• Mal som taký pekný, farebný a krátky, zvláštny sen: Bolo leto, stál som na vyvýšenej drevenej podlahe pri dlhej červenej maringotke, ktorá mala roztvorenú jednu celú bočnú stenu. V maringotke, voňajúcej pestrými farbami a kvetmi, bola strelnica. Na zadnej, vnútornej stene bol nabitý pozinkovaný plech a pred ním boli na dlhých špajliach - tenkých drevených paličkách - nastoknuté pestrofarebné ruže z krepového papiera, rôzne malé plyšové hračky, balíčky s veľkými guľôčkami žuvačiek všetkých farieb, vôní i chutí, náramky a náhrdelníky z bižutérie, ale aj čiernobiele alebo kolorované fotografie filmových hercov a herečiek a scénok z vtedy populárnych filmov: o Winnetouovi, o žandárovi zo Saint Tropez, o Fantomasovi, z filmu Easy Rider, fotografie The Beatles, skupiny Kiss, Black Sabbath, Nazareth, Deep Purple aj Led Zeppelin, Travoltu a Olivie Newton-John. V rukách som držal prastarú vzduchovku so zreteľne vykrivenou muškou a s voľným, citlivým kohútikom. Mieril som dlho, zatajujúc dych, okolo mňa bola vrava, smiech, hrala hudba, smiali sa deti. Stlačil som spúšť, olovený brok vyletel z hlavne a zasiahol jednu zo špajlí. Tá sa zlomila a spadla nadol, aj s veľkou žltooranžovou ružou. Bola to presná strela za jednu jedinú korunu. Vzduchovku som položil na pult a z ruky starej ženy s pestrou šatkou na hlave a s druhou okolo pliec som zobral ružu. Otočil som sa - s tým, že ružu niekomu podarujem, a vtedy náhle všetko stíchlo, nikde nebolo nikoho a ničoho, ani tej strelnice v maringotke. Pred mnou stál Bobby, môj kamarát, priateľ z detstva. Vyzeral tak trochu ako Omar Sharif zamlada: bol opálený, čiernovlasý, len nemal fúzy. Bol oblečený v koženej bunde s kožušinovou podšívkou a golierom, v sivozelených nohaviciach s mnohými vreckami. Na krku mal zľahka previazanú červenú šatku s veľkými bielymi bodkami. Vyzeral ako starovojnový pilot. Skutočný Bobby bol naozaj pilotom; zahynul mladý, pri pristávaní sa zrútil s Čmeliakom - s práškovacím lietadlom Zlín Z-37 Čmelák. •
• Je to zvláštne, magické a tajuplné - spomenúť si prostredníctvom jediného sna na dávne časy, keď do mestečka chodili starí kolotočiari v maringotkách, ťahaných traktormi a vétrieskou, naloženou belostnými labuťami, ktoré namontovali na kolotoč pre malé deti. Labute sa točili dookola, stúpali nahor a vzápätí klesali nadol akoby plávali vo vzduchu, na pozadí vysokej modrej letnej oblohy. Vedľa bol veľký, vysoký retiazkový kolotoč, plný výskania, smiechu a rozlietaných vlasov, natiahnutých rúk chlapcov a dievčat, túžiacich po dotyku, po spojení. Kolotoč sa krútil s nami a my sme sa krútili s celým svetom široko-ďaleko okolo nás. Vôkol rozvoniavali obrovské chumáče ružovej a bielej cukrovej vaty, ktorá sa lepila na ústa, na prsty aj do vlasov. Pery sme mali pozliepané hustým tureckým medom s orieškami, obhrýzali sme oblátky z hořických trubičiek, z vreciek nám vytŕčali hady čiernych anízových pelendrekov a dlhé, tvrdé tyčinky lízaniek s bielymi, žltými, červenými, hnedými, oranžovými a zelenými pásikmi. V pohároch z povoskovaného papiera žiarili citrónovožlté a pomarančovooranžové malinovky; nasávali sme ich do seba slamkami. Z ampliónov navôkol znel chrčivý hlas, prazvláštnou češtinou dookola pozývajúci na návštevu atrakcií, a pesničky, ktoré sa nevysielali v rádiu - možno preto, lebo sa nesmeli- a my sme z nich šaleli. •
• Na kolotočoch sa hralo napríklad toto...
• ...aj toto:
• ...tiež toto:
• ...alebo toto:
• ...a toto:
• Boli sme králi kolotočov a strelníc - každé jedno leto. Z rozheganých vzduchoviek sme strieľali na krepové ruže a na balíčky fotiek s portrétmi členov kapely Kiss alebo so scénkami z winnetouoviek, nemysleli sme na to, že o niekoľko rokov budeme na iných strelniciach páliť zo samopalov ostrými do čierno-bielych terčov. Boli sme mladučkí a slobodní, voľní; život a svet pred nami. Mali sme oblečené košele so širokými a špicatými límcami, košele orgovánových farieb alebo košele pestrofarebné s kvetinovými vzormi, na nich riflové vesty alebo bundy. Mali sme oblečené bledomodré levisky alebo rifle alebo čierne nohavice podľa vzoru krčmára, ktorý nám čapoval kofolu - v zadných vreckách zastrčené hrebene s dlhými rúčkami na dlhé vlasy. Nemysleli sme na to, že v jeseni príde čas, keď nás vystrihajú takmer dohola a oblečú do hlúpych zelených uniforiem. Vo vrecku bolo zopár pokrčených bankoviek; aby sme mali na tú strelnicu, na cukrovú vatu, na kolotoč, na perníkové srdce s marcipánom a na pestrofarebnú limonádu, okolo ktorej krúžili osy - tak ako sa Hviezdy točia okolo Slnka. •