O najkrutejšom boji druhej svetovej

Autor: Martin Droppa | 4.5.2018 o 17:17 | (upravené 5.5.2018 o 10:30) Karma článku: 10,25 | Prečítané:  6632x

Na tom, že to boli najkrutejšie boje druhej svetovej vojny, trvali dva mesiace, sa po rokoch a s pribúdajúcimi informáciami z archívov zhodujú veteráni aj historici - odborníci.

"Bolo to hrozné," začal rozprávať a ihneď sa odmlčal. Pokračoval až po chvíli: "Bolo to strašné. Bola zima. Mrzlo. Viezli sme študebakrom muníciu pre našich. Ledva sme to vyložili, spustili Nemci mínometnú paľbu. Stočili sme auto a uháňali sme dolu svahom. Na zamrznutej ceste ležali vojaci. Mŕtvi aj zranení. Naši. Mnohí kričali od bolestí tak, že to prehlušovalo výbuchy. Valili sme sa dolu, nedbali sme na nič. Nákladiak sa kymácal a nadskakoval. Prechádzali sme cez tie telá. Cez živých, mŕtvych a zomierajúcich. Boli to naši..." odmlčal sa a už nepokračoval. Nikdy. Bolo to prvý raz aj poslednýkrát, keď mi o tom rozprával. Československý veterán bojov o oslobodenie Liptovského Svätého Mikuláša.

4. apríla 2018 uplynulo sedemdesiattri rokov od oficiálneho dátumu oslobodenia Liptovského Mikuláša - vtedy ešte s pridaným prívlastkom Svätý (o ktorý definitívne prišiel až v päťdesiatych rokoch). Mnohí sa zhodujú na tom, že to boli najkrutejšie boje na území dnešného Slovenska, krutejšie, krvavejšie, strašnejšie ako tie na Dukle. Trvali takmer 65 dní, bojovalo sa aj po nociach. Liptovský Svätý Mikuláš bol oslobodený v ten istý deň ako Bratislava! Uvedomme si, že 14. apríla 1945 sa začali boje Červenej armády o dobytie Berlína. Adolf Hitler spáchal samovraždu 30. apríla 1945. Nacistické Nemecko kapitulovalo 8. mája 1945. Čiže mesiac a štyri dni po oslobodení Liptovského Svätého Mikuláša. 

Vrstvy Času a hlavne rôzne ideologické nánosy dlho neumožňovali otvorene hovoriť o oslobodzovacích bojoch o centrum Liptova. Dlho sa mohlo oficiálne spomínať napríklad to, že mesto oslobodila len Červená armáda. Napokon - ako inak - v strede mesta je veľmi pekný pamätník hlavne sovietskym osloboditeľom. Až po roku 1990 sa otvorene a slobodne začalo rozprávať o obrovskej a zásadnej úlohe príslušníkov Prvého česko-slovenského armádneho zboru, sformovaného v ZSSR, na oslobodení mesta. Zbor, ktorý na našom území prešiel krvavým krstom na Dukle, mal pred nasadením do bojov v Karpatsko - duklianskej operácii 16 451 členov, z toho 7 852 bolo Čechov, 4 030 Ukrajincov a Rusínov, 3 326 Slovákov a vyše 1 240 členov sa hlásilo k iným národnostiam. Jeho príslušníkom bol aj plukovník Pavol Kuna (1895 - 1982), rodák z Vrbice, dnes súčasti Liptovského Mikuláša. Aj on velil vojakom, ktorí oslobodzovali jeho rodnú obec. Bohužiaľ - už koncom mája 1950 plk. Kunu "zomlel režim," bola mu odobratá vojenská hodnosť, bol prepustený z armády. Dnes je "nepochopiteľne pochopiteľné," že o týchto hrdinoch bojov o mesto sa desaťročia nesmelo hovoriť - podobne ako o vtedy plukovníkovi Karlovi Klapálkovi a do istej miery aj o vtedy plukovníkovi Ludvíkovi Svobodovi, ktorí velili príslušníkom Zboru pri oslobodzovaní Liptova a mesta. Samozrejme, nikto - a autor tohto textu vôbec - nechce zľahčovať či marginalizovať úlohu vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta a našej krajiny. Aj ich neskutočné hrdinstvá a obete sú hodné našej úcty, spomienok i cti. 

Zatiaľ čo o Bratislavu sa bojovalo "len" dva dni, boje o Liptovský Svätý Mikuláš trvali cez dva mesiace. Za púhych deväť dní bojov o mesto (ktoré malo vtedy asi 6 000 obyvateľov), od 3. do 11. marca 1945, v nich zahynulo cez 2 000 príslušníkov Zboru. Obete osloboditeľov mesta napokon prevýšili hrozné číslo 4 560 mŕtvych a zranených. Pre porovnanie: počas Karpatsko - duklianskej operácie mal Prvý česko-slvenský armádny zbor straty asi 6 500 príslušníkov, z toho padlých bolo 1 827. Aj nepriateľ utrpel veľké straty: na hornom a strednom Liptove padlo a bolo zranených v bojoch od 15. januára do 15. apríla 1945 vyše 11 520 nemeckých a maďarských vojakov, zajatých bolo vyše 1 580. Pravdepodobne najkrutejšie a najťažšie boje sa viedli o dve veľmi strategické miesta: o kótu 768 Trstenský diel a o známy Háj (trigonometer 748 Háj) a o Nicovô. Tieto miesta a ich bezprostredné okolie boli striedavo dobýjané ako "našimi," tak aj nepriateľom. Tvrdo a kruto sa bojovalo aj v meste. Napríklad železničná stanica a jej blízke okolie v priebehu jedného dňa niekoľkokrát dobyli príslušníci Zboru a Sovieti a opäť nepriatelia. Situácia sa nepredvídateľne menila a Sovieti do bojov nasadili aj príslušníkov trestných oddielov. Boli pripravení na všetko, aj na to, že Nemci definitívne prelomia obranu a postúpia na východ - smerom k Liptovskému Hrádku. Pre ten prípad boli v priestore Podtureň - Roveň, kde sú polia, na rovnú, protipechotnú paľbu pripravené delá a húfnice, do ktorých boli prihotovené aj takzvané kartáčové strely. Nepriateľskú obranu mesta sa podarilo prelomiť až 3. marca, ale už na druhý deň podnikli Nemci masívne, silné protiútoky a získali strategické kóty Háj i Nicovô. Hrozilo, že sovietska 24. strelecká divízia bude obkľúšená a Liptovský Svätý Mikuláš nadlho padne do rúk nepriateľom. Zbor a Sovieti prešli do dlhých obranných a ústupových bojov. Mesto na asi tri týždne padlo do rúk Nemcom. Nastali časy rabovania a násilia. Nadšená bola slovenská štátna propaganda. Mesto navštívil minister vnútra a propagandy a veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach i redaktori Gardistu a Slováka. Písalo sa o tom, ako "boľševici drancovali domácnosti, znásilňovali ženy a odvliekali ľudí na neznáme miesta." O zverstvách nacistov a ich gardistických prisluhovačov "pochopiteľne" nepísali. Ani o deportovanej takmer tisícke Židov z mesta a okolia do koncentrákov - na smrť, a o arizáciách a rozkradnutí ich majetkov...
Koncom marca sa vojaci Zboru a Sovieti zmobilizovali, "otriasli sa" a naostatok zabojovali o Liptovský Svätý Mikuláš, ktorý 4. apríla 1945 o 06:00 hodine oslobodili.

Tento článok je venovaý pamiatke môjho krstného otca Michala, ktoý bojoval o oslobodenie Liptovského Svätého Mikuláša a neskôr aj proti skupinám banderovcov. Venujem ho i všetkým, ktorí sa o oslobodenie mesta a Liptova zaslúžili - aj za cenu toho najvzácnejšieho: svojich životov.

Za poskytnutie ilustračných fotografií a videa ďakujem Danke Guráňovej z Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, za dlhé rozhovory na tému oslobodenie mesta a priebeh vojny v Liptove som povďačný i priateľovi Oldovi Vaněkovi - vojenskému historikovi a odborníkovi.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Petr Kocina

Podvody so záverečnými prácami sa vymkli kontrole

Kauza Dankovej práce je takou hanbou, pri ktorej sa ťažko hľadajú paralely.

ČESKOSLOVENSKÍ LEGIONÁRI

V zákopoch i na železnici. Legionári krstili republiku krvou

Československí vojaci sa postarali aj o výnimočnú epizódu 1. svetovej vojny.


Už ste čítali?