Moja obľúbená hudba (IV.)

Autor: Martin Droppa | 15.4.2018 o 8:08 | Karma článku: 2,69 | Prečítané:  395x

Je nedeľné ráno, polovica apríla, čas na diel seriálu z mojich obľúbených skladieb od mojich obľúbených interpretov. Ako v minulej časti - link, tak i dnes dostanú priestor speváčky.

Tento diel nie je venovaný niekomu konkrétnemu, ale všetkým, ktorí a ktoré majú radi dobrú hudbu a skvelú interpretáciu piesní, skladieb. Okrem toho ho venujem každej a každému, kto v apríli oslavuje narodeniny - či už je zo Slovenska alebo zo zahraničia. To ale nie je všetko. Tento diel je venovaný aj všetkým Hugom, Zitám, Richardom, Izidorom, Miroslavám, Irenám, Zoltánom, Albertom, Milenám, Igorom, Júliusom, Esterám, Alešom, Justínam, Fedorom, Danám i Daniciam, Rudolfom a Rudolfám, Valérom, Jelám, Marcelom, Ervínom, Slavomírom, Vojtechom, Jurajom, Marekom, Jaroslavám a Jaroslavom, Jarmilám, Leám aj Anastáziám. Takže všetkým, oslavujúcim v apríli meniny na Slovensku. Seriál čítajú a hudbu, skladby či piesne v ňom počúvajú aj v Česku. Preto je tento diel venovaný aj českým Hugom, Erikám, Richardom, Ivanám a Ivankám, Miroslavám a Mirkám, Vendulám a Vendulkám, Heřmanom, Hermanom a Hermínam, Emám a Emmám, Dušanom a Dušanám, Dariám, Darjám a Daryám, Isabelám a Izabelám, Juliusom, Júliusom a Juliánom, Alešom, Vincentom i Vincencom, Anastáziám a Anastaziám, Irenám, Rudolfom a Rolfom, Valériám a Valeriám, Rostislavom, Marcelám, Alexandrám, Evženiám a Evžéniám, Vojtěchom, Jiřím, Jurajom a Georgom, Marekom, Otom aj Ottom, Jaroslavom, Vlastislavom, Robertom a Blahoslavom. A preto - všetkým všetko najlepšie, veľa zdravia a šťastia k narodeninám aj k meninám!
Dnes dáme priestor trom speváčkam. Každá má nezameniteľný a krásny hlas aj originálny interpretačný prejav. Každá je slávna, každú poznajú a každú obdivujú. Jedna pochádzala z Nemecka, ďalšia je z USA a tá tretia je naša - Slovenka z oblasti "kde nič nie je :-) "
Prvou z nich je Christa Päffgenová (16. október 1938, Kolín nad Rýnom, Nemecko - 18. júl 1988, Ibiza, Španielsko), známa pod umeleckým menom Nico. Rodičia Nico sa počas II. svetovej vojny rozviedli, jej otec Hermann, príslušník Wehrmachtu, padol v Rusku. Ako 13-ročná s matkou Gretou odišla do Berlína, kde pracovala v predajni s dámskou bielizňou.

Nico mala 15 rokov, keď ju znásilnil seržant americkej armády, ktorý bol za tento zločin odsúdený na trest smrti. V roku 1954 sa zoznámila s módnym fotografom Herbertom Tobiasom, ktorý jej dal umelecké meno Nico. Na jednom parížskom večierku sa stretla s talianskym režisérom Federicom Fellinim (1920 - 1993), ktorý ju angažoval do svojho filmu La dolce vita (Sladký život, 1960). V roku 1961 sa presťahovala do New Yorku, kde sa v novembri stretla na jedinú noc s Alainom Delonom. Zo stretnutia sa Nico narodil syn Ari Päffgen, ktorého vychovávala Delonova matka. V roku 1963 začala Nico so speváckou kariérou - naspievala skladby pre film Strip Tease, neskôr piesne pre ňu produkoval i skladal aj Brian Jones z Rolling Stones. Nico sa preslávila ako vokalistka v skupine The Velvet Underground. Na album The Velvet Underground & Nico (1967) naspievala tri skladby. So skupinou spolupracovala aj pri nahrávaní jej sólového debutu Chelsea Girl (1967), pomenovaného podľa rovnomenného filmu Andyho Warhola. Nico prežívala búrlivý milostný život, "randila" nielen s Lou Reedom a s Johnom Caleom z The Velvet Underground, ale i s Jimom Morrisonom z The Doors. Zomrela na následky krvácania do mozgu po páde z bicykla.

Od Nico som pre vás vybral štyri piesne. Prvá sa volá I'm Not Sayin', ktorú v roku 1964 zložil Gordon Lightfoot a v roku 1966 ju nahral na svoj albumový debut s názvom Lightfoot! Nico skladbu naspievala a nahrala na svoj prvý singel v máji 1965. Producentom nahrávky bol Brian Jones z Rolling Stones. Na 12-strunovej akustickej gitare speváčku sprevádza Jimmy Page zo skupiny The Yardbirds, neskorší zakladateľ skupiny Led Zeppelin. Už v tejto skladbe môžeme počuť krásny, zvonivý a nenahraditeľný i nezameniteľný hlas Nico. Druhá a tretia skladba v mojom výbere pochádzajú z albumového debutu skupiny The Velvet Underground. Volá sa The Velvet Underground & Nico a vyšiel v roku 1967. Ikonický obal albumu vytvoril Andy Warhol. Je celý biely a v strede je znázornený banán. Pri jeho vrchnej časti je šípka a malý nápis: Peel Slowly And See. Znázornený banán bol v skutošnosti nálepka. Keď ste ju pomaly stiahli, objavila sa pod ňou ružová banánová dužina. V pravej spodnej časti obalu albumu je meno Andy Warhol, odkazujúce na autora obalu a na producenta albumu. Prvá pieseň z albumu sa volá Femme Fatale a nasledujúca, ilustrovaná filmovými zábermi, ktoré nasnímal Andy Warhoj, má názov I'll Be Your Mirror. Poslednou skladbou od Nico, ktorú pre vás vyberám, je sedem a pol minútová jemná Chelsea Girls z rovnomenného albumu z roku 1967. Pieseň je preplnená krásnym spevom, jemnosťou sláčikov a fláut. Pre Nico ju zložil Sterling Morrison a otextoval ju Lou Reed - obaja z The Velvet Underground.  

Americká pesničkárka, skladateľka, speváčka, gitaristka a hráčka na harmoniku, ale i spisovateľka Tracy Chapman (30. marec 1964, Cleveland, USA) je štvornásobnou držiteľku ocenenia Grammy. Tracy debutovala v roku 1988 vydaním albumu s jednoduchým názvom Tracy Chapman. S albumom speváčka zaznamenala obrovský úspech - predalo sa z neho vyše 20 miliónov kusov, z toho prvé dva týždne po vydaní vyše milióna kusov. Zatiaľ Tracy vydala osem albumov, ostatný - nazvaný Our Bright Future - jej vyšiel v roku 2008. Sláva a úspech Tracy sa začali hlavne vtedy, keď pesničkárka vystúpila v Londýne na slávnosti, venovanej sedemdesiatim narodeninám bojovníka proti apartheidu, spolunositeľa Nobelovej ceny mieru, neskoršieho prezidenta Juhoafrickej republiky Nelsona Mandelu.

Z debutového albumu Tracy som vybral dve výrazné aj textovo silné skladby, speváčkine hity Talkin' 'bout A Revolution a Baby Can I Hold You. Z ostatného albumu Our Bright Future vám ponúkam dve pesničky: úvodnú, pekne melodickú pesničku Sing For You a na záver skladbu Save Us All, ktorá v sebe nesie aj jemný nádych country.

Myslím si, že Marika Gombitová (12. september 1956, Turany nad Ondavou, okres Stropkov, východné Slovensko) sa môže bez mihnutia oka porovnať nielen s Nico alebo s Tracy. Marikin hlas je niečo výnimočné, nezabudnuteľné a nenahraditeľné v našich zemepisných končinách. Marika je, podľa mňa, skutočná hviezda slovenskej populárnej hudby, stále má neskutočný, obdivuhodný hlas. Jej interpretácie mnohých piesní sú naším národným kultúrnym pokladom. Marika je ten poklad. Životný príbeh, kariéru ani osud Mariky netreba detailne pripomínať. Spomeňme len, že pre Mariku Hviezdna Hodina H nastala v roku 1976, keď prijala ponuku Janka Lehotského a stala sa členkou famóznej skupiny Modus a už 1. júla toho roku vykročila na dráhu profesionálnej speváčky. Marika od roku 1977 do januára 2018 získala vyše štyridsať rôznych prestížnych cien a ocenení. Naostatok to bol Pribinov kríž I. triedy, ktorý jej 1. januára 2018 udelil prezident Andrej Kiska. V roku 2008 bola vyhlásená za slovenskú Ženu XXI. storočia.  Rok predtým sa jej pieseň Vyznanie stala Hitom storočia. Bratislavských lýr a Slávikov má Marika doslova neúrekom. Marika vydala deväť sólových albumov, z nich tri aj v anglickej verzii, päť albumov s Modusom, jeden so skupinou Collegium musicum, dve nahrávky muzikálov, šesť výberoviek a dvadsaťdva singlov. Dodnes sa predalo viac ako milión kusov jej albumov - v ankete 100 najlepších  slovenských albumov ich má Marika najviac, až deväť. Marika naspievala 234 piesní a pod šesťdesiatimi štyrmi je podpísaná ako kreatívna a originálna autorka hudby.

Marikin debut, album Dievča do dažďa, vyšiel v roku 1979 - pred neuveriteľnými tridsiatimi deviatimi rokmi. Z neho som vybral piesne Sedem týždňov (hudba Janko Lehotský, text Kamil Peteraj) a Napíš (hudba Pavol Hammel, text K. Peteraj). V roku 1979 skupina Modus vydáva debut, album Modus. Z neho som vybral moju obľúbenú pieseň Slávnosť kvetín (hudba J. Lehotský, text K. Peteraj). V roku 1982 Marika vydáva tretí štúdiový album, nazvaný Slnečný kalendár. Z neho som pre vás vybral úvodnú skladbu Máš v rukáve máj (hudba J. Lehotský, text K. Peteraj). Na koniec sa vráťme na začiatok, k záverečnej piesni na albume Dievča do dažďa. Vyznanie (hudba J. Lehotský, text K. Peteraj) je, podľa mňa, neprekonateľná a doslova ikonická skladba slovenského popu. Ponúkam vám ju z tv-záznamu z roku 1980. 
O mesiac - v utorok 15. mája - si dáme "pánsku hudobnú jazdu" :-)  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.


Už ste čítali?