reklama

Pozor na psíka, lesom ide poľovník!

• Muž z Mošoviec - Rybníkov v Turci bol na prechádzke so psíkmi. Jedného z nich mu ktosi profesionálne zastrelil, asi z dlhej guľovej zbrane. Údajne strieľal a zabíjal poľovník. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (78)

O prípade podrobnejšie spravodajsky na webstránke denníka SME informovala Andrea Dudráková z týždenníka MY Turiec - link. Pod článkom sa rozprúdila košatá diskusia, do ktorej som len nahliadol - aby som sa ubezpečil v tom, že názory na pohybovanie sa psov v prírode, ale aj medzi ľuďmi, akože "v civilizácii" sa až extrémne líšia:
 chodim behavat po lese a neskutocne kolko bastardov bez vychovy a poslusnosti tam beha, rozbehne sa po mne, skace... preto nosim slzak a tak ti poviem, ze uz som ho pouzil a nemal by som problem ho pouzit aj na majitela. najma ked vedu reci ako on sa chce hrat, on este nikomu nic neurobil, on vas len chce ovonat (krista, ani ja po panickach tych psov neskacem a neovoniavam ich !!!). pes mimo zahrady je zbran a ako taka musi byt zabezpecena. nahubkom, lanom, najlepsie ich vobecnebrat von. pes patri zo zahrady, k bude, ku plotu. a nie volne behajuci pomedzi ludi kde mu uplne hrabe zo vsetkych pohybov, voni a impulzov. ja osobne psov nemozem ani vystat v sucasnej dobe ked si ludia barakov kupuju kdejakych coklov, tupe civavy, debilne jorkshiry, bojove plemena a zasiera to okolie, tak takych ako je nas viac. pes - nepriatel slusneho cloveka !!! (bez diakritiky napísal / -a loubsterman)
  
 Pes do lesa nepatrí, pretože plaší, naháňa a loví zver. (napísal / -a Rozenberg)
  
 clovek/polovnik do lesa nepatri, pretoze striela hlava/nehlava, plasi zver, smrdi a ohrozuje nie len seba... (bez diakritiky napísal / -a hronka)
  
 Jeden taký tiežpoľovník si u nás pomýlil hnedú kozu so srncom a chudákovi dedkovi bývajúcemu pod lesom zastrelil tú kozu pasúcu sa priviazanú ku kolíku... (napísal / -a pecos1)
  
 A prečo sa pes nemôže sám pohybovať po lese??? Lebo vy poľovníci ste si vydobyli taký zákon? Pes patri do lesa. Ak naháňa zvierata tak treba trestať majiteľa a nie zastreliť psa. Len zvrhlý postkomunistický papalaš v zelenom je schopný zastreliť psa. (napísal / -a Presporsky)
  
 *** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho) (napísal / -a rotný hneď na úvod diskusie)
  
 toto dokáže len bezcitný narušený dement. V jednom blogu uverejnenom nedávno sa prispievateľ vyjadril, že psi sú najlepší ľudia. Kto mal niekedy psa, určite potvrdí. že toľko lásky a oddanosti dokáže prejaviť iba pes. Želám tomu, kto to vykonal, aby ho dostihol osud a vykonal na ňom spravodlivý trest, aký si zaslúži. Polícia samozrejme nič nevyšetrí, všetci vieme, ako pristupujú k takýmto, ale aj iným prípadom. Je mi to veľmi ľúto, bol to prekrásny psík... (napísal / -a momajka)
 A tak ďalej. Prečítal som si len prvé tri strany z vyše štrnásťstranovej diskusie. Na viac som nemal chuť, čas. So psíkmi - vlastnými i s požičanými, s prechádzkami s nimi v lesoch i v pliach, mám svoje skúsenosti. Aj s poľovníkmi. Pospomínam si, opíšem, vysvetlím. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Rytiny psov, staré 8 000 - 9 000 rokov, nájdené na kamenných tabuliach na území dnešnej Saudskej Arábie. Ide o asi najstaršie zobrazenie psov na svete. Všimnite si - niektoré psy majú vôdzku. •
• Rytiny psov, staré 8 000 - 9 000 rokov, nájdené na kamenných tabuliach na území dnešnej Saudskej Arábie. Ide o asi najstaršie zobrazenie psov na svete. Všimnite si - niektoré psy majú vôdzku. • (zdroj: • Zdroj: www.eurodenik.cz •)

 So psíkmi - našimi, ktorých sme mali doma, boli hlavne plemena nemecký boxer, som prežil veľmi veľa času. Každého boxera, ktorého sme mali, sme mali od malého šteniatka. Prvé a najdôležitejšie pre nás bolo, aby bol psík čo najskôr a súčasne vo vhodnom veku vycvičený - aby bezpodmienečne a dokonale ovládal aspoň základné povely: sadni! - ľahni! - zostaň! - ku mne! - k nohe! a aby sa naučil chodiť na vôdzke i s náhubkom. Najlepšie bolo (a stále sa domnievam, že aj je), aby psíka cvičil a vycvičil jeden člen rodiny, jednotnými a nemeniacimi sa povelmi. Nie je totiž dobré, ak psíkovi jeden člen rodiny dáva povel ku mne! a iný člen rodiny povel poď sempoď ku mne a podobne. To psíka mätie. Dokým psík tieto jednoznačné povely a návyky nezvládol, nedostal sa za brány nášho pozemku - ani na prechádzku do mesta, ani do voľnej prírody. Okrem toho bolo, a aj je, veľmi dôležité dokonale poznať povahu psíka - ako jeho vrodenú, tak aj individuálnu, pretože každé šteniatko z jedného vrhu je iné, inak sa správa, niektoré je viac, iné menej priebojné, energické. Je nevyhnutné, aby majiteľ psa vynikajúco ovládal nonverbálnu komunikáciu psov - teda aby vedel, čo to znamená, keď pes sklápa uši dozadu, zdvíha gamby a ukazuje zuby, alebo keď si líha na chrbát a odhaľuje brucho i slabiny. Krútenie, vrtenie a švihanie chvostom nemusí vždy znamenať to, že psík má radosť a víta vás alebo niekoho, kto k vám prichádza. Dôležité, a súčasne veľmi náročné bolo naučiť psíkov aby si nezobrali nič na jedenie od cudzích, ani známych ľudí. Psík sa dá vycvičiť aj k tomu, že si nezoberie a nezje voľne pohodenú pre neho lahôdku, napríklad kúsok mäsa, klobásky. Je to náročný výcvik, ale oplatí sa - pretože tak môžeme predísť tomu, že nám niekto neľudský nepsí psíka otrávi. Za mnohé, čo som sa o psíkoch naučil už v skorom detstve, veľmi vďačím hlavne nášmu rodinnému priateľovi, MVDr. Václavovi Válečkovi a odborným knihám, ktoré som na jeho odporúčania s radosťou čítal a ktoré sme si kupovali. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Psíkov ako domáce zvieratá poznali aj v starovekom Egypte. •
• Psíkov ako domáce zvieratá poznali aj v starovekom Egypte. • (zdroj: • Zdroj: www.sk.wikipedia.org •)

 Jedna z mojich prvých zlých, a vlastne aj posledná zlá skúsenosť s vlastným psíkom sa udiala v centre mesta, ešte pred rokom 1990. Išiel som so psíkom na vôdzke, mal kovový náhubok, do samoobsluhy. Pred predajňou som psíka pevne priviazal o plot a kázal som mu, aby na mňa počkal (povel zostaň!). O niekoľko minút sa spred obchodu ozval krik. Vybehol som von a videl som chlapa so zakrvavenou bradou, krv mu tiekla z nosa. Ihneď ma obvinil, že ho môj pes pohrýzol. Nebola to pravda. Chlapík, mal dosť vypité, si jednoducho "trúfol" a sklonil sa k psíkovi - neviem prečo. Pes ihneď zareagoval a ako mu to vôdzka, na ktorej bol priviazaný, dovoľovala, skočil chlapovi do tváre a košíkom mu asi prerazil nos. K žiadnemu uhryznutiu, samozrejme, nedošlo (to by tvár muža vyzerala inak). Incident sa skončil, vreckovka krvácanie zastavila. Poučenie? Nikdy sa neskláňajte k cudziemu psovi a nedovoľte to ani vašim deťom! Akokoľvek sa pes dobromyseľne tvári, vrtí chvostom - je to pes cudzí a nikto, okrem jeho pána, ho bez dovolenia nemá ani hladkať ani oslovovať. To, že má pes košík, je síce pekné, nepohryzie vás ani dieťa, ale úderom košíka môže človeku spôsobiť zranenia. Okrem toho - a to si treba zapamätať - psy doslova neznášajú ľudí pripitých či opitých. Vedia o nich a "cítia" ich aj zďaleka. Opäť príklad: Večer sme sedeli vo veľkej izbe, keď náš pes náhle začal tlmene vrčať a zježila sa mu srsť na kohútiku (oblasť na krku, smerom k lopatkám). O niekoľko minút(!) išiel popred dom vyspevujúci opilec. Pes bol pripravený pri dverách - len vybehnúť k plotu a štekať. Keď som si neskôr odčasoval a odmeral potrebné údaje, zistil som, že náš pes začal v izbe na opilca vrčať vtedy, keď bol opilec asi 150 - 200 metrov od domu. Pripití a opití ľudia sa nemajú čo so psom zahrávať. So žiadnym. Po udalosti spred samoobsluhy som takmer prestal so psíkom chodiť do mesta - aj preto, lebo psíkovi v meste prekážal prach, hluk motorov, ruch a hlavne dym a výpary z výfukov áut. Neustále kýchal. Na vychádzky sme chodili už len do lesov a cez šíre polia za mestom, k Rieke, objavujúc Prírodu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Rytina s mníchmi z kláštora svätého Bernarda z Clairvaux so psíkmi. •
• Rytina s mníchmi z kláštora svätého Bernarda z Clairvaux so psíkmi. • (zdroj: • Zdroj: www.cz.depositphotos.com •)
• Johann Adam Klein: Spiaci pes (rytina, 1812). •
• Johann Adam Klein: Spiaci pes (rytina, 1812). • (zdroj: • Zdroj: www.webumenia.sk •)

 Veľmi dôležité je naučiť psa správne chodiť. Pes má chodiť pri ľavej nohe psovoda, vzdialený najviac pol metra od nohy. Vôdzku psa pevne držíme v ľavej ruke (zabránime tak tomu, aby pes skákal hore - dolu a prípadne obskakoval okoloidúcich) a súčasne voľne v pravačke. Keď psík ide predpisovo, občas mu dáme povel k nohe! a pochválime ho za to, ako pekne kráča. Vôdzka psa, ale aj obojok, majú byť dostatočne pevné aj široké - aby obojok psíka neškrtil a vôdzka aby bola dobre viditeľná. Priznám sa, že nemám rád vôdzky, ktoré sú so samonavíjacím mechanizmom. Sú totiž tenké a čierne alebo sivé, to znamená, že často farebne splývajú napríklad s povrchom dlažby alebo chodníkov na peších zónach, a nielen tam. Čo sa môže stať (a aj sa stalo - videl som to): Psík je pustený na 10 - 15-metrovej vôdzke a vy ani neviete, kto je jeho pán či pani. O "neviditeľnú" vôdzku môže zakopnúť okolobežiace diaťa alebo cez ňu môže prejsť bezohľadný cyklista, ktorý sa bicykluje tam, kde sa nemá. Ak sa vôdzka zapletie do pedálov či prevodov na bicykli - je nešťastie na svete: psík môže byť aj vážne zranený, cyklista môže spadnúť. Dnes je veľmi veľký výber obojkov i vôdzok, nie je dôvod rôzne improvizovať. (Spomínam si, ako jeden z našich psíkov s chuťou rozhrýzol koženú vôdzku. Potom so ho vodil na popruhu zo samopalu, ktorý som si donesol z vojny.) Takže - pri pohybe so psom medzi ľuďmi treba dbať na bezpečnosť ako včetkých naokolo, tak aj nášho psíka alebo psiska. Pochopiteľne - veľmi dôležité je, aby pes bol socializoaný, aby sa vedel pohybovať "v spoločnosti" a aby jednoducho nikoho neotravoval ani nestrašil. Ľudia sú rôzni, niektorí sa psov boja, často ani nevedia prečo (pes to veľmi dobre vycíti a vie to) - preto je dôležité vždy vodiť psa medzi ľuďmi nakrátko a nedovoľovať mu, aby si "dovoľoval." 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Benno Adam: Psia rodinka s koňom (olej na plátne, 1863). Čierny psík je hovawart. •
• Benno Adam: Psia rodinka s koňom (olej na plátne, 1863). Čierny psík je hovawart. • (zdroj: • Zdroj: www.hovawart.sk •)
• Giacomo Balla: Rozbehnutý psík na remienku (kresba, 1912). •
• Giacomo Balla: Rozbehnutý psík na remienku (kresba, 1912). • (zdroj: • Zdroj: www.over-blog.com •)

 Pes v lese a vo voľnej prírode. Bez mučenia - priznám sa, že dnes by som si v žiadnom prípade netrúfal ísť so psíkom do lesa na dlhú, niekoľkokilometrovú prechádzku, ani do polí po žatve, ani na lúky hraničiace s lesmi, hájmi. A ak - tak len tak, že by som mal psíka na vôdzke s maximálnou dĺžkou do 10 metrov. Prečo? V dávnej minulosti som mával psíka pusteného navoľno a nebol s tým nikdy žiadny problém. Psík vždy zabehol len tak ďaleko, aby ma mal na očiach. Občas som ho v lese "odložil" (povely sadni! - (ľahni!) - zostaň!) a odbehol som niekoľko metrov ďalej, takým smerom, aby ma psík nevidel, a skryl som sa mu za stromom, v húštine, aj na strome. Potom som psíka zavolal alebo som na neho zapískal - a on bol celý rád, že ma našiel, "vystopoval." Bola to hra, na ktorú by som si dnes vôbec netrúfol. Nechcem totiž, aby mi psa niekto zastrelil, dokonca aj z besprostrednej blízkosti (to sa stalo dávnejšie, zhodou okolností tiež v Turci: majiteľovi poľovník odkiaľsi z krovia zastrelil spoločenské plemeno psa, ani nie 15 metrov od neho, pred očami - na lúčnej ceste). Ani jeden zo psov, ktorých som mal a bol som s nimi vo voľnej prírode, nenaháňal, neplašil ani nevyrušoval žiadne zvieratá, ani "nevyberal vtáčie hniezda" a "nežral mladé vtáky" - ako občas čítam v diskusiách o psoch a ich majiteľoch. Len dvakrát sa stalo, že sa psík pustil do behu za lesným zvieraťom: Raz sme boli s foxteriérom (lovecký pes) v doline, keď nám asfaltovú cestu skrížil mladý medveď. Pes vyštartoval a rozbehol sa za ním. Medveď zmizol v hĺbke lesa a pes sa po krátkej chvíli celý šťastný vrátil - zahnal nepriateľa, zachránil nás pred napadnutím. Druhý raz sa mi stalo to, že írsky seter (opäť lovecké plemeno) zbadal pred sebou v malom zasneženom lesíku na okraji rekreačnej oblasti poľného zajaca. Šklbol sa tak silno, že si roztrhol vychádzkový obojok, a vyrazil "na lov." Samozrejme - zajac mu hravo ušiel a po asi minútovej naháňačke sa psík vrátil ku mne. Bez zajaca :-) Okrem toho sa rád brodil v malom jazierku za mestom, plával a hľadal divoké kačice. Keď ich zbadal, snažil sa priplávať k nim a skamarátiť sa s nimi, ale nešlo mu to: kačky vždy odleteli. Raz na ne čakal vari polhodinu, stojac nepohnute po krk vo vode. Sedel som na brehu a pozoroval som ho, bol vytrvalý vo svojej nehybnosti. Ale márne. Z vody ho nedostal ani silný dážď, ktorý sa spustil. Odišiel som - tak aby ma videl, a psík po chvíľke pribehol za mnou. Bez kačky :-) To, že nám foxteriér počas prechádzky naznášal k nohám nalovených krtov, potkanov a myši - tak to sa vari za "ohrozovanie a marenie poľovného práva poľovníkov" nepočíta. Ani to nebolo v žiadnom poľovnom revíri, ale pod družstevnou ohradou s kravami a s hnojiskom. Často sa mi stávalo, teda pred rokom 1990, že sme na potulkách lesmi so psíkom stretli poľovníka alebo partiu poľovníkov. Nikdy nedošlo ku žiadnemu konfliktu, nikdy nás poľovníci nenapomínali a nekarhali. Lenže - to boli poľovníci v poľovníckej rovnošate, so zaistenou alebo zalomenou flintou na pleci, s pierkom zo sojky za klobúkom. Neboli "vyobliekaní" ako tí dnešní - v kadejakých pseudomaskáčoch; neviete koho v lese stretávate, či to nie sú náhodou nejakí "ruskí dovolenkári" alebo akísi "branci." Časy sa zmenili a nielen pes, ale ani človek sa v lese necíti dobre, dokonca bezpečne. Len raz som sa dostal pre psov do otvoreného konfliktu s poľovníkom - aj to bolo v krčme, keď mi, v sebe mal šesť pív a borovičky, tvrdil, že: "...ja by som to všetko v lese vystrieľal, žiadny pes tam nemá čo hľadať!" Jasné - smie tam byť len ten jeho pes, ktorého, ako sa mi pochválil, na lesnej ceste vypustí z auta a potom ho nechá voľne pobehovať kam sa psovi zachce a on si ďalej šoféruje kde chce. V žiadnom prípade ale nechcem poľovníkom "vstupovať do svedomia." Len tak, na okraj, položím pár rečníckych otázok. Prečo vám, poľovníci, prekážajú v lese psy a neprekážajú vám: motorkári na hlučných terénnych strojoch, štvorkolkári preháňajúci sa aj v národných parkoch, zbesilí cyklisti, rútiaci sa dolu zvážnicami? Prečo nestrieľate po nich? Oni neplašia a nestresujú lesnú zver, o ktorú sa vy tak príkladne a s láskou staráte (napríklad sypaním krmiva priamo pod posedy - aby ste ju mali ľahko na muške a aby ste ju vôbec trafili keď "zameriavate" cez dno fľaše vodky)? Prečo nestrieľate do tých, ktorí v lesoch národných parkov organizujú bujaré oslavy, ohňostroje a výbuchy petárd? A prečo nestrieľate napríklad po hubároch či zberačoch lesného ovocia, ktorí v húfoch rozlezení lesom na seba vykrikujú: "...huhúúú húúú, tu som, poďte sem, tu je dubák, tady je muchomůrka!" a správajú sa ako blázni na jarmoku? 

• Neznámy autor: Skupina psov (Rhodézskych ridgebackov) útočí na leva. •
• Neznámy autor: Skupina psov (Rhodézskych ridgebackov) útočí na leva. • (zdroj: • Zdroj: www.skchr.sk •)
• Pes baskervillský - záber z filmu (GB, 1983, réžia Douglas Hickox). •
• Pes baskervillský - záber z filmu (GB, 1983, réžia Douglas Hickox). • (zdroj: • Zdroj: www.fdb.cz •)

 Napriek tomu, že mám veľmi rád psíkov, neodvážil by som sa dnes ísť so psom do lesa. Súčasne nie som ani za to, aby boli psy, hlavne niektoré plemená, "chované" v panelákových bytoch, kde sa len nudia dokým všetci neprídu z práce, zo školy, potom ich čaká "okruh na vyvenčenie" okolo paneláku (panička v župane má na nohách papuče) a zas len nuda so svokrou svorkou sediacou na gauči pred telkou. Nemám rád, keď psy len tak pobehujú v parkoch bez dohľadu a ich majitelia či majiteľky sedia na lavičke a "šúchajú prstami" po smartfónoch a tabletoch, drôty v ušiach - odtrhnutí od reality. Pes je slobodné zviera, vari najslobodnejšie zo všetkých domácich, domestikovaných zvierat. A ak ho už z akéhokoľvek dôvodu máme - máme sa o neho poriadne starať, dokonca sme povinní(!) starať sa o neho. Pes veru nie je žiadna vec, ktorá je len pre chvíľkové potešenie (hlavne detí, ktoré si ho neraz "vynútia") a potom ju má čakať zasmušilý osud "odloženia." 

• Máme radi živých a zdravých psíkov. •
• Máme radi živých a zdravých psíkov. • (zdroj: • Zdroj: www.123rf.com •)

 Ešte k tým poľovníkom, ktorí nenávidia psov (ale aj k iným ľuďom, ktorí psov nenávidia): Poľovníci majú výhodu v podobe pušiek. Iní majú výhody v podobe kadejakých sprejov, palíc, ťažkých bagandží a tak. Ak by sa ale ktorýkoľvek z nich mal postaviť statnému a vycvičenému psovi zoči - voči, bez akejkoľvek zbrane, dokonca v Adamovom rúchu (ako ho príroda stvorila - veď ani pes nechodí vyzbrojený, vyobliekaný a poobúvaný) - tak jednoducho proti psovi nemajú najmenšiu šancu. Pes zdvihne nohu a občúra ich. 
  Váš Monsieur Chien 

   • ;-)  ~  :-* •
• ;-) ~ :-* • 


 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu