Môj obľúbený obraz (IV.)

Autor: Martin Droppa | 15.4.2018 o 10:10 | (upravené 16.4.2018 o 0:21) Karma článku: 3,08 | Prečítané:  413x

 Tak ako v minulom diele --- link seriálu o mojich obľúbených obrazoch, aj dnes ostaneme v našich starých školských triedach. Pozrieme sa na portrét svetoznámeho ruského spisovateľa.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (11. november 1821, Moskva, Rusko - 9. február 1881, Sankt Peterburg, Rusko) - kto by ho nepoznal, samozrejme prostredníctvom jeho rozsiahleho aj obsažného diela. Bol to svetoznámy ruský spisovateľ, filozof - mysliteľ, predchodca existencionalizmu, zakladateľ moderného psychologického románu. Jeho umelecká a filozofická tvorba výrazne, podstatne ovplyvnila vývoj svetovej prózy na dlhé desaťročia.
Vráťme sa do školských lavíc, niekam do tried základných deväťročných škôl. Určite si spomeniete na reprodukciu portrétu F. M. Dostojevského, ktorá nás sprevádzala dlhé roky - a ak sa nemýlim, tak aj na stredných školách. U nás, v gymnaziálnej triede, tomu tak určite bolo. Portrét F. M. Dostojevského bol výrazný, nezabudnuteľný a aj teraz, po dlhých rokoch, sa s ním stretávame - napríklad i vo Wikipedii pri zadaní hesla "dostojevskij" do vyhľadávača alebo pri hľadaní obrázkov F. M. Dostojevského prostredníctvom vyhľadávača Googe. Narazíme na portrét F. M. Dostojevského, ktorého autorom je Vasilij Grigorievič Perov (2. január 1834, Toboľsk, Rusko - 10. jún 1882, Kuzminki (dnes súčasť Moskvy), Rusko). V. G. Perov sa svojím rozsiahlym umeleckým dielom radí medzi najvýznamnejších ruských maliarov druhej polovice XIX. storočia - predstaviteľov predovšetkým realizmu. Polovica XIX. storočia v Rusku patrila k búrlivým a prelomovým časom v dejinách celej krajiny. Udalosti, ktoré spoločnosťou hýbali, boli výsledkom a dôsledkom zmien, vyvolaných revolučným pôsobením dekabristov v dvadsiatych rokoch XIX. storočia  Dekabristi boli šľachtickí revolucionári a dôstojníci ruskej armády, ktorí odmietali skladať prísahu o vernosti novému ruskému cárovi Mikulášovi I. Vyjadrovali tak protest proti autorikratívnemu cárskemu režimu, proti poddanstvu, policajnej tyranii aj proti cenzúre. Príklad revolučných demokratov - dekabristov - nasledovali i ruskí umelci, pre ktorých nové estetické a spoločenské názory boli základom a východiskom k ich novej tvorbe. Medzi nich patril aj V. G. Perov. Jeho dielo interpretovalo myšlienky, ktoré boli pre dané obdobie príznačné: boj proti samoderžaviu, pravosláviu, proti prežitkom feudálneho spoločenského poriadku. Diela umelca obsahujú aj realistické scény z prostredia sociálnych skupín na okraji ruskej spoločnosti.

Pozrime sa na portrét Fiodora Michajloviča Dostojevského, ktorý s ďalšími reprodukciami umeleckých diel klasikov zdobil steny našich školských tried. Portrét F. M. Dostojevského vytvoril V. G. Perov ako olejomaľbu na plátne v roku 1872.  

Na prvý pohľad ide o štandardný a dobre spracovaný (napríklad z pohľadu anatómie) portrét staršieho muža - spisovateľa a filozofa. Na portréte ako keby nebolo nič výnimočné. Niekoľko výnimočností a zaujímavostí na ňom pri pozornejšom pohľade napokon nájdeme. Keď V. G. Perov portrétoval F. M. Dostojevského, mal spisovateľ a filozof 51 rokov a za sebou hotové rozsiahle, takmer ukončené dielo. Od roku 1872 F. M. Dostojevskij napísal a vydal už len tri romány: Besy (1872), Výrastok (1875) a Bratia Karamazovovci (1880). V roku 1873 vydal publicisticky časopis Denník spisovateľa. V. G. Perov sa teda pustil do portrétu skúseného aj veľmi známeho muža, pre ktorého bol charakteristický vysoký intelekt, vnímavosť, výborné schopnosti analyzovať (napríklad dianie v politike, v spoločnosti). V. G. Perovovi bolo jasné, že nemôže vytvoriť "len portrét" spisovateľa a filozofa, ale že v portréte musia byť verne zachytené a zobrazené aj vnútorné znaky a symboly, ktoré robili z F. M. Dostojevského jedinečnú osobnosť literatúry a filozofie a súčasne musel portrét odrážať celý, neľahký život spisovateľa, filozofa. F. M. Dostojevskij je portrétovaný vo farebne nevýraznom hrubom kabáte, ktorý, ako by sa zdalo, je spisovateľovi veľký. Je to zámer - v kabáte je oblečené subtílne, štíhle až chudé telo spisovateľa, ktorý od narodenia trpel rôznymi chorobami, okrem iného aj epilepsiou. Okrem toho spisovateľ pochádzal z nebohatej rodiny chudobných šľachticov, narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich súrodencov. Keď mal šestnásť rokov, zomiera mu na tuberkulózu matka, keď mal osemnásť rokov, zavraždili mu otca - lekára. Aj tieto tragické udalosti sa odrážali na jeho zdraví. Sivohnedozelený kabát je jednoduchého strihu, viac než elegantný je praktický a symbolizuje tak aj biednejšie finančné pomery, v ktorých F. M. Dostojevskij prakticky po celý život žil. Na portréte má F. M. Dostojevskij preloženú ľavú nohu cez pravú a koleno ľavej nohy zviera rukami s prekríženými prstami. Jeho ruky sú štíhle, vystupujú z nich žily, prsty má dlhé a pevne zovreté. Toto gesto by mohlo symbolizovať modlitbu. Pozadie rúk (náznak károvaných nohavíc) je tmavé, maľba rúk preto vyniká v prirodzenom, tlmenom svetle. Ruky spisovateľa a filozofa akoby "plávali" či "viseli" vo vzduchu. Modlil sa alebo sa nemodlil F. M. Dostojevskij (nielen pri portrétovaní)? Z pohľadu reči tela si musíme uvedomiť, že prekríženie nôh jedna cez koleno druhej symbolizujú uzavretosť a veľkú neistotu. Prepletené prsty rúk symbolizujú vnútorný pokoj, vyrovnanosť a sebaistotu, veľké sebavedomie. Keď spojíme všetky znaky reči tela F. M. Dostojevského na portréte, zistíme, že spisovateľ a filozof bol skromný a súčasne sebavedomý, uzavretý do seba, hĺbavý, premýšľajúci. Nepatril k extrovertom. Bol to introvert, ktorý to čo chcel vysloviť a adresovať okoliu vložil do svojho literárneho a filozofického diela.

 Sústreďme sa na tvár a hlavu F. M. Dostojevského. Hlava spisovateľa akoby sa prepadala do ramien rozšírených hrubým kabátom. Riedka, rednúca brada prekrýva bielu košeľu, na portréte vidíme len náznak čiernej viazanky s tmavočerveným nenápadným vzorom. Spisovateľova tvár má ostré črty, z prepadnutých líc vystupujú lícne kosti. Hlboké a tmavé oči sú skryté pod výraznými nadočnicovými oblúkmi, spisovateľov nos je skôr menší než výrazný. Podobne ako ruky aj tvár spisovateľa odráža jeho asketizmus a vnútorný pokoj, istotu a vieru v seba samého. Ale v tvári F. M. Dostojevského nachádzame aj pokoru, smútok, proces zamýšľania sa. Spisovateľ akoby nevnímal prítomnosť umelca - maliara a ani okolie; je zahrúžený do seba. Takýto postoj a vonkajší prejav je mu evidentne vlastný a bol pre neho charakteristickým. Portrétista V. G. Perov celú energiu diela sústredil do spisovateľovho vysokého čela, na ktoré dopadá najviac svetla a preto sa stáva najjasnejším kompozičným prvkom - bodom - obrazu. V. G. Perov tak upriamuje našu pozornosť na spisovateľovo a filozofovo čelo ako na symbol intelektu, myslenia, myšlienok a napokon aj duševnej, intelektuálnej tvorby, práce. Keď sa na obraz pozrieme s miernym odstupom vzdialenosti a spopod privretých viečok, ľahko zbadáme, že je to práve čelo F. M. Dostojevského, ktoré z diel žiari a priam vyžaruje silu myšlienok a odkazov, ktoré spisovateľ, filozof ukotvil do svojho diela. Z tohto pohľadu je portrét F. M. Dostojevského z palety V. G. Perova nielen majstrovským výtvarným dielom, ale aj výrazným vizuálnym záznamom nosných myšlienok, ktoré nachádzame a objavujeme v tvorbe F. M. Dostojevského. 
 Originál obrazu - portrétu F. M. Dostojevského od V. G. Perova (99 x 80,5 cm, olej na plátne) - je vystavený v Štatnej Tretiakovskej galérii v Moskve. 
O mesiac pôjdeme do šírej ruskej prírody - medzi starobylé borovice a krásne brezy.

 Dvanásťminútový dokument (aj) o portréte F. M. Dostojevského od V. G. Perova
(v ruštine s anglickými titulkami, narátor: režisér, herec Nikita Sergejevič Michalkov). 

Niekoľko iných známych obrazov od Vasilija Grigorieviča Perova:

        Predchádzajúce články o mojich obľúbených obrazoch:
 Paul Klee: Zlatá rybka (aktualizovaný článok) --- link 
 Salvador Dalí: Zjavenia tváre a misky na ovocie na pláži --- link 
 Ivan Konstantinovič Ajvazovskij: Búrka v Severnom ľadovom oceáne --- link 
        Tematicky súvisiaci článok:
 Na obranu moderného umenia --- link 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Imrecze na lopate, prvý slovenský islamista a piknik v Košiciach (Schutzov týždeň)

Na reguláciu zostáva už len populizmus.

EKONOMIKA

Zavreté účty, odídený premiér. O čom bola Panama Papers

Najvýraznejši zistenie zo Slovenska bolo o akcionárovi poisťovne Dôvera.


Už ste čítali?