• Tento článok je venovaný 100. výročiu vzniku Česko-Slovenska. •
• Medzi významných predstaviteľov československej kultúry, pôsobiacich hlavne na Slovensku, patrí aj hudobný skladateľ a dirigent Ladislav Holoubek (13. august 1913, Praha, Rakúsko-Uhorsko - 4. september 1994, Bratislava, Slovenská republika). •
• Ladislav Holoubek od detstva žil s rodičmi v Trnave, kde aj zmaturoval na miestnom gymnáziu. Ďalej študoval hru na klavír (u Ernesta Križana), skladbu (u Alexandra Moyzesa) a dirigovanie (u Josefa Vincourka) na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Hudobné vzdelanie dokončil v rokoch 1934 až 1936 štúdiami na Pražskom konzervatóriu v majstrovskej triede Vítězslava Nováka. Už v roku 1933 sa Holoubek stal korepetítorom a dirigentom opery v Slovenskom národnom divadle, v ktorom pôsobil až do roku 1952. V rokoch 1955 až 1958 bol umeleckým riaditeľom a dirigentom opery v Štátnom divadle v Košiciach a dirigentom Vojenského umeleckého súboru v Bratislave. V košickej opere pôsobil ako dirigent, a to aj ako dôchodca, až do roku 1981. •
• Skladateľské dielo Ladislava Holoubka je rozsiahle, bohaté. Holoubek skomponoval šesť opier: Stella (1938, revidované v roku 1949, libreto Sir Henry Rider Haggard - anglický spisovateľ), Svitanie (1940, libreto Jarko Elen Kaiser - slovenský prozaik), Túžba (1943, revidované v rokoch 1963 a 1969, libreto Ferdinand Gabaj - slovenský prozaik), Rodina (1959, libreto Ilja Prachař - český dramatik, herec a dabér), Profesor Mamlock (1964, libreto Ladislav Holoubek - podľa nemeckého spisovateľa Friedricha Wolfa) a Bačovské žarty (1975, libreto Ján Rob - Poničan - slovenský prozaik, básnik, dramaturg). •
• Holoubek je okrem opier autorom množstva orchestrálnych skladieb, ktoré napísal od roku 1932 (skladba Ouvertura, opus 16) do roku 1981 (skladba Concertino, opus 67 pre hoboj a orchester). Spomedzi skladieb spomeňme aspoň cyklus piesní pre mezzosoprán s orchestrom pod názvom Dcérenka moja - Spevy nad kolískou (1952) na motív básne slovenského poeta Vojtecha Mihálika, dielo K ľudu! (1954) na motív básne Pavla Országha Hviezdoslava, Panpulóni, opus 63 (1977) - cyklus piesní na slová Miroslava Válka zo zbierky pre detičky Do Tramtárie a Genezis (1982) - kantátu na báseň Milana Rúfusa pre basbarytón, miešaný zbor a orchester. Medzi Holoubkovou tvorbou nájdeme aj štvorminútové dielo Pochod kapitána Nálepku, opus 38 (1952), Pieseň o Povstaní, opus 35 (1952) alebo Chlapci z Dukly, opus 36 (1955) a aj niekoľko politicko - spoločensko - kultúrne angažovaných skladieb, hlavne z polovice päťdesiatych rokov, ktoré boli napísané na základe straníckych objednávok. •
• Komorných diel zložil Ladislav Holoubek sedem, z toho štyri pre sláčikové kvarteto, jedno pre flautu, husle a harfu, jedno pre dychové kvinteto a jedno - Variácie na slovenskú ľudovú pieseň, opus 71 (1983) - pre klavírne trio. Pozoruhodná je Holoubkova scénická hudba - skomponoval hudbu pre šesť divadelných predstavení: Ivo Gajdoš: Zakliaty kvet (1927), Ľudo Zúbek: Amor a Psyché (1936), Pavol Országh Hviezdoslav: Herodes a Herodias (1937), Sofokles: Kráľ Oidipus, opus 23 (1943), Sofokles: Antigona, opus 45 (1954) a neznámy autor: Keď sa mačky hrajú, opus 53 (1971). •
• Ladislav Holoubek svojou hudobnou tvorbou doplnil aj filmové diela - či už fokumentárne filmy, alebo filmy hrané. V rozpätí rokov 1942 až 1955 skomponoval hudbu k desiatim dokumentom. V roku 1944 skomponoval hudbu k filmu Orlím vzletom (Slovenské krídla) o slovenskom letectve. Koncom štyridsiatych a v prvej polovici päťdesiatych rokov Holúbek komponuje hudbu k dokumentom, zaznamenávajúcim budovanie a rozvoj vojnou zničeného Slovenska a jeho industrializáciu. Okrem toho je autorom hudby aj k dvom hraným, filmom: ku krátkometrážnemu filmu Epizódka (réžia Leopold Lahola, 1948, 11 minút) a Priehrada (réžia Paľo Bielik, 1950, 95 minút) podľa literárnej predlohy Dominika Tatarku. Tento klasický socialistický budovateľský film patrí medzi ikonické žánrové diela československej kinematografie. Dobový divácky úspech mu zaručilo aj hviezdne herecké obsadenie, vo filme účinkujú: Oľga Borodáčová, František Dibarbora, Vladimír Durdík starší, Mikuláš Huba, Mária Kráľovičová, Július Pántik, Martin Ťapák, Gustáv Valach, Karol Legény Zachar, Viliam Záborský, A. Ďalší... Celý film je na You Tube. Na ukážku som z neho vybral jednu Holoubkovu rezkú, nedlhú budovateľskú pesničku (1:41 minúty). •
• Napriek tomu, že dielo Ladislava Holoubka je rozsiahle a žánrovo košaté, na You Tube po ňom nenájdeme takmer žiadne stopy. To, čo som našiel, prikladám na záver článku. Ide o dve nedlhé nahrávky, ktoré sú, bohužiaľ, neveľmi kvalitné. Domnieval som sa, že niekde nájdem aj Holoubkovu skladbu Trio, opus 13 z roku 1936 (revidované v roku 1985), ale márne. Podľa Ivana Buffa, hudobného vedca a teoretika, táto kompozícia zosobňuje jeden z mála autentických prejavov krehkej impresionistickej hudobnej farebnosti, nachádzajúcej sa v priestore našej komornej hudby. Holoubkovu hudobnú poetiku charakterizuje dar melodickej spevnosti, cit pre harmonickú farebnosť a schopnosť pre ideálne skĺbenie klasického a romantického hudobného dedičstva s modernými skladateľskými a hudobnými prejavmi. •
• Ladislav Holoubek, rodák z Prahy, prežil svoj plodný umelecký život na Slovensku a výrazne sa podieľal na obohatení slovenského kultúrneho - hudobného diania. Bez pochýb patrí k českým osobnostiam, ktoré sa natrvalo zapísali do slovenského kultúrneho i spoločenského diania. Ako civilizovaný národ by sme na neho nemali zabudnúť. •
• Súvisiace články: •
• Keď zaznie major Zeman --- link •
• Miloval náš ľud, hory, krajinu --- link •
• Použité zdroje - webstránky - v abecednom poradí: •
• Česko-Slovenská filmová databáze •
• Filmová databáze, s. r. o. •
• Fonoklub Košice •
• Hudobné centrum - Music Centre Slovakia •
• Slovenský filmový ústav •
• Wikipedie - Otevřená encyklopedie •