reklama

Miloval náš ľud, hory, krajinu

•  Čechov, Češiek, ktorí a ktoré sa narodili na území dnešnej Českej republiky a výrazne zasiahli do rôznych oblastí života Slovenska, je veľa. Vieme o nich(?) Spomíname na nich(?) •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

 Tento článok je venovaný 100. výročiu vzniku Česko-Slovenska. 

 Medzi významné české osobnosti, ktoré výrazne, originálne, nezabudnuteľne a ovplyvňujúco v najširšom pozitívnom zmysle slov zasiahli aj do slovenského umenia - presnejšie do fotografickej a filmovej dokumentaristiky - patrí Karel Skřipský (15. júl 1908, Brno, Rakúsko-Uhorsko - 10. marec 1993, Urdorf, Švajčiarsko). Karel Skřipský výrazne zasiahol do etnografického dokumentárneho filmu a aj do dokumentárnej a dokumentárno-umeleckej fotografie. Skřipský bol od svojich mladých liet fascinovaný prírodou a obzvlášť horami. Od konca dvadsiatych rokov XX. storočia často navštevoval Slovensko, hlavne Vysoké Tatry a Malú Fatru. V roku 1932, ako dvadsaťštyriročný, sa presťahoval do Vrátnej doliny - do osady Štefanová, ktorá dnes administratívne patrí k Terchovej. V roku 1934 tam postavil a prevádzkoval Horský hotel - tak sa hotel volal). Náruživo sa venoval fotografovaniu slovenskej prírody, hôr a v roku 1938 usporiadal svoju prvú výstavu fotografií - v múzeu v Brne. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Fotograf, filmár, dokumentarista Kerel Skřipský. •
• Fotograf, filmár, dokumentarista Kerel Skřipský. • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)

 Ako filmár - dokumentarista Karel Skřipský (po čase pobytu na Slovensku sa "prekrstil" na slovenského Karola) debutoval v roku 1947 krátkometrážnym dokumentom Zletová predohra v Tatrách. V tom istom roku predstavuje ďalšie dva svoje krátke dokumenty: Severnou stenou na Kriváň a Na lyžiach cez hrebene Tatier. V roku 1949 uvádza film Oživená hlina o tvorbe modranskej keramiky s presahom do pokusu o zachytenie tvorby nášho významného keramikára Ferdiša Kostku (1878 - 1951). Skřipský sa stále viac sústreďuje na dokumentárny film a v roku 1954 nakrúca svoj prvý celovečerný film - populárno-vedeckú snímku Kvety Tatier o našej tatranskej kvetene, flóre. V roku 1957 je obnovený Krátký film, spadajúci pod Československý filmový ústav (neskôr pod novú organizáciu Československý státní film). V rámci Krátkého filmu vzniklo aj Studio populárně-vědeckých filmů a jeho vedúcim sa stal Karel Skřipský. Skřipskému sa tak otvárajú dvere k tvorbe etnografického filmového dokumentu, ktorému sa začínal venovať a o ktorý mal záujem. V roku 1960 prichádza Skřipský s filmom Pieseň farieb a tvarov. Je to prvý z jeho zásadných etnografických dokumentov - aj preto, lebo na ňom spolupracuje s Martinom Slivkom (1929 - 2002) - významným slovenským etnografom, dokumentaristom, režisérom a scenáristom i fotografom. Skřipský vo filme kladie dôraz na citové pôsobenie a vyzdvihuje estetické hodnoty ľudovej tvorby. Skřipského ďalšie filmy, napríklad Stvoritelia a Obyčajné drevo (oba z roku 1964) sú záznamami tradičných remesiel a spojení ľudí s prácou. O smútku nad skonom človeka a o neľahkom živote, ale aj o základných mravných hodnotách ľudského bytia Skřipský rozpráva v dokumente Žiarske rekviem (1966). V roku 1967 nakrúca film Sená na Doščanke (Doščanka (1 138 m n. m.) je vrch západne od Liptovskej Tepličky.). Za vrcholné filmárske etnografické dokumentárne dielo Karla Skřipského je považovaný film Štyri dni Ľudovíta Čonku (1967) - jednoročný portrét muža a jeho manželky, ktorí žijú na opustenom ostrove na rieke Latorica uprostred prázdnej východoslovenskej nížiny. Motívom filmu je spätosť a súžitie človeka s prírodou na pozadí krutého a nekompromisne plynúceho času. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Záber z filmu Štyri dni Ľudovíta Čonku (réžia Karel Skřipský, 1967). •
• Záber z filmu Štyri dni Ľudovíta Čonku (réžia Karel Skřipský, 1967). • (zdroj: • Zdroj: Slovenský filmový ústav / www.sfu.sk •)

 Karel Skřipský sa vo svojej tvorbe dotkol aj politicko - spoločenských tém, súvisiacich hlavne so Slovenským národným povstaním. Na tieto námety nakrútil dokumenty Žijem (1964) a Príbehy z Roháčov (1965). Oba filmy bez pátosu, čistou filmárskou výpoveďou dokumentaristu, ilustrujú vojnové časy na Slovensku. V tejto súvislosti si dovolím odcitovať pár slov z webu spoločnosti Filmová databáze, ktoré dopĺňajú mozaiku informácií o Karlovi Skřipskom - o jeho neľahkom rodinnom i osobnom osude počas II. svetovej vojny:
"Svým bohatým dílem a jeho zaměřením na prohlubování výtvarného pojetí horské fotografie a později i moderního československého horského dokumentárního filmu, se (Karel Skřipský -pozn. blogera) stal zakladatelskou osobností. V první polovině 40. let minulého století prošel Karol Skřipský trpkými životními zkouškami, a to jak ve svém profesním životě, tak především v životě osobním. V roce 1935 se oženil s Gertrudou Ballekovou z Prostějova, která zahynula roku 1942 v koncentračním táboře Osvětim. Sám Skřipský také pro svou odbojovou činnost byl opakovaně vězněn, pronásledován a nakonec se musel ukrývat v slovenských horách. Osobně se podílel na bojích ve Slovenském národním povstání. Po druhé světové válce mu fotografka Irena Blühová spolu se svým manželem Imrichpm Weinerom - Kráľom zprostředkovali práci na knize Leto v Tatrách, která vyšla v roku 1946." 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Karel Skřipský: Leto v Tatrách. Vydavateľstvo Pravda, vydanie z roku 1948. Prebal knihy. •
• Karel Skřipský: Leto v Tatrách. Vydavateľstvo Pravda, vydanie z roku 1948. Prebal knihy. • (zdroj: • Zdroj: www.fiboo.sk •)

 Filmografia Karla Skřipského do roku 1968 obsahuje viac než dvadsaťpäť krátkometrážnych a dlhometrážnych filmov. Okolo roku 1947 sa Karel Skřipský v Bratislave druhýkrát oženil. Krátko po vpáde okupačných vojsk do Československa v auguste 1968 Karel Skřipský emigroval do Švajčiarska a v jeho vlasti bolo jeho dielo zakázané - filmy boli stiahnuté z distribúcie a na filmové plátno sa smeli vrátť až po roku 1990. Istý čas, rok, žil v jednej dedinke v talianskej časti Švajčiarska, kde sa rozprávalo po nemecky. Dokumentoval život v tejto dedinke, položenej vysoko v kopcoch - rázovitým charakterom podobnej Liptovskej Tepličke. Ľudia v nej sa živili poľnohospodárstvom alebo sezónnymi prácami v zahraničí. V emigrácii Karel Skřipský pokračoval v práci filmára, dokumentaristu a fotografa: fotografoval a filmoval vo Švajčiarsku, v západnej Európe, v Oriente, v Afrike, v krajinách Ameriky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Karel Skřipský: Polia na Lanzarote (1967 - 1969). •
• Karel Skřipský: Polia na Lanzarote (1967 - 1969). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Polia na Lanzarote (1967 - 1969). •
• Karel Skřipský: Polia na Lanzarote (1967 - 1969). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Polia pri Urdorfe (1967 - 1969). •
• Karel Skřipský: Polia pri Urdorfe (1967 - 1969). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)

 Nezabudnime na fotografické práce Karla Skřipského. Ako fotograf, ale i filmový dokumentarista, nebol Skřipský očarený "len" slovenskými horami, prírodou, vysokohorskými Tatrami a naším ľudom. Tematicky sa nechal inšpirovať i dielom Karla Plicku (1894 - 1987), ktorý aj ako folklorista významne zdokumentoval život, zvyky, tradície slovenského vidieckeho ľudu. Svetoznámy liptovský fotograf Martin Martinček (1913 - 2004) mi neraz v osobných rozhovoroch spomínal Karla Skřipského - nie ako svoj vzor, ale ako rovnocenného partnera pri "mapovaní" životov prostých ľudí slovenského vidieka. Treba zvýrazniť, že Skřipský sa s fotoaparátom a kamerou ocitol v Liptovskej Tepličke oveľa skôr než Martinček. Ale bol to práve Martinček, ktorý Liptovskú Tepličku vďaka svojej krajinnej fotografii a fotografií ľudí z nej preslávil najviac. Je to v istom význame slova paradox. V dnešnej Liptovskej Tepličke po Skřipskom a jeho diele prakticky "nenájdeme stopy" - na druhej strane: Karel Skřipský je pevne ukotvený v histórii obce Terchová a je v Terchovskej sieni slávy - link. Tak ako Plicka a predovšetkým Martinček, tak tak isto aj Skřipský výrazne a nadlho (asi navždy) ovplyvnili hlavne neprofesionálnych (slovenských) fotografov, ktorí sa neustále objektívmi zameriavajú na slovenskú krajinu, jej zvlnenosť znázornenú líniami polí, na jej hory, štíty, pohoria s vychádzajúcim či zapadajúcim Slnkom, ale aj na istú rustikálnosť v podobe "dreveničiek s muškátom v oblôčiku, obloženom drevom" a na "modernú" bukolickú tvár vidieka, hľadajúc za každým dedinským rohom nejakú ovečku, barančeka, hus, psíka alebo aspoň mačence... Čas sa pre týchto fotografov zastavil, uzávierky na ich drahých digitálnych fotoaparátoch sa zasekli kdesi dávno - v dlhých desaťročiach minulosti. O tom, prečo je tomu tak, prečo našinec plesá nad neostrou a absolútne, "špičkovo" nekvalitnou fotečkou slniečka, vychádzajúceho spoza Kriváňa - o tom môžeme vďačne debatovať v diskusii k článku; a aj o tom, prečo nás tak veľmi očaruje krajin(k)ársky fotogýč. Pozrime sa na zopár zrak i myseľ upokojujúcich fotografií Karla Skřipského. Na fotografie toho, čo už naozaj na Slovensku nie je. 

• Karel Škřipský: Doščanka nad Liptovskou Tepličkou (1965). •
• Karel Škřipský: Doščanka nad Liptovskou Tepličkou (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Škřipský: Doščanka nad Liptovskou Tepličkou (1965). •
• Karel Škřipský: Doščanka nad Liptovskou Tepličkou (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Liptovská Teplička (1965). •
• Karel Skřipský: Liptovská Teplička (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Liptovská Teplička (1965). •
• Karel Skřipský: Liptovská Teplička (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Škřipský: Žena z Liptovskej Tepličky (1965). •
• Karel Škřipský: Žena z Liptovskej Tepličky (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Portrét chlapa z Liptovskej Tepličky (1965). •
• Karel Skřipský: Portrét chlapa z Liptovskej Tepličky (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Z Liptovskej Tepličky (1965).•
• Karel Skřipský: Z Liptovskej Tepličky (1965).• (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Vysoké Tatry (1965). •
• Karel Skřipský: Vysoké Tatry (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Vysoké Tatry (1965). •
• Karel Skřipský: Vysoké Tatry (1965). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Bez názvu (1969). •
• Karel Skřipský: Bez názvu (1969). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: Bez názvu (1969). •
• Karel Skřipský: Bez názvu (1969). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)
• Karel Skřipský: List v lese (1969). •
• Karel Skřipský: List v lese (1969). • (zdroj: • Zdroj: Web umenia / www.webumenia.sk •)

 Pred niekoľkými dňami, presnejšie presne pred týždňom, v nedeľu 15. júla 2018, sme si pripomenuli (skôr sme si, bohužiaľ, nepripomenuli) nedožité 110. narodeniny Karla Skřipského - muža, ktorý takmer štyridsať rokov(!) svojho plného života intenzívne venoval Slovensku a zanechal po sebe dielo, ktoré má neskutočnú a neuveriteľnú hodnotu - pre nás, pre našich potomkov aj pre zahraničie. Je mo veľmi ľúto, že si na toto výročie nespomenula ani len naša verejnoprávna televízia. Domnieval som sa, že do programu zaradí ak už nie niektorý z krásnych dokumentov Karla Skřipského, tak aspoň ani nie polhodinový dokumentárny medailón o ňom, ktorý sa volá prosto Karol Skřipský a v roku 1968 ho naktrútil slovenský dokumentarista, režisér Eugen Šinko (1934 - 2014). Na záver si nemôžem odpustiť ešte jednu kritickú poznámku: Nedávno v Centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši, ktoré patrí pod Liptovskú galériu Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (jej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj) verejnosti sprístupnili výstavu "obrazov" Františka Ringa Čecha (o výstave sa píše tu - link a aj v zahraničí - link). Výstava vzbudila odmietavú nevôľu nielen mnohých zamestnancov galérie, ale aj (kultúrnej) verejnosti - pretože na výstave sú zobrazené perverzné obscénnosti, nechutnosti a, hlavne, "diela" nemajú s hodnotným a skutočným umením absolútne nič spoločné. Už neviem, kto má v galérii na starosti dramaturgiu a zostavovanie výstavných plánov, ale galéria namiesto ohavností Čecha mohla siahnuť po niečom hodnotnom aj zaujímavom. Napríklad po fotografiách a filmoch Karla Skřipského. Výstava jeho fotografií, doplnená projekciami jeho filmov, by bez pochýb naplnila odkaz a účely s ktorými bolo Centrum Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši budované.  

 Súvisiaci článok: Keď zaznie major Zeman  --- link. 

 z d r o j e - w e b s t r á n k y 
 Filmová databáze, s. r. o. 
 Slovenský filmový ústav 
 Ústredie ľudovej umeleckej výroby 
 Wikipédia - Slovenská encyklopédia 
 a 
 korešpondencia s Jiřím Skřipským - synom Karola Skřipského 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu