• Bol som na mestskom úrade a ako celoštátny zákon, pretavený do miestneho všeobecne záväzného nariadenia káže, zaplatil som poplatok za vývoz a likvidáciu komunálneho odpadu z našej domácnosti. Zaplatil som plnú, 100-percentnú sadzbu. A v tom je, podľa mňa, kameň úrazu alebo, ak chcete, onen povestný zakopaný pes. •
• V našej domácnosti sa komunálny odpad už dlho pozorne a precízne separuje. Separujeme predovšetkým papier, tetrapaky, sklo, plasty, kov a bioodpad. Vyseparovaného odpadu nie je veľa - určite aj preto, lebo napríklad nápoje plnené do pet-fliaš takmer vôbec nekupujeme. Vyseparované tetrapaky - to sú hlavne krabice od mlieka, smotany a podobne. Najväčší objem vyseparovaného odpadu z našej domácnosti tvorí papier - a v ňom majú najvyššie zastúpenie kadejaké letáky, reklamné noviny obchodných reťazcov a tak ďalej. Vyseparované kovy - to sú hlavne plechovky z rôznych konzerv, tých ale nie je veľa, podobne ako vyseparovaného skla (páčia sa mi fľaše z vín, ktoré sme vypili, preto slúžia ako "dekorácia" v domácnosti). Bioodpad ide alebo do kompostu, alebo na mestské kompostovisko. Výsledok toho všetkého je taký, že nádobu na komunálny odpad nám tohto roku vyviezli dvakrát: prvý raz krátko po Novom roku, druhý raz v druhej polovici apríla. Musím ale dodať, že nádoba nebola ani raz plná, bola zaplnená iba asi tak do polovice. •
• Úprimne napísané, škrie ma, že musím rok čo rok platiť plnú sadzbu za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu - a to tak isto a v takej istej výške ako tí, ktorí svoj komunálny odpad vôbec neseparujú. Považujem to za nespravodlivé a aj za nemotivačné. V takej istej situácii, v akej som ja a naša domácnosť, sú aj iní obyvatelia mesta. Preto som sa niekoľkokrát pokúšal na základe rozhovorov s mestskými poslancami aj s primátorom mesta presadiť, aby bol znížený poplatok za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu aspoň v prípade niektorých kategórií nášho obyvateľstva: napríklad osamelo žijúcim obyvateľom, starým ľuďom (po prekročení určitej vekovej hranice), ľuďom žijúcim na hranici sociálnych a finančných miním, ťažko zdravotne postihnutým a podobne. Zákony to umožňujú (napríklad tak, ako zákony umožňujú zníženie až odpustenie dajme tomu poplatkov za psíkov). Neuspel som - a to napriek tomu, že určitý výpadok príjmov do mestského rozpočtu z dôvodu zavedenia zliav či odpustkov sadzieb za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu by bol zanedbateľný a v žiadnom prípade by neohrozil príjmovú časť rozpočtu. Jednoducho - nebola a nie je vôľa. •
• Preto sa pýtam, kladiem rečnícke otázky: Aký zmysel, význam (okrem istého vnútorného uspokojenia) má separovanie odpadu v našej (a nielen v našej) domácnosti? Prečo nie som (a nielen ja) finančne motivovaný separovať odpad z domácnosti? Mám sa na to, na to separovanie, jednoducho vykašľať a hádzať všetok odpad do "popolnice" - nech si s tým robí kto chce a čo chce? Neviem. A neviem ani to, ako, akým spôsobom chceme napĺňať Smernicu EPaR číslo 2008 / 98 / ES o odpade, podľa ktorej (definované v článku 11, odstavec 2 a) majú členské štáty Európskej únie (teda aj Slovenská republika) prijať také opatrenia, aby do roku 2020 zvýšili prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností (ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností) najmenej na 50 % podľa hmotnosti. Jednoducho neviem, ako chceme dosiahnuť to, aby sme do dvoch rokov zabezpečili vyseparovanie aspoň 50 % komunálneho odpadu - odpadu z našich domácností. •
• Keď som bol na tom našom úrade zaplatiť poplatky a dane, spýtal som sa, tak ako rok a ešte rok predtým, že prečo mám platiť takú istú ročnú sadzbu za odvoz a likvidáciu môjho komunálneho odpadu ako ten, kto odpad netriedi vobec. Bol som "poučený," že "...je to tak, s tým nič nenarobíme." Neviem ako je to v iných mestách, ale u nás, ako som zistil, je najžalostnejší stav, čo sa týka separovania odpadu z domácností, na sídliskách. Vo veľkých kukanádobách je nahádzané všetko, piate cez deviate, dokopy: plasty, papier, sklo, tetrapaky... Aj na to som sa na úrade spýtal, že čo s tým chcú robiť. (Navrhol som aj isté riešenie: Ak obyvatelia bytovky preukazne svoj odpad neseparujú, a dokáže sa to (napríklad opakovaným skríningom), tak nech je bytovke - jej obyvateľom - udelená pokuta, dajme tomu 5 000,- eur.) Odpoveď úradníčky ma takmer rozčertila, vraj: "Viete, pán Droppa, ľudia sú už takí, nedodržiavajú zákony ani predpisy. S tým sa musíme zmieriť..." "Výborne," povedal som, "tak sa teda zmierme s tým, že si tu bude naozaj každý robiť čo sa mu zachce, mestom bude letieť na aute najmenej stovkou, občas niekto niekoho len tak zavraždí, pretože práve teraz na to dostal chuť... To sa naozaj máme zmierovať s tým, že porušovať zákony a nariadenia je bežné? Ak to má byť tak, tak viete čo? Na celý separovaný zber sa môžem vykašľať." •
