To predsa nefotografoval archív!

Autor: Martin Droppa | 26.8.2018 o 22:11 | Karma článku: 2,86 | Prečítané:  677x

 Mnohé blogerky, mnohí blogeri, ale i novinári, neraz svoje články ilustrujú fotografiami. Často pri tom nehľadia na dodržiavanie platných zákony - hlavne zákona č. 185 / 2015 Z. z. - autorského zákona.  

 Každú publikovanú fotografiu niekto odfotografoval - niekto, kto je jej autor alebo autorka. Je to jeho / jej dielo a jeho / jej meno a priezvisko musí byť pri publikovaní, zverejnení jeho / jej fotografie zreteľne a pravdivo uvedené. Túto zásadu neošetruje len spomínaný autorský zákon, ale aj z neho vyplývajúce nariadenia a predpisy. V našom - blogerskom prípade o tom hovorí hlavne záväzný  Kódex blogera na  SME blog  --- link,  v ktorom sa píše, citujem:
# Bloger nesmie používať vo svojich textoch obrázky, zvukovoobrazové záznamy alebo audiovizuálne diela ani ich časti, pokiaľ mu držiteľ autorských práv alebo obdobných práv neudelil súhlas na ich použitie (či už osobne alebo v pravidlách stanovujúcich použitie chránených diel). Vo všetkých prípadoch je bloger povinný uviesť pôvodný zdroj, odkiaľ obrázok (alebo iný predmet práv tretích osôb) pochádza (uviesť ako zdroj slovo  internet  nestačí).  # Bloger je povinný uvádzať zdroje svojich informácií, najmä pokiaľ nimi sú iné médiá.  # Pokiaľ je zdrojom informácie internetové médium, súčasťou citácie zdroja musí byť aj internetový odkaz na článok, z ktorého bloger čerpal. Odkaz na hlavnú stránku média je prípustný, ak nie je možné odkázať priamo na konkrétny článok.  
 Zastávam názor, že je veľmi vhodné, aby boli články na blogoch na webe SME blog - o nich píšem, ilustrované, doplnené fotografiami. Prečo? Vysvetlím. Ak píšeme článok napríklad o vlastnom výlete do hôr alebo o dovolenkovom pobyte niekde na Slovensku i v zahraničí, tak je priam žiaduce a potrebné článok ilustrovať fotografiami, ktoré doplnia text a vizuálne upozornia na to, čo v článku opisujeme. V takom prípade je dodržanie autorského zákona a aj Kódexu blogera jednoduché: pri tvorbe a editovaní článku okrem stručného popisu jednoducho do kolónky "autor" vpíšeme meno a priezvisko toho, kto fotografiu vyhotovil - a to aj v takom prípade, keď autorom či autorkou fotografie je bloger / blogerka. Vyhýbame sa skratkám, iniciálkam - už aj preto, aby každému bolo zrejmé, kto je autorom, autorkou fotografie. Môže sa totiž stať, že niekomu sa vaša fotografia napríklad Kriváňa, pláže na Bahamách alebo mačičky v parku na predmestí Moskvy či pražského Karlovho mosta natoľko zapáči, že si ju z vášho článku na vašom blogu "na hulváta" stiahne a umiestni napríklad na svoj Facebook - samozrejme bez toho, aby k fotografii napísal / -a vaše meno a priezvisko ako fotografa či fotografky a neuvedie ani zdroj, odkiaľ fotografia je. Aj to sa stáva - a neraz. Na vašu fotografiu potom hľadia dajme tomu aj tisícky ľudí a nevedia, kto je jej autorom, autorkou. Môže sa stať i to, že niekto by vašu fotografiu chcel - originál, zväčšeninu, na stenu do izby --- ale smola, nevie koho má ako autora, autorku osloviť, aby získal / -a fotku vo veľkom rozlíšení, kvalitnú a aj podľa predstáv jej autora (hlavne čo sa týka úprav fotografie - na čo vy ako autor / -ka máte plné právo). Okrem toho uvedenie autora či autorky fotografie uľahčuje vyhľadávanie fotografií vo všetkých vyhľadávačoch.    
 K tomu, čo som opísal vyššie, pridávam príklad.  

 V prípade že chceme v článku použiť fotografiu, o ktorej zaručene vieme, že nie je z nášho, vlastného fotoarchívu, je práca s hľadaním autora fotky a správneho zdroja fotografie ťažšia, ale nie márna. Stačí zopár aj všeobecných vedomostí a vieme sa ľahko "pohnúť dopredu." Píšeme napríklad článok o skupine The Beatles. Na internete sú milióny fotografií tejto známej skupiny - ako ale zistiť, kto je autorom práve tej, ktorú sme si vybrali? Alebo - ako si vybrať takú, o ktorej budeme zaručene vedieť, kto je jej autorom? V takýchto prípadoch si pomáham štandardným postupom, využívajúc svoje vedomosti. Viem(e) napríklad to, že fotograf Dezider (Dežo) Hoffman (1912 - 1986), rodák z Banskej Štiavnice, fotografoval britskú hudobnú scénu - a aj The Beatles. Postupoval som jednoducho: Do vyhľadávača som zadal heslo dezider hoffman the beatles - klikol som na obrázky a mohol som si vyberať. Vybral som fotografiu, o ktorej je chronicky známe, že ju nasnímal Dežo Hoffman. Hľadel som na to, aby bola podľa možnosti v čo najvyššom rozlíšení a bez rôznych vodoznakov a podobne. Našiel som takú na webe www.musicroom.com. K fotografii som priradil vlastný popis, autora fotografie a zdroj, z ktorého som fotografiu "stiahol." Podobne som postupoval pri hľadaní propagačnej fotografie skupiny Pink Floyd z jej raného obdobia.  

 Priznám sa, že najproblematickejšie a aj najzdĺhavejšie býva vyhľadávanie relevantných zdrojov fotografie. Snažím sa nájsť taký zdroj, o ktorom predpokladám, že je pôvodný - originálny. V prípade hudobných skupín, o ktorých rád píšem, hľadám ich fotografie na ich oficiálnych webstránkach - kde často bývajú zverejnené aj s menom fotografa, fotografky. V prípade zverejnenia reprodukcií obrazov alebo iných umeleckých diel postupujem podobne alebo siaham po osvedčených webstránkach, napríklad po našom webe umenia (www.webumenia.sk) alebo po webstránkach galérií, kde je to-ktoré dielo vystavené, kde "je doma." V prípade publikovania záberov z filmov, kde nevieme, kto ktorý záber odfotografoval (zvyčajne ide len o záber z filmu) hľadám napríklad v archíve Slovenského filmového ústavu alebo na webstránke distribútora príslšného filmu.  

 V súvislosti s nedávnym 50. výročím vpádu okupačných vojsk z tábora Varšavskej zmluvy do Československa boli naše médiá, denníky, magazíny, ale aj (ich) webstránky plné dobových fotografií. Často išlo o fotografie veľmi známe, ktoré sa pri výročiach začiatku okupácie zvyknú v médiách chronicky opakovane zverejňovať. Spomeniem aspoň ikonickú fotografiu zo Šafárikovho námestia v Bratislave, na ktorej je zobrazený pred sovietskym tankom stojaci muž, v zúfalom, ale odvážnom geste si trhajúci košeľu. Autorom fotografie je fotograf Ladislav Bielik. Príbeh fotografie, ako vznikla, ale aj to, ako dediči fotografa dlhé roky zápasili o konečné uznanie autorstva snímky (pomohlo im to, že vlastnia negatív filmu so záberom) je už známy - vari aj necelých tridsať rokov od Novembra 1989. Nerozumiem preto tomu, že niektoré médiá v printovej verzii alebo na svojej webstránke namiesto známeho mena a priezviska fotografa napísali len lakonické Foto: archív alebo, čo je asi najhoršie: dobová snímka alebo: ilustračný záber. Podobné osudy "zamlčania autorstva" postihli v niektorých slovenských médiách a na ich weboch aj veľmi známe fotografie Josefa Koudelku, nafotené 21. augusta 1968 aj neskôr v Prahe. Nerozumiem tomu a neviem to pochopiť. Vari sú fotoeditori a fotoeditorky v tých médiách tak pramálo rozhľadení, vzdelaní, že nevedia pravdivo pod fotografiu napísať, kto je jej autorom či autorkou? Doslova "do vývrtky" ma dostáva, keď je pri fotografii napísané: Foto: archív. Alebo Snímka: archív autora. Alebo: ilustračná fotografia. Prípadne Foto: archív galérie..., archív múzea..., archív mestského úradu... či archív obecného úradu... Píšem o fotografiách, ktoré vznikli v súčasnosti, v relatívne krátkom období - preto sa domnievam, že určenie autora či autorky fotografií nie je problematické. Chce to len okamih času, možno nejaký telefonát, e-mailom zaslanú otázku a podobne. Aj povestná ilustračná fotografia má svojho autora či autorku - neraz to dokonca býva redakčný fotograf. Celkom ľahko sa dajú dohľadať i celé mená fotografov v agentúrach TASR a SITA. Ak múzeum získa kolekciu fotografií dajme tomu od dedičov pána Jána Mrkvičku, ktorý cielene fotografoval život v meste Nové Staré Mesto pod Riekou, nerozumiem, prečo sa pri publikovaní týchto fotografií neuvádza Foto: Ján Mrkvička, zdroj: Múzeum Nového Starého Mesta pod Riekou. Zdá sa, akoby si v mnohých redakciách z autorského zákona nerobili ťažkú hlavu - čo je nielen v rozpore so zákonmi, ale ani to príslušnú redakciu nectí.  

 Najlepšie skúsenosti v tejto oblasti som mal v redakcii týždenníka .týždeň - fotografie v jeho printovej verzii vždy okrem popiskov obsahovali a obsahujú meno a priezvisko fotografa / fotografky a aj zdroj, z ktorého fotografia pochádza. Podobne je to napríklad aj na webe iDnes.cz i na webe denníka SME - s výnimkou niektorých regionálnych redakcií siete MY - kde je situácia, o ktorej píšem, často žalostná. Dúfam, že sa to všetko rýchlo zlepší a bude učinené zadosť nielen autorkám a autorom fotografií a zákonom, ale dôjde aj k tomu, že práce fotografov a fotografiek budú rešpektované ako rovnocenné v porovnaní s prácami autoriek, autorov článkov - či už na weboch alebo v printoch.  
 Na záver: Ak nechceme, aby ktokoľvek kradol, sťahoval si a používal naše fotografie - bez nášho vedomia, súhlasu a bez uvedenia nášho autorstva, nesmieme tak robiť ani my. A ak svoje články chceme ilustrovať fotografiami alebo napríklad aj reprodukciami výtvarných diel - vyberajme vždy z toho, čo dobre poznáme, teda z diel známych autorov a autoriek.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.


Už ste čítali?