Predčasné voľby? Teraz? Radšej nie!

Autor: Martin Droppa | 30.3.2018 o 20:02 | Karma článku: 4,57 | Prečítané:  1292x

Myslím si, že keby sa predčasné parlamentné voľby na Slovensku uskutočnili v tomto roku - 2018, nebolo by to pre stabilizáciu politicko-spoločenskej situácie na Slovensku prospešné. Vysvetlím.

Ostatné riadne parlamentné voľby na Slovensku sa uskutočnili v marci 2016. Vieme ako dopadli: väčšinu hlasov získala strana Smer - SD s predsedom Robertom Ficom, ktorému sa po v podstate ľahkých rokovaniach rýchlo podarilo zostaviť vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou (predseda Andrej Danko, predseda Národnej rady Slovenskej republiky) a so stranou Most - Híd (predseda Béla Bugár, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky). Okrem toho sa do parlamentu dostali aj zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí v podstate v tichom súhlase kolaborujú s vládnou koalíciou. Ostatné parlamentné strany sú "akože" v opozícii, ale opozícia je to veľmi často len verbálne samoúčelná, akási bezzubá, vágna, plytká a napokon aj samoúčelná - pretože, ako vieme, sedieť či stáť dva roky doslova pár metrov od vládnych korýt, slintať po vládnej moci a nemôcť sa k nej dostať - to musí byť frustrujúce. A aj je. Presvedčila ma o tom aj taká drobnosť - napríklad nevyberaný verbálny útok poslankyne Janky Cigánikovej (Sloboda a Solidarita), ktorá pri hlasovaní o podpore novej vlády Petra Pellegriniho nazvala predsedu NR SR priamo na mikrofón "imbecilom." Naozaj - hodné poslankyne, tváriacej sa ako distingvovaná dáma. Také, ako by som to pomenoval...  ...také "gaťkové." Ale nepredbiehajme udalosti. Vláda Roberta Fica po roku 2016 "akože fungovala" (tak, ako len fungovať "vedela" v zmysle svojich straníckych a zákulisných záujmov). Až do osudného okamihu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vtedy sa Slovenky a Slováci v desaťtisícových davoch na niekoľko týždňov za sebou vybrali do ulíc a legálne vyvinuli tlak na niektorých ministrov Roberta Fica a napokon aj na samotného premiéra. Všetci odstúpili a prezident Andrej Kiska "na druhý pokus" vymenoval vládu nového premiéra Petra Pellegriniho v starých smeráckych šatách. Vládu, v ktorej došlo v podstate len ku kozmetickej zmene na postoch niekoľkých ministrov (skutočne dôležitá bola zmena na poste ministra kultúry!). Davy na námestiach a v uliciach schytili pohodenú kosť a akosi pokojne sa stiahli - aspoň tie organizované v Bratislave. Tie spontánne, neriadené "z bratislavského centra," stále chodia na námestia, do ulíc.  Takže máme tu akože novú vládu, ktorá je v skutočnosti tou istou starou ježibabou ako tá predchádzajúca, len zmenila farbu parochne a do podpazušia si strekla antirespirant inej vône. Akože jarnej, sviežej. Zapotený a zaprdený pach starých politických štruktúr ale žiadna nová vôňa neprerazí. Myslenie a politikárčenie tých, ktorí sú v politike bez prestávok v podstate od roku 1990, nič nezmení. Ich chamtivosť po moci je nevyliečiteľná.

Do toho tu máme aktuálne volanie opozície po predčasných parlamentných voľbách, ktoré by podľa niektorých nedočkavých opozičníkov mohli byť na základe referenda už začiatkom septembra tohto roku. Až taká je veľká a silná nedočkavosť opozičníkov dostať sa k moci. Ak sa ale pozrieme na rôzne výsledky rôznych prieskumov verejnej mienky, usporiadaných aj po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, zisťujeme, že rozloženie politických síl po prípadných predčasných voľbách by v parlamente bolo + / - také isté, aké je teraz. Víťazný Smer - SD a neohrozená, dokonca mierne percentuálne postupujúca SNS. K tomu v tichej podpore verejnosti narastajúce "neviditeľné" preferencie ĽSNS. Strany SaS a OĽaNO sa akosi držia statusu, ktorý im voliči asi nadlho určili v roku 2016. Hnutie Sme rodina - Boris Kollár nestojí za zmienku, Most - Híd, zdá sa, by mal postup do parlamentu istý - aj keď len "natesno," ale predsa. V kedysi silnom KDH sa najskôr musia upokojiť vnútrostranícke vlnobitia, aby strana nestála na hlinových hlinených nohách. Zdá sa, že prípadné predčasné voľby už v septembri tohto roku by v našom parlamente nič výrazné nezmenili.  

Ale dobre - predstavme si, že by sa s vypätím organizačných síl podarilo realizovať nelacné referendum o predčasných voľbách a ono by nejakým zázrakom bolo úspešné a voľby by sa mali uskutočniť už v septembri - teda o päť mesiacov. S čím, s akými predvolebnými ponukami, programami by pred nás politické strany a politici predstupovali? S ničím novým, domnievam sa. Okrem toho tu máme ešte jeden podstatný vnútropolitický prvok: tým je očakávané vyhlásenie kandidátov na post prezidenta. Prípadné predčasné voľby by prichádzali v čase, keď sa má Andrej Kiska jasne vyjadriť, či bude alebo nebude opäť kandidovať na post prezidenta republiky. Nikto nevie, koho, akého a ako silného, presvedčivého i populárneho by za kandidáta na prezidenta postavil Smer - SD. A tak by sa pokojne mohlo stať, že Andrej Kiska už nebude kandidovať za prezidenta = nebude prezidentom a na najbližšie roky, ktoré sa budú v podstate prelínať s funkčným obdobím nového, z predčasných volieb vzídeného parlamentu a vládnej koalície (2018 - 2022) bude v prezidentskom úrade sedieť kandidát Smeru - SD (alebo ich "akože" či "takmer" člen). Výsledok: Smer - SD by bol na našej politickej scéne vo výkonnej funkcii "zabetónovaný" najmenej do roku 2022. Robert Fico bude mať v roku 2022 ešte len 58 rokov - takže ako zrelý politik bude môcť uvažovať o akomkoľvek smerovaní svojej politickej kariéry. Napokon sa môže po rokoch uchádzať o funkciu prezidenta - a čo by čert nechcel, mohol by byť zvolený.
Nie som za to, aby sa teraz, naponáhlo, konali predčasné parlamentné voľby. Nech si len Smer - SD, SNS a Most - Híd s Petrom Pellegrinim na čele vlády dovládnu do roku 2020. Nech si to, ako sa vraví, "vyžerú." Nie jalová opozícia, ale verejnosť nech je tejto vláde a vládnej koalícii stále v pätách, nech ju sleduje, nech dáva pozor na každý ich nedemokratický prešľap, zločin i omyl, a nech im to o dva roky spravodlivo spočíta. Pretože volič je ten, kto má - aj povinnosť - demokraticky rozhodovať o smerovaní slovenskej spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Identikit je chabý, ale stále náznak nádeje (Schutzov týždeň)

Na reguláciu zostáva už len populizmus.

EKONOMIKA

Zavreté účty, odídený premiér. O čom bola Panama Papers

Najvýraznejši zistenie zo Slovenska bolo o akcionárovi poisťovne Dôvera.


Už ste čítali?