Opľutá stará pani Rómka

Autor: Martin Droppa | 23.8.2018 o 22:11 | (upravené 10.9.2018 o 16:16) Karma článku: 4,85 | Prečítané:  1798x

 Niekedy nemám veľa ilúzií o nás, Slovákoch a Slovenkách, ktorí a ktoré nie sme Rómami. A niekedy nemám žiadne ilúzie. Tak ako dnes - keď som v meste videl, ako ktosi opľul starú pani Rómku.  

Dnes ráno som si v SME s radosťou prečítal pútavý článok o pánovi Jánovi Lakatošovi, mladom Rómovi, ktorý v týchto rozhorúčených dňoch získal bakalárky titul na Ekonomickej univerzite v Bratislave - link na článok - klik. Veľmi a úprimne ma to potešilo - presne tak, ako ma veľmi a úprimne tešili a tešia študijné úspechy mojich detí. Bol som prvý v diskusii, ktorý pánovi bakalárovi Lakatošovi srdečne zablahoželal. Včera som náhodou naďabil na trojminútové video - klik, v ktorom o sebe a o svojej práci rozpráva magister, bakalár, pán Ján Berky - Róm, príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky. Potešilo ma to a spomenul som si na svojho kamaráta Maroša, Róma, ktorý - ak už dávno nie je na zaslúženom výsluhovom dôchdku ;-) stále je príslušníkom slovenského policajného zboru a v pracovných stopách mu ide i jeho syn. Také drobnosti, ktoré mi spravili radosť.  
 Popoludní som bol v meste - na poštovom úrade, vybaviť zopár drobností, a tak. Keď som v meste, tak okrem toho, že si vždy prezriem ponuku kníh vo výklade kníhkupectva, zastavím sa aj pri skrinke, kde bývajú umiestnené smútočné oznámenia - parte. Taký zvyk: byť informovaný o dianí u nás a v okolí. Napokon - aj mňa raz do tej skrinky zavesia... To, čo som tam videl, ma naplnilo veľkým žiaľom. V skrinke bolo klasické parte a na ňom správa o tom, že nás navždy opustila osemdesiatpäťročná pani. Meno, priezvisko, rodné priezvisko. A malá, farebná fotografia. Tá pani bola Rómka; typické rómske priezvisko za slobodna aj po vydaji. Parte bolo umiestnené v zasklenej skrinke. Na skle, cez fotografiu zosnulej, bol jeden veľký, nechutný, zaschnutý - s prepáčením - chriacheľ. Pľuvanec. Spútum.  

 Rozmýšľam nad tým, kde sa v komsi, v akože "človeku," naberie toľko nenávisti, pohŕdania a neúcty ku skutočnému človeku - k mŕtvemu človeku - že dokáže bez ostychu napľuť niekomu do tváre - aj keď "len" na sklo, na malú fotografiu, zoskenovanú z občianskeho preukazu nebohej. Čo za pseudočloveka to môže byť? Ako vyzerá, čo robí, čím sa živí? Alebo na čom sa priživuje... Ako vychováva svoje deti? A ako vychovali jeho? A ak deti ešte nemá - ako ich niekedy bude vychovávať? K nenávisti, k pľutiu ľuďom do tvárí? Tým ľuďom, ktorými tak pohŕda, ktorých dokáže tak neznášať a nenávidieť, že ich nenávidí a neznáša a pohŕda nimi až za ich hroby? Neviem. Nerozumiem tomu. A na strane druhej - viem, aj keď tomu nerozumiem. Totiž - poznám takých chrapúňov a hulvátov, ktorí pomaly denne bez akýchkoľvek dôvodov neváhajú na mňa pľuť - samozrejme že z "bezpečia anonymity." Verím, že keby mohli, napľujú mi nielen do tváre, ale aj na moje parte. Tak ako ktosi, kto bez najmenšieho dôvodu opľuje sklo, za ktorým je smútočné oznámenie o skone jednej starej pani, ktorú ten chrapúň - o tom som presvedčený - vôbec nepoznal.  
 Zajtra pôjdem do mesta a sklo na skrinke s parte vyčistím. Dnes som na to v návale smútku a rozohorčenia zabudol. Sľubujem, pani Rómka, zajtra pôjdem do mesta len kvôli tomu.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: SaS je pred OĽaNO, Kollár na hranici zvoliteľnosti

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Prečo ja? Pýta sa matematik po zásahu moci

Nadaný matematik skončil ako trestanec. Vraj na výstrahu.


Už ste čítali?