reklama

Mať rád Slovensko? A prečo?

Priznám sa, že dosť dobre neviem, prečo by som mal mať rád Slovensko - krajinu plnú rozporov, protichodností, na jednej strane krás a dobra - na druhej strane ošklivostí a zla.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (63)

"Slovenskóóóóóoooóóó," nieslo a nesie sa v časoch masových športových zápasov - presnejšie len v prípade hokeja a futbalu, touto krajinou od Tatier k Dunaju. Na vonkajších spätných zrkadlách niektorých áut majú ich majitelia navlečené akési ponožky v bielo-modro-červenej farbe so štátnym znakom, alebo podobne sfarbené a "oznakované" veľké chňapky - akoby rukavice na chytanie horúcich hrncov s gulášom. Guláš je naše maďarské národné jedlo, podobne aj fazuľová polievka, a hlavne chorvátsko-americké halušky s bryndzou. Plus český "smažák," teda vyprážaný syr s tatárskou omáčkou a hranolkami (Hranolčekmi? Bŕŕŕ!). A k tomu ešte horalky a kávenky. Aj tuzemský um a plnotučná horčica. Národná je naša borovička, nadnárodný, celosvetový je gin. A tak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Slovenské ovce. Bobrovec, 2018.
Slovenské ovce. Bobrovec, 2018. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Ing. Mgr. Marián Kuffa, Dr.h.c., Inštitút Krista Veľkňaza. Žakovce, 2007.
Ing. Mgr. Marián Kuffa, Dr.h.c., Inštitút Krista Veľkňaza. Žakovce, 2007. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Nemať rád Slovensko? To sa asi naozaj nedá. Veď kde inde, v ktorej inej civilizovanej a demokratickej krajine na svete, vám dajú dotáciu 330 tisíc eur na rybník - link, ktorý chcete mať pri svojej vile? Iba u nás nemusí opitý prokurátor za volantom - link fúkať dopravákom do testera. Ak nie u nás, kde vám v nemocnici nepodajú ani pohár vody - link, a ešte na vás naziapu a narevú, aj keď ste onkologický pacient pár dní pred smrťou? A tak ďalej.

Starí folkloristi. Liptovská Teplička, 2008.
Starí folkloristi. Liptovská Teplička, 2008. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Sympatizanti s neonacizmom. Dargov, 2009.
Sympatizanti s neonacizmom. Dargov, 2009. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Už roky sa stretávame v Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši na pravidelných mesačných stretnutiach nášho literárneho klubu. Diskusné stretnutia sú otvorené každému, kto má záujem o voľnú rozpravu na nejakú vopred danú tému. V máji sme diskutovali na tému Mať rád Slovensko? A prečo? Bolo to zaujímavé. Najskôr sme (si) definovali Slovensko - v dvoch rovinách: Prvou je Slovensko ako krajina - zemepisný, ohraničený útvar na mapách. Druhou je Slovensko ako domov hlavne Sloveniek a Slovákov (ale aj iných obyvateľov rôznych národov a národností, štátnych príslušností). Tieto dve roviny sme komentovali, hodnotili, vyjadrovali sme sa k nim v intenciách dvoch hlavných otázok, rámcovaných názvom témy. V súvislosti so Slovenskom ako s krajinou sme, samozrejme, hovorili o jej prírode. Ale ikonický Kriváň (ten na hranici Západných Tatier a Vysokých Tatier - poznámka pre kotlebovcov), Vysoké Tatry, Slovenský raj, Nízke Tatry, Slovenské rudohorie, naše prekrásne jaskyne a vysoké štíty... sme spomenuli len okrajovo. Prečo? Lebo na jednej strane môžeme mať Slovensko úprimne radi práve pre jeho prírodu a prírodné krásy - ale na druhej strane, keď sa na slovenskú prírodu a jej krásy pozorne pozrieme pod drobnohľadom objektívnej kritiky, nemáme byť na čo hrdí. Nemáme veľa dôvodov prečo by sme mali mať Slovensko radi; pre drancovanie našich lesov, pre znečisťovanie prírody, pre znečisťovanie našich riek, jazier, priehrad, pre megalomanské zásahy do území národných parkov a chránených území na základe "výnimiek," pre po(s)tupné ničenie slovenskej prírody... nami - Slovákmi? Nie, pre toto všetko človek Slovensko nemôže mať rád. Človek môže mať rád napríklad stráň s hustým, krásnym lesom, na ktorú denne hľadel vyše šesťdesiat rokov. Ale potom, zo dňa na deň, akosi nemôže mať rád tú istú stráň, premenenú na žalostný holorub. Zhodli sme sa na jednej zaujímavosti: Ak človek cestuje z diaľky domov - či z opačného konca Slovenska alebo zo zahraničia, v istom okamihu, v čase príchodu do kraja, ktorý pozná, v ktorom sa narodil, vyrastal, sa náhle začína cítiť "inak:" radostne dýcha "iný vzduch," cíti "inú atmosféru," "ovzdušie." Prosto - je doma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Spišský hrad. 2008.
Spišský hrad. 2008. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Gotická cesta. Žehra, 2009.
Gotická cesta. Žehra, 2009. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Spomenul som negatívne zásahy do slovenskej prírody. Kto je ich autorom? Človek. Človek - Slovák. Dostávame sa k druhej rovine vnímania Slovenska - a to ako štátu a jeho obyvateľov. Myslím si, a na tom sme sa postupne na stretnutí v knižnici v podstate všetci zhodli, že ak máme hovoriť o tom, prečo máme mať radi Slovensko, tak musíme hovoriť o tom, prečo by sme mali alebo nemali mať radi jeho obyvateľov. Dôvodov, prečo nemať rád Slovensko, sa z tohto pohľadu nájde "milión + jeden." Ako môžeme mať radi Slovensko, keď v ňom žijú (aj) ľudia bezohľadní, chamtiví, zločinci, podvodníci, defraudanti, vrahovia? Ľudia, ktorí systematicky nedodržiavajú zákony a predpisy, ľudia, ktorí napríklad znečisťujú a ničia prírodu a jej zdroje? Ak to "premeníme na drobné" - môžeme mať radi Slovensko, keď vieme, koľko nenávistných ľudí v tejto krajine žije? Nenávistných voči vám, voči tým, ktorí tieto slová čítate, ale aj voči tomu, kto ich píše. Keby aspoň na to, na tú nenávisť, bol nejaký objektívny dôvod. Ale on nie je, neexistuje. Tak prečo má človek (s)trpieť každú chvíľu kadejaké urážky, posmech a ponižovanie - ktoré nie sú mierené len na neho, ale aj na tých, ktorí s ním alebo s ňou sympatizujú? O čom píšem? Napríklad o atakoch (nielen na mňa, ale aj na iných) v diskusiách pod článkami na webe (nielen) SME alebo pod článkami na blogoch (nielen) v SMEblog. Samozrejme, existujú aj ľudia, ktorí vás otvorene nenávidia alebo aspoň nemajú radi a s ktorými sa stretávate denne, v reálnom, nie vo virtuálnom priestore. Nemajú vás radi, nenávidia vás napríklad pre vaše názory, politické postoje, pre váš status v spoločnosti a podobne. Mať rád Slovensko, v ktorom žijú takíto zlí ľudia? Tak to teda nie. Lenže, ruky na srdcia - vy skutočne máte radi všetkých ľudí, s ktorými sa stretávate, potýkate sa s nimi na vašej ceste životom? Asi nie. Každý niekoho nemá rád a niekoho má rád - ale vari ide o to, aby tých ľudí, ktorých my nemáme radi, a tých ľudí, ktorí nemajú radi nás, bolo čo najmenej. Potom je alebo môže byť náš (aj ich) život celkom fajn, pekný, príjemný a hlavne užitočný, zmysluplný i osožný. A my s ním, s tým životom, môžeme byť spokojní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Deti s chlebom. Žehra, 2007.
Deti s chlebom. Žehra, 2007. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Vítanie predsedu vlády chlebom a soľou. Liptovský Mikuláš, 2009.
Vítanie predsedu vlády chlebom a soľou. Liptovský Mikuláš, 2009. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Na stretnutí sme spomenuli aj viaceré, "najokatejšie" negatívne kauzy v našej spoločnosti, rámcované masívnymi porušovaniami platných zákonov, zločinmi, nemorálnymi činmi. Rôzne doslova svinstvá, večne nedoriešené (a nevyšetrené a nepotrestané) kriminálne prípady zapustili v spoločnosti až priveľmi pevné korene amorálností a takých stavov, ktoré v slovenskej komunite podporujú zlo-čin a nemorálnosť. Morálka, ktorá bola u nás považovaná za vysokú a cnostnú métu napríklad hlavne v čase odboja počas druhej svetovej vojny a obzvlášť v čase Slovenského národného povstania, sa začala vytrácať už po takzvanom Víťaznom februári 1948. Finálnu "ranu z ne-milosti" dostala počas dní okupáceie v auguste 1968 a po následných "previerkach." Z týždňa na týždeň nastúpila na Slovensku (aj v Česku) vláda všeobecného strachu, apatie a morálneho rozkladu, zmiešaná s bezmocnosťou a so slepým, často len v mene kariér a osobných výhod, pochlebovaním komunistom - ich moci a aj represívnej sile. Tieto nekalé zvyky, návyky, priam národné tradície, sa zakorenili hlboko a prežili aj tých pár týždňov euforickej slobody v Novembri 1989 a krátko po ňom. Aj "o tom" je Slovensko - Slovensko také, aké ho určite radi mať nemôžeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Slovenské nebo pokojne svetlooblačné. 2008.
Slovenské nebo pokojne svetlooblačné. 2008. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Slovenské nebo dramaticky temnooblačné. 2006.
Slovenské nebo dramaticky temnooblačné. 2006. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Hovoriť o Slovensku a o tom, prečo ho máme (mať) radi, nie je ľahké. Pretože pojmy "Slovensko," "slovenský" sú u nás veľmi často falošne prekrúcané a znásilňované - aj v mene rôznych ideológií a politických i osobných záujmov. Pri hľadaní odpovedí na otázku prečo máme alebo nemáme mať radi Slovensko napokon dochádzame k objektívnemu skonštatovaniu, že mať (alebo nemať) rád Slovensko si vyžaduje presné alebo čo najpresnejšie pomenovanie slovenských konkrétností, pre ktoré Slovensko môžeme alebo nemusíme mať radi. Mať rád Slovensko alebo nemať rád Slovensko sa nedá vnímať z pohľadu komplexného celku. Je to asi ako s jedlom: Máme radi jedlá? Áno. Ale niektoré pokrmy máme radi a niektoré radi nemáme. V prípade lásky k Slovensku je teda veľmi dôležité, či sa zameriame, sústredíme na klady alebo na zápory Slovenska - presnejšie jeho obyvateľov. Asi alebo určite každý z nás má rodinu, životného partnera, životnú partnerku, priateľov, kamarátov, dobrých známych - jednoducho ľudí, ktorých má rád a ktorí majú radi jeho. V súvislosti s nimi môžeme hovoriť o tom, že máme radi Slovensko. Podobne môžeme mať radi Slovensko preto, lebo máme radi nejakú konkrétnu jeho časť, akýsi "výsek" - napríklad prírody alebo jeho pamiatok, histórie. Máme ho radi určite aj preto, lebo máme radi svoj domov - tú časť Slovenska, kde žijeme, tak radi ohraničení našimi plotmi a múrmi a našimi stenami našich domovov. Máme radi intímny minipriestor Slovenska. Ten, v ktorom sme sa narodili a v ktorom žiejeme, napríklad i so svojimi rodinami, blízkymi. Odolávame pritom eróziám našich spomienok, ktoré sa bránia napríklad poznaniu, že dajme tomu naše obľúbené miesto z detstva, ulica či dom, les alebo rozľahlá lúka... z rôznych dôvodov zanikli, už neexistujú. Je to podobné ako s ľuďmi, ktorí nám boli veľmi blízki a ktorí nás opustili; a nemuselo to byť opustenie na večnosť. Hľadanie odpovedí na otázky: Mať rád Slovensko? A prečo? nie je jednoduché. Odpoveď na ne nie je "ponožka" vo farbe slovenskej trikolóry so slovenským štátnym znakom na spätnom zrkadle auta. Ani mávanie slovenskou zástavou v hučiacom dave. Ani "národný frenetický rev" na športovom zápase. Ani búchanie päsťami do poslaneckých lavíc ako do stolov v krčme. Ani... Ani... Odpovede na položené otázky musí hľadať každý sám - v sebe, v mysli, aj vo svojich činoch, v ich bilancii. 

Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa. Grafická úprava: Patrik Korinok / REPROservis Liptovský Mikuláš)

Naše diskusné stretnutia v čitárni liptovskomikulášskej knižnice (centrálna budova, pri OD Prior a pri krásne vynovenom Dome služieb) pokračujú. Sú otvorené pre každého, kto má záujem neviazane diskutovať, predstaviť svoje názory i počuť, prijať názory iných. Najbližšie sa v knižnici stretneme v piatok 22. júna 2018 o 18. hodine. Diskutovať budeme na obšírnu a zaujímavú, plodnú tému: O čom sa v spoločnosti nehovorí(?) Príďte medzi nás - kto má záujem a čas. Autorkou alebo autorom nasledujúcej diskusnej témy môžete byť i vy.

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu