Keď zaznie major Zeman

Autor: Martin Droppa | 10.7.2018 o 0:01 | Karma článku: 3,97 | Prečítané:  1125x

  Kultový aj kontroverzný seriál  30 případů majora Zemana,  ktorý Československá televízia v premiére vysielala od 18. apríla 1975 do 24. februára 1980, som mal a stále mám rád.  

 Tento článok je venovaný 100. výročiu vzniku Česko-Slovenska.  

Seriál, plný dramatických scén, napínavých okamihov aj akčných dejov, ale i režimu poplatnej ideológie, režíroval Jiří Sequens (23. apríl 1922, Brno, ČSR - 21. január 2008, Praha, ČR), úspešný režisér nielen kriminálnych filmov a seriálov, ale i vojnového veľkofilmu Atentát (z roku 1964) o vydarenej akcii československých parašutistov z Veľkej Británie, ktorí zneškodnili zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Majora Zemana v nezabudnuteľnom seriáli 30 případů majora Zemana hral vynikajúci, charizmatický, oceňovaný Vladimír Brabec (15. máj 1934, Praha, ČSR - 1. september 2017, Nová Ves pod Pleší, ČR) - divadelný, filmový, televízny herec, skvelý dabér filmových i seriálových postáv.

Prečo spomínam majora Zemana? Preto, aby som sa od seriálu s Vladimírom Brabcom v ním neprekonateľne stvárnenej hlavnej úlohe kriminálneho vyšetrovateľa "odrazil" k spomienke na geniálneho, jedinečného skladateľa filmovej hudby, ktorého 35. výročie úmrtia si pripomíname v týchto dňoch. Jeho meno je  Zdeněk Liška. 
Zdeněk Liška (16. marec 1922, Smečno, ČSR - 13. júl 1983, Praha, ČSSR), držiteľ aj Ceny Ministerstva kultury České republiky za přínos v oblasti kinematografie a audiovize za rok 2011 (cena udelená in memoriam) je ako autor hudby podpísaný pod vyše stošesťdesiatimi celovečernými filmami a vyše štyristo stredometrážnymi a krátkometrážnymi filmami. Jeho hudba sa objavuje i na divadelnej scéne - v pražskom Karlínském divadle a v Laterně Magice, ktorá je súčasťou Národního divadla v Prahe. "Hudbu Liška komponoval na konečný sestřih obrazu, se stopkami v ruce. Celý proces - od napsání hudby přes rozepsání partitur a aranžmá - obstarával sám. A byl především neuvěřitelně pracovitý. V dobách největšího nasazení komponoval hudbu i k osmi celovečerním snímkům ročně. Říkalo se o něm, že snad nedělá nic jiného," spomínal na skladateľa a na jeho prácu Juraj Herz (4. september 1934, Kežmarok, ČSR - 8. apríl 2018, Praha, ČR), filmový režisér, preslávený takmer dvojhodinovým dramatickým filmom s prvkami hororu Spalovač mrtvol (1969, podľa rovnomennej novely Ladislava Fuksa (1923 - 1994)), ku ktorému Zdeněk Liška skomponoval hudbu.  

Zdeněk Liška: hudba k filmu Spalovač mrtvol (réžia Juraj Herz, 1969) (3:30 min.):

Zdeněk Liška pochádzal z robotníckej rodiny, jeho otec bol baník a v dedinke Smečno neďaleko Kladna pravidelne hrával v obecnej dychovke. Zdeněk už ako osemročný hrával na harmoniku a na husle a začínal komponovať vlastné skladby. Túžil stať sa dirigentom, preto nastúpil na štúdiá na konzervatórium. Koncom II. svetovej vojny sa mladý Liška dostáva do filmových ateliérov v Zlíně, kde skladá hudbu najskôr ku krátkym reklamným filmom a vzápätí k bábkovým a animovaným filmom režiséra Karla Zemana (1910 - 1989) a režisérky Hermíny Týrlovej (1900 - 1993). Prvý celovečerný film, ku ktorému Liška samostatne skomponoval hudbu, bola komédia Pára nad hrncem (1950, réžia Miroslav Cikán). Dá sa povedať, že v päťdesiatych rokoch XX. storočia Zdeněk Liška komponuje hudbu k najmenej jednému - trom filmom ročne. V auguste 1958 má premiéru dobrodružný trikový, čiastočne animovaný a čiastočne hraný fantazijný film Vynález zkázy (1958, réžia Karel Zeman), nakrútení podľa románového motívu knihy Julesa Verneho (1828 - 1905). Film s hudbou Zdeňka Lišku žne obrovský divácky úspech, v roku premiéry získava Grand Prix Expo 1958 v belgickom Bruseli a postupne sa uvádza v kinách vo vyše sedemdesiatych krajinách sveta. Takmer dominujúcim hudobným nástrojom, ktorý Liška vo filme Vynález zkázy použil, je mechanický spinet. Zvuky spinetu, kombinované so zvukmi ďalších hudobných nástrojov a so zvukmi ruchov, vyvolávajú skutočne dokonalú, magickú a fantazijnú náladu, tak potrebnú pre vzbudenie diváckych predstáv o "mechanickej atmosfére" technického pokroku vo filme. Jemné a výrazné zvuky spinetu použil Liška často, napríklad aj v hudbe k úspešnému televíznemu seriálu Hříšní lidé města pražského (1968 - 1969, réžia Jiří Sequens).
Z. Liška: hudba k filmu Vynález zkázy (r. Karel Zeman, 1958) (17:00 min.):

Na tvorbe hudobného skladateľa Lišku je veľa pozoruhodného. Liškov žánrový rozsah a presah bol neuveriteľný - neraz súbežne komponoval hudbu k filmom obsahom a režisérskym spracovaním diametrálne odlišným. Príznačné pre Lišku bolo experimentovanie a novátorstvo, neobvyklé a nezvyklé aranžovanie aj takých hudobných nástrojov, ktoré by na prvé počutie spolu, v jednom celku, nevynikli, stratil by sa ich zvukový charakter. Vynikajúca bola Liškova práca s vokálmi, so speváckymi zbormi i so sólistami a tiež využívanie zvukov, ktoré boli pre tú či onú filmovú scénu, okamih, príznačné. Liška ako keby podvedome pracoval aj s filmovým strihom. Jeho genialita spočívala hlavne v tom, že dokázal prostredníctvom hudby navodiť presne takú atmosféru, akú si film vyžadoval. Neexistoval pre neho filmový žáner, ktorý by nedokázal obsiahnuť hudbou, ktorý by ňou nevedel zvýrazniť, emocionálne podčiarknuť. To všetko sa pritom dialo v rozpätí od polovice päťdesiatych do konca sedemdesiatych rokov XX. storočia - v rokoch poznačených mnohými spoločenskými aj kultúrnymi, často protichodnými turbulenciami. Aj v tom, v neuveriteľnej nadčasovosti, je Liškova hudba geniálna a neprekonateľná - a takou aj ostane.
Z. Liška: hudba k filmu Obchod na korze (r. Ján Kadár, Elmar Klos, 1965) (10:25 min.):

Z. Liška: hudba k filmu Markéta Lazarová (r. František Vláčil, 1967) (3:40 min.):

Medzi pre mňa najkrajšie a moje najobľúbenejšie spojenia Liškovej hudby s filmovým obrazom, strihom a s celkovou atmosférou filmu patrí valčíková hudba k filmovej, rozprávkovej féerii Vlak do stanice Nebe (1972). Karel Kachyňa (1. máj 1924, Vyškov, ČSR - 12. marec 2004, Říčany, ČR) tento krátky film "bez slov" nakrútil v Liptovskej Tepličke, v jej okolí a hlavne na malej lesnej železničke, ktorá ešte v sedemdesiatych rokoch XX. storočia fungovala a premávala dolinou Čierneho Váhu a dolinkami v jej okolí. Medzi ďalšie Liškove hudobné skvosty, spojené so Slovenskom, bez pochýb patrí hudba k filmom Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Oba režíroval Martin Hollý (11. august 1931, Košice, ČSR - 18. marec 2004, Bratislava, SR). Liškova hudba v týchto filmoch je jemná, melodická, príjemne zapadajúca do prostredia Vysokých Tatier, kde sa odohrávajú deje filmov s najlepším hereckým obsadením na tú dobu. Liškova hudba vstupuje do deja oboch filmov nebadane, diváka nevyrušuje ani v okamihoch drám, ktoré sa odohrávajú na plátne kina. Aj v týchto prípadoch Zdeněk Liška ostal verný svojej povesti veľmi citlivého hudobného skladateľa, ktorý vynikajúco hudbou umocňuje filmový obraz a akoby mimo strihu spája, premosťuje jednotlivé filmové zábery. 
 Z. Liška: hudba k filmu Medená veža (r. Martin Hollý, 1970) (03:43 min.):

 Z. Liška: hudba k filmu Vlak do stanice Nebe (r. Karel Kachňa, 1972) (13:28 min.):

Zdeněk Liška, jeho filmová hudba, mi imponuje, páči sa mi a mám ju veľmi rád. Nie som sám, kto Zdeňka Lišku považuje za hudobného génia, skladateľa s presahom ďaleko za hranice nikedajšieho Československa. Treba zdôrazniť aj to, že Liška neraz, častokrát pracoval s filmami jedinečných režisérov, ktorí vytvorili diela, navždy zapísané na zoznam klenotov československej kinematografie. Zdeněk Liška je dôkazom nielen toho, akú významnú úlohu vo filmovom diele zohráva filmová hudba. Jeho hudba v mnohých prípadoch existuje aj ako samostatné umenie - ale nie vo význame plytkého slova "soundtrack." Film čo film, seriál čo seriál je Liškova hudba nezameniteľná a nenahraditeľná - a to nielen z pohľadu hudobných a zvukových experimentov. V diele Zdeňka Lišku sa jednoducho snúbi istá a výrazná "stará hudobná škola" so svojou precíznosťou, s jej umeleckými hodnotami, a odvážne novátorstvo, ktoré prežíva dodnes. "Predzáver" tohto spomienkového článku patrí zostrihu z Liškovej hudby k filmu Smrt mouchy (réžia Karel Kachyňa, 1976). Liškova hudba k tomuto peknému letnému filmu je plná rôznych motívov a hudobných tém. Nasleduje zostrih z Liškovej hudby k filmu Signum Laudis (réžia Martin Hollý,1980). To ale nie je všetko. Na záver sa vrátime...
 Z. Liška: hudba k filmu Smrt mouchy (r. Karel Kachňa, 1976) (14:43 min.): 

 Z. Liška: hudba k filmu Signum Laudis (r. Martin Hollý, 1980) (02:07 min.):

...na začiatok: k majorovi Zemanovi - k hudbe z 26. epizódy seriálu, nazvanej Studna. Liškova hudba k tomuto dielu seriálu, ale aj k tým ostatným "majorom Zemanom," jedinečne ilustruje vzťah skladateľa k navodeniu skutočne dramatickej, až hororovej atmosféry. Na záver si vypočujme a pozrime úvodnú zvučku seriálu 30 případů majora Zemana. Za pozornosť stojí majstrovský zostrih obrazu s pôvodnými zvukmi a ruchmi, vynikajúco zapadajúcimi do Liškovej hudby. Filmy s hudbou Zdeňka Lišku možno pozerať so zavretými očami - len sluchom. Liškova hudba v nich je totiž vynikajúcim umením samým osebe. 
 Z. Liška: hudba k filmu Studna (r. Jiří Sequens, 1979) (04:34 min.):

 Z. Liška: zvučka k seriálu 30 případů majora Zemana (r. Jiří Sequens) (02:20 min.): • 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Majstri sveta ťažia z Nemecka i Afriky. Esá Francúzov sú potomkami prisťahovalcov

Až 15 hráčov Francúzska nemá pôvod v Európe.

ŠPORT

Sagan: Bol to šialený deň. Nevyhral som, lebo som urobil chybu

Slovenský cyklista skončil piaty.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

To nie je o manželstve. Bojíte sa, že už nebudete výnimoční

A pritom stačí jednoduché: len sa podeliť.


Už ste čítali?