• Rozpravy a polemiky o tom, či máme alebo nemáme separovať komunálny odpad - odpad z našich domácností - sú akoby nekonečné. Zdá sa, že "zadubených" odporcov separovania - hlavne plastov - ubúda, a tí, ktorí sa "zubami - nechtami" držia svojho mylného presvedčenia, že separovať (plasty) je zbytočné, tak tí sú už len v menšine. A to je dobre. •
• Myslím si, že skeptikov či priam odporcov separovania pravdepodobne nič o ich omyloch nepresvedčí viac, než konkrétne príklady a informácie o tom, ako sa u nás (niekde) separuje - a hlavne ako sa ďalej s vyseparovaným, vytriedeným odpadom z domácností zaobchádza. Skôr než uvediem príklady z jedného neveľkého slovenského mestečka, musím spomenúť nedávny alarmujúci príklad, ilustrujúci to, ako odpad doslova likviduje prírodu a zabíja v nej žijúce živočíchy. Len nedávno, 5. júna 2018, sa v médiách objavila informácia o tom, že v mori pri pbreží Thajska sa odpadkami zadusila veľryba - link, ktorej v žalúdku našli vyše osemdesiat plastových tašiek. Ďalšia správa, z 10. apríla 2018, opisuje smrť veľryby - link, ktorú vyplavilo more na juhovýchode Španielska. Veľryba mala v žalúdku takmer 30 kilogramov plastov, plus ďalší odpad. To všetko jej zablokovalo tráviacu sústavu. Do tretice článok z 22. novembra 2017 o smrti veľrybieho mláďaťa, ktoré bolo intoxikované pozostatkami plastov v materskom mlieku svojej veľrybej matky. V článku - link sa píše aj toto, citujem: "V našich oceánoch je podľa odhadov osem miliónov ton plastových odpadkov. Plasty sa časom rozpadnú na veľmi malé čiastočky - mikroplasty - ktoré ďalej škodia všetkým živočíchom." Dodávam, že aj človeku, lebo mikroplasty sa už objavujú i v pitnej vode. •
• Pozrime sa na výsledky separovania a na problematiku triedenia komunálneho odpadu v mestečku, ktoré spomínam v perexe článku. Ide o Liptovský Hrádok a jeho mestskú časť Dovalovo. Z odboru výstavby, životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Liptovskom Hrádku som "na počkanie" dostal podrobné informácie, týkajúce sa objemov vyseparovaného komunálneho odpadu v roku 2017. V mestečku sa vlani vyzbieralo:
• 1 655,10 tony zmesového odpadu (49,5 % z celkového množstva vyzbieraného odpadu),
• 1 020,46 tony bioodpadu (30,5 %),
• 199,59 tony stavebného odpadu (6 %),
• 155,04 tony plastov (4,6 %),
• 146,42 tony skla (4,4 %),
• 130,42 tony papiera (3,9 %),
• 20,673 tony nebezpečného odpadu - farby, laky, chemikálie a podobne (0,6 %),
• 7,5 tony textilu, šatstva (0,2 %),
• 7,203 tony tetrapakov (0,2 %),
• 2,193 tony kovov (0,1 %),
• 0,343 tony jedlých olejov (0,01 %).
Spolu: vyše 3 344,94 tony vyzbieraného a vyseparovaného odpadu z domácností. •
• Treba spomenúť dôležitú informáciu - Liptovský Hrádok sa v roku 2017 v rebríčku Organizácie zodpovednosti výrobcov Envi - Pak umiestnil na šiestom mieste v slovenskom rebríčku najúspešnejších obcí v triedení odpadov - link s počtom obyvateľov nad 5 000. Dôležité je i to, že objemy vytriedeného komunálneho odpadu v Liptovskom Hrádku (ale i v iných obciach horného a stredného Liptova) z roka na rok stúpajú. "Ak sa pozrieme na naše čísla o triedení komunálneho odpadu, môžeme skonštatovať, že už teraz dosahujeme bezmála 50-percentnú úspešnosť v triedení odpadu z domácností," reaguje Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku, na otázku ako je liptovskohrádocká samospráva pripravená na to, že už v roku 2020 bude musieť uviesť do praxe Smernicu EPaR č. 2008/98/ES o odpade. Podľa nej (článok 11 odst. 2 a) majú členské štáty Európskej únie, teda aj Slovensko, prijať opatrenia, aby do roku 2020 zvýšili prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností (papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností) najmenej na 50 % podľa hmotnosti. Zjednodušene povedané - do roku 2020 musíme separovať najmenej 50 % komunálneho odpadu. "V Liptovskom Hrádku samospráva zabezpečuje zber všetkých triedených zložiek komunálnych odpadov v súlade s platnou legislatívou. Robíme osvetu v mestskom informačnom mesačníku pre obyvateľov, propagujeme správne triedenie odpadov, informujeme o možnostiach legálneho zbavovania sa odpadov v meste, ale aj upozorňujeme na nesprávne triedenie. Samozrejme, robíme osvetu aj v školách v mesta," dodáva primátor. V praxi to znamená, že všetci obyvatelia mesta i jeho mestskej časti, všetky domácnosti, majú rovnako dostupné podmienky na dokonalé triedenie odpadov, ktoré produkujú. Potom je už len vecou svedomia a individuálneho uvedomovania si situácie, kto a ako tieto možnosti využije. Dôslednosť i nedôslednosť separovania je totiž aj výsledkom rôznej úrovne ekologického cítenia a povedomia každého jednotlivca - a aj jeho inteligencie i empatie a jeho vzťahu k životnému prostrediu, k prírode ako takej. •
• Zaujímalo nás, kde končí vytriedený odpad z kontajnerov a zberných nádob v Liptovskom Hrádku. Hovorí Zuzana Strapoňová, vedúca odboru výstavby, životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Liptovskom Hrádku: "Vyzbieraný, vytriedený odpad odovzdávame zberovej spoločnosti Ľupčianka so sídom v Liptovskom Mikuláši. Tá zabezpečuje prípadné ďalšie vytriedenie na modernej triediacej linke v Liptovskom Mikuláši, kde sa dotrieďujú plasty, kovy a tetrapaky, pretože tie sa v Liptovskom Hrádku zbierajú spoločne do jednej zbernej nádoby žltej farby. Spoločnosť Ľupčianka potom odovzdáva roztriedený odpad na zhodnotenie, racykláciu, ďalším oprávneným spoločnostiam na Slovensku aj v zahraničí." Aké sú ďalšie cesty vytriedeného komunálneho odpadu? Vysvetľuje Viera Malastová, odborná pracovníčka odboru výstavby, životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Liptovskom Hrádku: "Vytriedené sklo odoberá spoločnosť Vetropack v Nemšovej, ktorá ho ďalej spracúva v taviacich agregátoch. Obaly z plastov a viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky idú do spoločnosti Carmeuse Slovakia v obci Slavec, kde sa niektoré odpady energeticky zhodnocujú ako tuhé alternatívne palivo pre rotačné pece. Kovy putujú do spoločnosti Kovohuty v Dolnom Kubíne, kde sa tavia a idú na ďalšie spracovanie. Vytriedený papier odoberá spoločnosť Slovak Hygienic Paper Group v Harmanci, kde ho zhodnocujú rozvlákňovaním a ďalším spracovávaním. Vytriedený papier odoberá aj spoločnosť Mondi Swiece v poľskom meste Swiece, kde sa používa na opätovnú papierenskú výrobu. Časť vytriedených plastov odoberá firma Jána Krčulu Replast v Košolnej, zvyšok ide do spoločnosti SC Greentech v rumunskom Buzau na výrobu celej škály produktov z recyklovaných materiálov." •
• Dodajme, že spoločnosť Ľupčianka je dlhodobým a dôveryhodným partnerom aj iných samospráv v Liptove. Spoločnosť každý štvrťrok predkladá potvrdenia od všetkých zhodnocovateľov odpadov. To je dokladom o tom, čo sa deje s odpadom. Dôležité je, že Zákon o odpadoch preniesol kompetencie v oblasti prevádzkovania miestneho systému triedeného zberu komunálnych odpadov pre zložku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (čo sú v podstate všetky triedené zložky komunálnych odpadov) na oprávnené organizácie. Preto liptovskohrádocká samospráva - a nielen ona - spolupracuje s bratislavskou spoločnosťou Envi - Pak, organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá prevádzkuje a zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov - čo je systém triedeného zberu komunálneho odpadu. Postup Mesta Liptovský Hrádok a spoločnosi Envi - Pak sa riadi zmluvným vzťahom. Mesto poskytuje priestor a oprávnená organizácia zabezpečuje dostatočnú informovanosť, robí osvetu, propagáciu triedeného zberu od detí cez vzdelávanie občanov o význame triedenia až po to ako a prečo správne triediť, stláčať obaly (aby bol objem nádoby efektívne využitý) a podobne. Envi - Pak priebežne financuje triedený zber a samospráva sa stará aj o to, aby nádoby na zber boli vždy funkčné a podľa možnosti pôsobili esteticky. •
• S primátorom Liptovského Hrádku sme hovorili aj o rezervách v tejto oblasti: "Tie sú, ako vo všetkom, asi najviac v myslení a v prístupe ľudí k triedeniu. Lepšie výsledky vidíme pri rodinných domoch, kde triedia všetci členovia rodiny do troch rôznych nádob. Pri bytových domoch, kde je väčšia anonymita, často pár nezodpovedných zmarí úsilie tých, čo triedia dôsledne. Mávame aj isté sezónne problémy, napríklad v tom, že ľudia z chatových oblastí - napríklad z Podbanského, ktoré patrí pod obec Pribylina - napchajú všetok odpad do vriec a tie potom vyložia niekde k našim kontajnerom. Ale vždy je to lepšie takto, než aby mal ten odpad skončiť kdesi v prírode. Bojujeme, celkom úspešne, i s čiernymi skládkami, a to aj v spolupráci s obcami, ktorých katastre hraničia s naším katastrom. Jednoducho robíme všetko pre to, aby naši obyvatelia malí ľahkú dostupnosť k blízkym nádobám na triedený odpad či už pri rodinných alebo bytových domoch. Umožňujeme aj mobilné i sezónne zbery, poskytujeme služby zberného dvora, budujeme kontajnerové stojiská." •
• Subjektívne sa domnievam, že obyčajné a dobré separovanie odpadu z našich domácností je to najjednoduchšie a súčasne aj najdôležitejšie, čo môžeme, ako občania Slovenska, spraviť pre prírodu, pre naše životné prostredie a napokon aj pre seba a pre svojich potomkov - pre budúcnosť. Môžeme pri tom myslieť na všeličo - napríklad aj na malú veľrybu, ktorú takto nepriamo zachraňujeme. •
• Súvisiaci článok: Prečo by som mal separovať? - link. •
