (píše Michal Havran)

Zostaneme opäť sami, rozhádaní s našimi spojencami, bez plánu a peňazí.


Už ste čítali?