reklama

Moja obľúbená hudba (VI.)

• Táto časť seriálu je netradičná. Obsahuje príbehy - spomienky na dobu pred Novembrom 1989 a zaujímavý i poučný dobovo-súčasný TV-dokument. A moje obľúbené pesničky. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

 V máji som sa pýtal, či by ste v júnovej časti tohto seriálu chceli punk alebo inštrumentálky. Článok má vyše 200 zobrazení - prečítaní, ale odpovede, priania v diskusii, žiadne. Preto som sa rozhodol, že dnešný diel bude "výtržnícky" - teda punkový. "Výtržnícky" preto, lebo slovo "punk" v hovorovej (americkej) angličtine znamená "výtržník," "chuligán," "grázel," "naničhodník." Jednoducho - pankáč. Ako všetko dobré (napríklad žuvačky, silónky, levisky, minisukne, kalkulačky, internet a camembert...) a aj inšpirujúce (napríklad jazz, blues, bigbít a hardrock, nová vlna vo filme, artrock, kubizmus...) a vynikajúce - Pink Floyd - tak aj punk k nám prišiel zo Západu. V druhej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia vpadol spoza Atlantiku do západnej Európy, hlavne do Veľkej Británie. Odtiaľ, nestrácajúc podstatu, silu, jemu vlastné antagonistické postoje proti spoločenskému a politickému systému, "preletel" do socialistického Československa, kde sa ako výrazný hudobný - kultúrny prvok, namierený proti komunistickej ideológii, limitujúcej aj slobodu umeleckého prejavu, udomácnil v časoch najtvrdšej takzvanej "husákovskej normalizácie" - hlavne v Česku. Československý punk bol aj signifikantnou rebéliou hlavne mladých ľudí proti zostarnutému skeletu socializmu bez ľudskej tváre a jeho nehumánnemu režimu.
 Ubezpečenie: Nebojte sa, vybral som také pesničky, z ktorých vás určite hlava nerozbolí :-) 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Britskí pankáči - druhá polovica sedemdesiatych rokov XX. storočia, Londýn. •
• Britskí pankáči - druhá polovica sedemdesiatych rokov XX. storočia, Londýn. • (zdroj: Zdroj: www.firecracker500.com)

Nie, nejdem sa rozpisovať o histórii punku v USA, vo Veľkej Británii ani v Československu. To nie je pre tento článok a napokon ani pre mňa to podstatné. Zaujímavejšie (možno) mi príde zopár osobných spomienok na "naše" punkové časy v jednom malomeste a v jednom väčšom malomeste, kde som sa v druhej polovici sedemdesiatych rokov pohyboval a kde som intenzívne žil. Aj tam, kde som žil - hlavne kultúrne - bola silná zostava pankáčov so všetkým, čo k tomu patrilo. Teda hlavne s vonkajšími prejavmi a s hudbou, ktorú sme nielen počúvali, ale aj hrávali - a to, prosím pekne, na diskotékach(!) kde bývalo v neveľkej sále s kapacitou asi 300 ľudí "napchatých" aj o takmer 200 viac. Boli to časy, keď sa na diskotékach hrala hudba, muzika - nie monotónny buchot. Boli to časy "poriadnych slaďákov" - Hey Jude od The Beatles, Stairway To Heaven od Led Zeppelin a Lady In Black od Uriah Heep a neskôr aj On The Turning Away od Pink Floyd... ...boli to "slaďáky," pri ktorých ste dokázali "zbaliť" babu a dokým skladba dohrala, tak sa s ňou aj rozísť ;-) Boli to diskotéky, kde celé tanečné kolá boli zostavené z "diskomixov" Stars On 45. Boli to diskotéky, ktoré najpopulárnejší "dídžej" Jaro vždy končil tým, že za zvukov epickej skladby Jean-Michela Jarreho na pódiu rozlámal zopár vinylových singlov od Modern Talking a kusy hmoty s bezduchým obsahom nahádzal medzi tancujúcich. Boli to časy, keď diskotekári do tanca a do zábavy hrali to, čo mali radi a čo radi počúvali - a to isté mali radi a radi počúvali aj návštevníčky a návštevníci diskoték.
V tých časoch sme nadšene naleteli aj na vlnu punku. Teda nie všetci, ale nebolo nás málo. Početnosť našich pankáčov násobil ich vzhľad - hlavne účesy a odev. Počúvali sme (a tancovali) na stále hity ikon punku. Napríklad na The Clash, The Sex Pistols, The Exploited: 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď ste už dopočúvali ponúknutú trojicu punk-hitov, moja malá spomienka: Dodnes mám čierne tričko (z butiku v Budapešti) s dlhými rukávmi, vpredu je veľká kresba v ruinách rozváľaného Bieleho domu, nad ktorým veje otrhaná americká zástava a nad tým je nápis The Exploited. Raz som v ňom išiel po meste a zastavil ma príslušník PS VB (pomocná stráž Verejnej bezpečnosti - pre narodených po roku 1990). Legitimoval sa a obvinil ma z propagácie USA. Bola to "známa firma," taký zachladnutý večný alkoholik s bobtnatým červeným ksichtom ako po osýpkach. Ak práve neposluhoval "príslušníkom," tak najčastejšie vysedával pri chlaste v putyke lokálne zvanej, s prepáčením, Riť. Tam počúval čo kto povie aby potom utekal žalovať nejakým eštebáčikom. No dobre... Takže zastavil ma a obvinil z propagácie USA. Pokojne som mu vysvetlil, že práve naopak - nepropagujem USA a moje tričko symbolizuje skorý zánik nenávideného kapitalizmu, jeho porážku a celosvetové víťazstvo proletariátu, ktorý sa už nezadržateľne spája vo všetkých krajinách. Ten blb vo vyšúchaných tesilkách mi to zhltol a ešte ma aj pochválil.
Poďme ďalej, niečo si zahrajme. Napríklad čosi melodické od amerických Dead Kennedys:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz zopár spomienkových príbehov na "moju" partiu pankáčov. Tak napríklad M. M. nemal vyzývavý pank-účes hýrivej farby a tvaru. Nápadný bol inak. Zatiaľ čo ostatní pankáči mali na bundách a potrhaných rifliach ponašívané okrem rôznych symbolov (napríklad loga hippies) hlavne anglické, sporadicky americké zástavy (zvyčajne ručne namaľované na kus z posteľnej bielizne), M. mal hnedú koženú bundu a cez celý chrbát mal na nej olejovými farbami namaľovanú fancúzsku zástavu. Bundu mal ovešanú mosadznými retiazkami, ktorými bývali priviazané štople - teda zátky na vaniach a umývadlách. Retiazky mal pripevnené rôzne veľkými zicherhajckami - spisovne zatváracími špendlíkmi. M. sa nám jedného dňa stratil z dohľadu, kdesi sa usadil a súc nerozvážne mladým sa oženil. Z. bol už vtedy statný chlap, dvojmetrový. Ten sa s tým nebabral a mal polovicu hlavy vyholenú, na druhej polovici mal vyčesaného a lakom na vlasy spevneného "kohúta." Jeho oblečenie je neopísateľné. Po roku 1990 rýchlo zmizol do Škandinávie, kde doteraz robí pilčíka a tvrdo pracuje v lesoch. Raz som ho stretol na stanici, bol tu na dovolenke. Zdal sa mi ešte väčší, mohutnejší. A stále bol pankáč so všetkým, čo k tomu patrí. Aj s názormi. Potom tu bol F. F. bol pravý opak Z.: útly, chudý, nízky. Nosil pankáčsky účes a bundu s nášivkami a reťazami, pod ktorou mal štýlovo roztrhané tričko. F. stále žije, zdá sa mi, že je už tretíkrát ženatý. Alebo rozvedený? Neviem. P. mal zaujímavý a krutý osud. S kamarátom K. sa rozhodli emigrovať. Dostali sa na hranice Juhoslávie, kde ich pri pokuse dostať sa do Juhošky čapli vojaci, Ak sa nemýlim, sovietski. Zatkli ich, zabásli a zmlátili. P. prežil v betónovej kobke dlhé týždne, takmer denne ho bili, prerazili mu nohy... Humánny komunizmus, a či čo, ako napísala blogerka M. D. - link. Pozor, nepísali sa roky päťdesiate. Bol čas Husákovej "normalizácie!" A tak si P. a K. "normálne" odsedeli basu. P. sa po roku 1990 usadil v P., aby sa po rokoch vrátil domov a teraz žije fajn rodinný život. O K. nemám správy. Toľko o partii "mojich" pankáčov, ktorí chodili v robotníckych bagandžiach, dokým si na rozkaz moci museli obuť vojenské kanady.
Zahrajme si na počúvanie i do tanca, inú pank-klasiku. The Ramones:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nadišiel čas pozrieť sa na československý punk a vypočuť si zopár z jeho skladieb.

• Pankáči na Mierovom koncerte Olofa Palmeho v Plzni - Lochotíně, 15. september 1987. •
• Pankáči na Mierovom koncerte Olofa Palmeho v Plzni - Lochotíně, 15. september 1987. •  (zdroj: Zdroj: www.punk.cz)

Znalci a hudobní fanúšikovia - nepochybujem o tom, že takí a také môj seriál pravidelne sledujú - mi určite dajú za pravdu, že neprekonateľnou ikonou československého punku bola skupina Visací zámek. Mimochodom, kedysi som kdesi čítal, že názov skupiny vznikol ako asociácia na visiace zámky, ktorými boli na verejných toaletách v ČSSR uzamknuté kotúče toaletného papiera - pretože v socíku sa kradlo hlavne to, čoho bol akútny nedostatok. Kultovou skladbou Visacího zámku je evergreen Traktor s poučným textom:
Jede traktor je to Zetor / Jede do hor orat brambor * // Jede traktor je to Zetor / Jede do hor orat brambor / Zemědělci brambor zasejí / Potom pohnojí pak zas vyrejí / Mládenec si kapsu namastí / Prachama zachrastí / Na děvu povětrnou // Kriminalita kriminalita kriminalita mládeže / Kriminalita kriminalita kriminalita mládeže // JeZeĎák **a děvka spolu jdou / Před novou hospodou hrozně se radujou / Nejdřív se tu spolu opijem / Tvou ženu zabijem / A děti ubijem // Kriminalita kriminalita kriminalita mládeže / Kriminalita kriminalita kriminalita mládeže // JeZeĎák se hrozně opije / Svou ženu zabije a pak se poblije / Za rady moc děvce děkuje / a pak ji prokleje vidlema vod hnoje // Kriminalita kriminalita kriminalita mládeže / Kriminalita kriminalita kriminalita mládeže // Jede traktor je to Zetor / Jede do hor orat brambor // Jede traktor je to Zetor / Jede do hor orat brambor // Jede traktor (jede traktor) / Je to Zetor (je to Zetor) / Jede do hor (jede do hor) / Vorat brambor (vorat brambor) // Jede traktor (jede traktor) / Jede do hor (jede do hor) / Vorat brambóóór ŕŕŕ! 
___
brambor - pomnožné podstatné meno - brambory = zemiaky 
** JeZeĎák - člen JZD - Jednotné zemědělské družstvo = JRD - Jednotné roľnícke družstvo

 Z československej punkovej scény pred rokom 1990 mám rád aj dievčenskú skupinu Panika:

 Mejla Hlavsa (zakladateľ kultovej českej undergroundovej skupiny Plastic People Of The Universe, člen skupín Garáž a DG 307) v roku 1988 založil kapelu Půlnoc, s ktorou nahral legendárnu undergroundovú skladbu Muchomůrky bílé. Viem, je to skladba pomalá, akosi jej neprináleží prirovnanie punkrockpvá, ale jej, nazvime to dobovo ideovo-estetický rozmer zapadá do rámca výpovedných posolstiev nášho punku:

Československý punk prežil aj November 1989 a v podstate "funguje" dodnes. Má svojich priaznivcov aj medzi mladými hudobníkmi a má svoje "tematické zázemie" v poukazovaní na spoločenské problémy a neduhy - formou (hlavne textovou), ktorá je punku vlastná a je preň príznačná: priamočiarosťou, výpoveďou "na plnú hubu." A má aj svojich skalných fanúšikov, pretože, ako je známe: Punk's Not Dead! Medzi ponovembrových predstaviteľov nášho, resp. českého punku patrí napríklad pražská skupina S. P. S. (ktorú v roku 1988 založilo pár členov rozpadnutej skupiny Defekt). Prežil a istý čas "fungoval" aj Visací zámek. Tu je môj malý výber od S. P. S. a od Visacího zámku:

Blíži sa vrchol (tohto dielu seriálu o mojej obľúbenej hudbe) a bolo by nespravodlivé, aby som sem nešupol niečo írečitô - pankovô - slovenskô. Najskôr malá spomienka. Tesne po Novembri 1989 prišla do mesta koncertovať slovenská punková skupina - ktorej žiadny videoklip som sem nezaradil a ani ju nebudem menovať, pretože v nej hral konfident ŠtB. Keď skupina spustila jednoduchú pesničku s textom, kde sa spievalo, citujem: "...mrd.la pi.kou pod lavičkou...," tak vtedajšia stále súdružka riaditeľka kultúráku skočila k rozvodnej elektroskrini pri dverách sály a hlavným vypínačom vypla elektrický prúd v celej sále aj na pódiu. A bolo po koncerte! Takže na záver si dáme niečo, čo má na You Tube ppč sledovanosť vyše 21 324 540 zhliadnutí (!!!) - keď už sú tie futbalové preteky:

Na koniec sľúbený televízny dokument. Je (nielen) o skupine Visací zámek. Je to dokument, ktorý nevypovedá len o punku u nás a o skupine, ale aj o dobe pred rokom 1990 a po roku 1990. V dokumente účinkujú nielen členovia skupiny, ale aj, napríklad, dôstojník ŠtB - ktorý hovorí ako div že nezachránil naše kultúrne dedičstvo :-))) - potom aj komunistická recitátorka a herečka Jiřina Švorcová, generálny tajomník KSČ Miloš Jakeš, ale i americká herečka Elizabeth Taylor... Tí všetci pozorne počúvali Visací zámek. A nielen to.
O mesiac si dáme inštrumentálky. Možno ;-)
 V rubrike moja poézia a próza - link som po dlhšom čase zverejnil novú báseň tá fotografia. 


 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu