• Vraví sa, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Ex-premiér Robert Fico, predseda strany, prepadajúcej sa v priazni verejnosti a hlavne aj v náklonnosti voličskej základne strany Smer-SD rýchlejšie ako keď sa dolu svahom valí Sizyfov balvan, o tom úsloví asi nič nevie. Napokon - videli ste ho niekedy, počas jeho predlhej "politickej kariéry," aby sa na verejnosti úprimne, od srdca a milo zasmial či aspoň usmial? Nespomínam si. Možno si na to spomenú "neo-babky demokratky," ktoré si nechal nazvážať na oslavy "emdéžet" aby ich častoval lascívnymi vtipmi a prvoplánovými anekdotami z dielne straníckeho propagačného oddelenia. Politik, ktorý sa nevie naozaj radostne zasmiať alebo aspoň usmiať - tak taký človek akoby ani politikom nebol. Ale dobre mu tak, ex-premiérovi. Má čo chcel. Presnejšie - má čo nechcel. Ale to je - a aj bude - jeho, ex-premiérov, problém. •
• "Andrej Kiska nemá právo byť prezidentom!" vykríkol pred pár dňami neúspešný prezidentský kandidát, ex-premiér, predseda upadajúcej politickej strany, Robert Fico. Ako keby on mal "právo" byť kazateľom morálky, čestnosti, spravodlivosti a všetkého možného i nemožného čo mu farizejská slina prinesie na lživý jazyk. Zabudol, ex-premiér, na to, že Andrej Kiska bol legitímne zvolený za prezidenta - a to ako politický novic, skutočný občiansky kandidát. To muselo, musí i bude ex-premiéra štvať a žrať. Ale veď nech, je to - aj bude - jeho, ex-premiérov, problém. •
• Prezident Andrej Kiska oznámil, že už nebude na post prezidenta Slovenskej republiky kandidovať. Definitívne. Ani sa mu nečudujem. Znášať nekonečné útoky zo zlosti, zo závisti, z neprajnosti, z politicko-osobnej zadubenosti - to nie je med lízať, to musí človeka nielen hnevať, urážať, ponižovať, ale iste aj demotivovať a vysiľovať. A tak už Andrej Kiska prezidentom nebude. Náš svet sa preto určite nezrúti, nezosype. Otázka ale znie - kto sa do prezidentského paláca z demokratickej vôle ľudí nasťahuje? A už naráža povestná kosa na onen prvý kameň. Nedajboh to má byť nejaký politický dobrodruh à la Štefan Harabin alebo Eduard Chmelár? Len to nie. Myslím si, že prezident (aj ten budúci) by mal byť hlavne nestranícky (a aj nestranný). Mal by to byť človek, ktorý je predovšetkým kandidátom občianskym. Prezidentská kancelária by nemala byť skladom, úložiskom a odložiskom pre "prefláknuté a staré" politické tváre. Ale prezident Andrej Kiska svoj politický zápas za lepšie, dobré Slovensko nevzdáva, v politike (asi) bude pokračovať. Nateraz nevieme nič, ale predstavme si, že si Andrej Kiska založí politickú stranu. A tu naráža naša povestná kosa na druhý kameň. Byť prezidentom je totiž do veľkej miery "solitérska" funkcia a osobné poslanie i povolanie. Mať politickú stranu = mať aj jej funkcionárov, ľudí, tím. A práve na tom môže Andrej Kiska v budúcnosti vo verejnosti "pohorieť." Stačí zopár "nepresvedčivých," "diskutabilných" alebo - ako sa vraví - "kontroverzných" ľudí, a na problémy je "zarobené." Dobre vieme, aké je (politické) šťastie vrtkavé, vieme aj to, že "žiadny dobrý skutok neostane nepotrestaný." Takže - je fajn, že Andrej Kiska nikam neodchadza. Otázne je, kam politicky pôjde, kam sa vyberie. Nateraz vari stačí, aby sme mu držali palce. Zaslúži si to. A nech nezabudne na srdečné úsmevy. •
• * Výrok v nadpise článku nie sú slová prezidenta Andreja Kisku. Sú mojou parafrázou slov ex-premiéra Roberta Fica, ktoré vyriekol keď prezidentovi podával demisiu. •