• umenie od prírody do prírody •
• Umelecký smer land art vznikol začiatkom šesťdesiatych rokov v Spojených štátoch amerických a do Československa sa dostal už v druhej polovici šiesteho desaťročia XX. storočia. Ako všetko nové a progresívne v našom umení z konca šesťdesiatych rokov, tak aj land art bol zakrátko, počas komunistickej ideologickej normalizácie, odmietnutý ako umenie formalistické. Naši predstavitelia land artu sa tak náhle ocitli na periférii verejného aj odborného záujmu. Jedným z takto limitovaných umelcov bol i Michal Kern - akademický maliar z Liptova, ktorý by sa dnes dožil okrúhlych osemdesiatych narodenín. •
• azyl medzi lopúchmi •
• Zatiaľ čo predstavitelia land artu zo Západu hľadali inšpiráciu v exotických častiach sveta, Michal Kern ju v podstate "vďaka" neprajnosti komunistického režimu "vynútene" objavoval doma, na pozemku okolo kúrie na Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši, kde prežil celý svoj tvorivý aj osobný život. Tvorba v ateliéri prírody pri riečke Demänovka, na pozemku s jazierkom, s húštinami stromov, kríkov a s pobrežnými zákutiami z obrovských letných lopúchov a z hlbokých zimných závejov, sa tak stala pre citlivého umelca príznačná. •
• Daniela Čarná, pedagogička a kurátorka súčasného výtvarného umenia, ktorá sa zaoberá aj tvorbou Michala Kerna (je autorkou rozsiahlej a komplexnej, 220-stranovej monografie Michal Kern, (vydala Galéria mesta Bratislavy, 1. január 201)), v dávnejšom rozhovore, ktorý sme o umelcovi a jeho tvorbe viedli, mi povedala: „Po krátkom období konkretivizmu na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov Kern intenzívne vstúpil svojou tvorbou do prírody. Najskôr prostredníctvom zrkadiel pozoroval dianie v nej, vzápätí objektívom fotoaparátu zaznamenával zanechávanie stôp človeka v prírode, aby napokon hľadal spojenia človeka s ňou.“ Musím dodať, že nešlo o nejakú 'dekoratívnu romantiku,' ale o deklarovanie intímnych akcií v prírode, (z)realizovaných zväšča osamote ba až v osamelosti. Súčasťou „zvýtvarnenia prírody“ boli umelcove texty a zápisky. K dielu Priesor, ktorý si vytváram... I – III (1982) si Michal Kern zapisuje: „Skrýša meditácií, chatrč snov, zámok túžob, najrýchlejšie lietadlo a najvzdialenejšie krajiny, vyhraté vojny a uznané víťazstvá, šťastné návraty do dňa s dvadsiatimi štyrmi hodinami, prebudenie do zázračného trojuholníka zo stoniek lopúchov na brehu Demänovky“. Dospelý muž - človek - (umelec) tak upozorňuje na dobu, v ktorej sa mnohí uzavierali, neprejavovali sa, ale nútene „emigrovali do seba“. •
• Podľa Čarnej Kernovu tvorbu charakterizujú dve základné línie: ekologicko-etická a druhá, mapujúca prenikanie človeka do prírody. V prvom prípade sa umelec zaoberal ekologickými problémami Liptova (napríklad výstavbou vodného diela Liptovská Mara). Ide o diela, na ktorých je kombinovanou technikou zachytený výrez romantickej liptovskej krajiny s malebným Kriváňom, v spodnej časti poznačenej stopami po lyžici bagra. Pre dielo Každý človek je môj brat (1977), na ktorom umelec drží vojenský - strelecký terč priamo pred sebou, je zas príznačný prejav nesúhlasu s násilím. Takéto umelecké prezentácie antimilitarizmu, ktoré prvoplánovo nekritizovali „západných agresorov,“ sa ale u nás v časoch socializmu, "dočasne chráneného" sovietskymi vojakmi a tankami, nepripúšťali. •
• Umelecká a ľudská filozofia Michala Kerna bola zakotvená v tom, že človek zanecháva v prírode stopy násilné, teda negatívne, alebo nenásilné, ktoré sú jej súčasťou, splývajú s prírodou tak, aby v nej napokon prirodzene zanikli, aby ich príroda prijala. Dokumentácie Kernových akcií, počas ktorých umelec zanecháva odtlačky dlaní či tela v snehu alebo pás vykosenej trávy na lúke, ilustrujú nestálosť, dočasnosť, prchavosť okamihov, ktoré neskôr pretrvávajú v meditatívnom premýšľaní nad dielom, pričom hlavným motívom týchto úvah je uvažovanie nad vzťahom človek - príroda / príroda - človek. •
• úskalia a obmedzenia •
• Napriek tomu, že Kernova tvorba nebola priamou reakciou na spoločenský a politický systém v krajine do Novembra 1989, umelcove názory na politické a spoločenské dianie možno vystopovať v jeho dielach, v zápiskoch, v reflexiách. Taký je aj cyklus Hra s kockami (1975). Na sérii fotografií umelec vyhadzuje do vzduchu veľké kocky so symbolmi lebiek s rôznym počtom mozgových závitov. Kocky náhodne padajú do snehu okolo autora, ktorý tak reaguje na to, že ľudia v rôznych schvaľovacích a povoľovacích komisiách, často bez odborných vedomostí, rozhodovali, stále rozhodujú o osude (nielen) umelcov a ich diel. •
• Michal Kern, človek nekompromisný, priamy v postojoch a v názoroch, sa často stretával s odmietaním zo strany predstaviteľov moci na každej úrovni. Sledovanie Štátnou bezpečnosťou, upodozrievania, donášačstvo a šikanovanie sa nevyhli ani jemu. Umelcov syn Martin spomína: "Keď otec v roku 1978 fotografoval drôtený plot pri vznikajúcej novostavbe vojenskej akadémie pre dielo Nová krajina pre človeka, zatkla ho verejná bezpečnosť, nasadili mu putá, obvinili ho takmer zo špionáže, zobrali mu filmy, fotoaparáty." •
• pohyb v zakázaných priestoroch / kinetické osudy •
• Reakciou umelca na dobu a jej príz(r/n)aky bol aj cyklus Zakázaný priestor (1987), v ktorom Kern pracuje s fotografiami ostnatých drôtov na pozadí oblačnej oblohy ako symbolu nekonečnej slobody. Takmer jedinou možnosťou, ako mohol Michal Kern uživiť rodinu i seba, bolo vytváranie diel pre verejný priestor a pre architektúru. Kern ich zrealizoval takmer päťdesiat. Aj v tomto prípade vychádzal z prírodných motívov. Osudy mnohých sú dnes smutné - diela boli zničené alebo podľahli skaze, nesúcej sa na vlnách „developerských projektov.“ Tvarovaný kovový emblém mesta Liptovský Mikuláš, umiestnený na budove niekdajšieho národného výboru, síce premiestnili v roku 1990 na novú budovu mestského úradu, zakrátko ho ale nevedno prečo odstránili. Dielo sa napokon stratilo aj z depozitu. Medzi málo jeho zachovaných diel patrí maľba Strom života (1899) v Dome smútku v Ochodnici na Kysuciach. „Dielo si kedysi objednala obec, je krásne, vážime si ho a udržiavame v perfektonom stave,“ pochvaľujú si aj po dlhých rokoch obyvatelia obce. Zachovali sa aj Kernove pamätné tabule na niektorých slovenských synagógach, jedna z nich je i na priečelí synagógy v Liptovskom Mikuláši. Pamätné tabule pripomínajú deportácie židovského obyvateľstva zo Slovenska a holokaust. Jedna z týchto tabúľ je aj v jeruzalemskom Jad Vašem - hlavnom izraelskom pamätníku obetí a hrdinov holokaustu. Horšie dopadla napríklad Kernova kinetická plastika pri výjazde z Ondrašovej smerom na Liptovskú Maru: najskôr ju zničili vandali, neskôr bola celkom demontovaná a ďalší jej osud sa stal neznámym. Zanikla aj fontána v Považskej Bystrici, ktorá vychádzala zo znázornenia "hlávky" odkvitnutej púpavy. Sprejermi a prekrytím reklamami je znehodnotená i Kernova mozaika na považskobystrickom obchodnom dome Banco (kedysi Ščokino). V Liptovskom Mikuláši sú ako-tak zachované len tri exteriérové Kernove diela: betónové piliere s kovovou - patinovanou štylizovanou postavou svätého Mikuláša pri cestných vstupoch do mesta a spomenutá tabuľa na synagóge. Na druhej strane - v roku 2017 sa príkladne o Kernove diela v exteriéroch postarali v Banskej Bystici: spoločnosť Ľupčianske kovozávody sa v lete 2017 pustila do rozsiahlých rekonštrukcií dvoch diel od Michala Kerna - Kinetický objekt (1973) na sídlisku Fončorda a Univerzum (1976) na dolnom sídlisku Rudlová - Sásová. Obe diela sú už zrekonštruované a osadené na pôvodných miestach, pre ktoré boli vytvorené. Súčasne boli zapísané do Zoznamu pamätihodností mesta Banská Bystrica. Viac informácií a fotogaléria --- link. •
• Michal Kern (1. máj 1938, Žilina - 1. október 1994, Močiare, Liptovský Mikuláš - Demänová) sa síce narodil v Žiline, ale zakrátko po narodení ho rodičia prevážajú na Močiare do Liptovského mikuláša, kde žil svoj osobný i tvorivý, umelecký život až do skonu. V rokoch 1956 až 1962 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v oddelení figurálnej maľby - u profesora Jána Mudrocha. V roku 1963 mal prvú samostatnú výstavu v Liptovskom Mikuláši (komisárom výstavy bol Rudolf Chmel). V roku 1992 utrpel ťažký úraz, následkom ktorého 1. októbra 1994 zomiera. Pochovaný je na Močiaroch - vedľa svojho otca, akademického maliara Petra Júliusa Kerna. Do roku 1990 samostatne vystavoval hlavne v Československu, v Poľsku, v Maďarsku. Bol účastníkom mnohých kolektívnych výstav. K jeho tvorbe treba zaradiť početné akcie v prírode a fotomonológy. Jeho diela sa nachádzajú v slovenských i českých galériách, ale i v Holandsku, v Nemecku, v Maďarsku, v USA, v Belgicku, v Kanade, v Poľsku, vo Francúzsku... Podrobnejšia biografia Michala Kerna a ukážka jeho diel Kerna --- link. •
• príroda je (ako) ateliér •
• Michal Kern bol po celý svoj umelecký aj osobný život spojený a prepojený s prírodou, ktorá mu poskytovala nielen zátišie na intímne chvíle rozjímaní, ale výrazne mu slúžila aj ako ateliér. Doslova. V podstate všetky jeho umelecké diela vychádzajú z pozorného a dlhého pozorovania prírody, jej kolobehov a procesov v nej. Nedobrovoľne - dobrovoľne "uväznený v prírode," na plošne limitovanom priestore Močiarov, ju dokázal naplno vnímať a následne transformovať všetky z nej načerpané vnemy do tvorby, pre ktorú je pomenovanie land art také príznačné, signifikantné. Necestoval ďaleko za hranice, do exotických prírodných destinácií - pretože nesmel. A tak "cestoval" doma, v obklopení toho, čo tak miloval, mal rád. "Objavoval seba" tam, kde napokon žil a tvoril i jeho otec. Aj z tohto pohľadu je jeho tvorba a zanechané dielo jedinečným prvkom v slovenskom výtvarnom umení, presahujúcim ďaleko za hranice krajiny, priestoru a času, v ktorých vznikalo a zrodilo sa. •
