Prvoaprílové žartíky a pesničky

Autor: Martin Droppa | 1.4.2018 o 1:10 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  592x

Dnes je 1. apríl, meniny má Hugo. Je Svetový deň vtáctva aj "deň bláznov a zábavy." V tento deň sa zvyknú robiť rôzne žartíky, nachytávačky niekoho na niečom. Je to taký deň smiechu i veselia.

 "Na prvého apríla" by vari všetkým, a hlavne mrzúňom, dudrošom a tým s večnou zlou náladou padlo vhod, keby sa aspoň trošku zasmiali, pobavili sa na niečom - napríklad na tom, ako celkom nevinne niekoho na niečom vymyslenom nachytajú. Možno sa aspoň v spomienkach vrátia do svojich školských rokov, do obdobia, keď boli prvoaprílové žartíky bežné - a nielen na prvého apríla - a usmejú sa. Možno si spomeniete, čo všetko sme vyvádzali. Medzi "klasiky" patrilo napríklad ukázanie ukazovákom kamsi hore, smerom k oblohe, a zvolanie: "Aha!" Ten či tá, stojaci alebo stojaca vedľa, sa ihneď pozrel či pozrela ukazovaným smerom, ale nič tam nebolo. Nasledovalo veselé skonštatovanie ukazujúceho: "Papierová Praha!" Boli aj iné žartíky. Spolužiakovi sme s vážnou tvárou oznámili, že má rozopnutý rázporok - predník na nohaviciach. On si ho, samozrejme ihneď skontroloval a nič nezistil. "Prvý apríl!" zaznela potešená reakcia oznamovateľa. Takto sme upozorňovali na akože rozviazané šnúrky na topánkach, na z nohavíc vykasanú košeľu, na neexistujúcu škvrnu od atramentu na tvári, na čiapku obrátenú naruby... "Klasikou" bolo prišpendliť niekomu na chrbát lístok s nejakým akože veselým nápisom. Napríklad: Ja som somár, iááá! Keď som bol na gymnáziu, už vo vyššom ročníku, spomínam si, ako sme so spolužiakmi jedného prváka celkom vážne a maximálne seriózne poslali do kancelárie riaditeľa s odkazom, že prichádza aby vysťahoval ťažkú skriňu z riaditeľne. Riaditeľ ho, ako inak, z kancelárie vyhodil. Jeden z našich najlepších prvoaprílových žartíkov bola "krádež" školskej tašky spolužiakovi. Ešte v ten deň sme mu ju poslali poštou domov - na dobierku, za dvadsať korún. 

 Prvoaprílové žarty sa nevyhli ani dospelým. Václav, náš už dávno nebohý rodinný priateľ, našiel kdesi na povale zaprášeného, vypchatého výra. S mojím už dávno nebohým otcom sa rýchlo dohodli a výra pevne pridrôtovali na konár borovice v mestskom parku. Potom sa odobrali na návštevu ďalšieho ich priateľa, náruživého poľovníka. (Aj ten sa už mezičasom dostal na pravdu Božiu.) Horlivo mu odkázali, že v parku je dravec - trofej ako stvorená práve pre neho. Poľovník neváhal, schytil brokovnicu a hybaj na poľovku. Priblížil sa na dostrel k stromu, ďalekohľadom pozorne preskúmal pozíciu výra, zložil z pleca zbraň, zamieril, vypálil a...  ...a nič. Opakovane vystrelil ešte raz a bol z toho zásah! Z výra vyletela slama, kúdoľ prachu, perie, preparovaný vták sa pomaly prevrátil a ostal visieť na drôtoch dolu hlavou z konára. Václav a môj otec sa neudržali a rozosmiali sa. Priateľ poľovník očervenel a začal nadávať a hromžiť. Po chvíli ho to prešlo a pochopil situáciu, aj to, že bol prvý apríl. Všetko bolo v poriadku, len nikto nesmel ešte dlhé roky poľovníkovi položiť nevinnú otázku, že či náhodou nevidel v mestskom parku nejakého vtáka - dravca.  

S vtákmi som mal aj ja jednu nezabudnuteľnú príhodu, ešte spred roku 1990. V meste sa rozmohli vrany a havrany, ľudia sa sťažovali na ich nepretržitý hlasný škrekot a na trus, ktorý po sebe nechávali po chodníkoch, na balkónoch, na autách. Na odbore životného prostredia jedného z úradov vtedy pracoval pán Čajka. Inicioval viacero možností ako sa doterného vtáctva zbaviť: poľovníckou streľbou, zhadzovaním hniezd, plašením a podobne. Mne sa to akosi nepáčilo, zastával som sa vtákov a argumentoval som tým, že dokým budú mať v okolí mesta dostatok potravy, dovtedy sa ich nikto nijako nezbaví. Vtáky vtedy v celých čiernych kŕdľoch nalietavali napríklad na otvorené skládky odpadov z kožiarskej výraby, kde hodovali čo im zobáky ráčili. Vtedy som napísal a v okresných novinách zverejnil článok s názvom Čajka proti havranom. Dobre som si "zavaril" - nielen pán Čajka, ale aj povestná "polovica úradu" sa so mnou dlho nebavili. Či ten článok vyšiel 1. apríla - na to si už nespomínam.
Na záver vám ponúkam štyri veselé, ale aj bláznivé pesničky od slovenských interpretov, ktoré do atmosféry dnešného prvého apríla celkom dobre zapadnú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Identikit je chabý, ale stále náznak nádeje (Schutzov týždeň)

Na reguláciu zostáva už len populizmus.

EKONOMIKA

Zavreté účty, odídený premiér. O čom bola Panama Papers

Najvýraznejši zistenie zo Slovenska bolo o akcionárovi poisťovne Dôvera.


Už ste čítali?