Môj obľúbený obraz (III.)

Autor: Martin Droppa | 15.3.2018 o 19:19 | Karma článku: 2,93 | Prečítané:  264x

Po mesiaci vám predstavujem ďalší z mojich obľúbených obrazov, ktorý sa tentoraz viaže na moje školské časy. Spomínam si, ako som na jeho reprodukciu na stene triedy s obľubou i s úžasom hľadel.

Po dvoch obrazoch - jedného od Paula Klee, druhého od Salvadora Dalího - prichádza čas na to, aby som vám predstavil ďalšie moje obľúbené výtvarné dielo. Ide o obraz, s ktorým som sa stretol kedysi dávno. Visel na stene, spolu s mnohými inými aj obdivuhodnými obrazmi, presnejšie s ich viac či menej vydarenými reprodukciami, v triede, kde som sedával na vyučovaní. Bolo to dávno, v časoch, keď v triedach nemuseli visieť akési preambuly ústavy, na ktorú aj tak kto môže kašle. Bolo to v čase, keď pri tabuli visel čiernobiely portrét prezidenta Československej socialistickej republiky - a nič viac. Bolo to v čase, keď bočné steny tried zdobili reprodukcie rôznych obrazov od rôznych umelcov - domácich aj svetových. Bolo to v čase, keď na zadnej stene triedy visela nástenka a na nej pozorne skomponované tematické celky: o Víťaznom februári, o Medzinárodnom dni žien, o mesiaci knihy a o mesiaci úcty k starším, o výročí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, o Dni víťazstva nad fašizmom... Spomínam si, ako som si jedného dňa, ako triedou zvolený nástenkár, poriadne zavaril. Bolo to práve v dňoch víťazstva nad fašizmom, keď som na nástenku okrem fotiek sovietskych vojakov a našich partizánov prišpendlil aj niekoľko fotografií z prostredia československých príslušníkov v západnom odboji - stíhačov z RAF a k nim pár záberov z vylodenia sa spojencov v Normandii. Ktosi z triedy ma udal - a už som letel na pohovor do riaditeľne...
Späť k reprodukciám obrazov na stenách našich školských tried. Bolo ich veľa, tých obrazov. Mnohé boli inšpirujúce a mnohé nám slúžili ako predlohy na hodinách výtvarnej výchovy. Spomínam si na tie obrazy veľmi dobre - veď som okolo nich chodil a pozeral som sa na ne dlhé roky. Jeden z nich namaľoval Ivan Konstantinovič Ajvazovskij v roku 1864. Volá sa príznačne Búrka v Severnom ľadovom oceáne (Шторм в Северном ледяном океане).

Originál obrazu, olej na plátne, má rozmery 208 x 148 centimetrov a je umiestnený v krymskom meste Feodosija, v galérii, ktorú spolu s umeleckou školou dal Ajvazovskij za svoje peniaze postaviť a prevádzkovať. Ivan Konstantinovič Ajvazovskij (29. júl 1817, Feodosija, cárske Rusko - 5. máj 1900, Feodosija) mal arménsky pôvod a bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov ruského romantizmu v maľbe. Jeho dielo tvorí vyše 6 000 obrazov, z ktorých väčšina je tematicky sústredená na maľby mora, morských vĺn, zátiší s morom, prístavov, zátok - všeobecne morských scenérií. Aj v dielach, v ktorých sa sústredil na krajinomaľbu, dominuje more - ide o kolekciu zachytávajúcu krymské prímorské mestá. Patril medzi rešpektovaných a obľúbených autorov - nielen v kruhoch ruského námorníctva, ale i v zahraničí. V období rokov 1845 až 1890 veľakrát navštívil Istanbul a ako hosť osmanských sultánov vytvoril obrazy, z ktorých mnohé sú dnes vystavené v Osmanskom kráľovskom múzeu a v ďalších múzeách v Turecku. Jeho diela sú dnes na dražbách oceňované niekoľkomiliónovými sumami v dolároch a pre svoju popularitu sú aj často falšované. Zaujímavosťou je, že po tomto umelcovi je pomenovaná planétka 3787 Aivazovskij s priemerom 61 kilometrov, ktorú 11. septembra 1977 objavil Nikolaj Stepanovič Černych. Odkaz na umelca nájdeme i v tragikomédii Ujo Váňa od Antona Pavloviča Čechova.

Pozrime sa na Ajvazovského obraz Búrka v Severnom ľadovom oceáne. Na prvý pohľad je nám zrejmé, že ide o dynamické dielo, verne zachytávajúce drámu - neľútostný boj človeka a dvoch lodí na rozbúrenom mori. Dominujúcim, ústredným motívom obrazu je plachetnica s napnutými plachtami, čiastočne zaliata studenou vodou. Plachetnica sa nebezpečne, v štyridsaťpäťstupňovom uhle nakláňa na pravobok.  Sťažne plachetnice tak tvoria uhlopriečku obrazu, čo dielu dáva atmosféru drámy, pohybu, akcie. Za plachetnicou je ďalšia loď - bez pochýb poškodená, pravdepodobne s dolámanými sťažňami. Na torze jedného z jej sťažňov sa kŕčovito, všetkými silami, drží námorník, zobrazený v pravom spodnom rohu obrazu. Zdá sa, že jedna plachetnica sa snaží dostať sa do blízkosti druhého, poškodeného plavidla - asi na pomoc jej posádke, zatiaľ čo rozbúrené vlny jedného z jej členov i so sťažňom odniesli do nebezpečnej vzdialenosti.  Hrozí muužovi smrť? Pravdepodobne áno, v jeho blízkosti zatiaľ nenachádzame nič, čo by svedčilo o jeho možnej záchrane. Pritom si musíme uvedomiť, že nádeje na prežitie človeka v ľadovej a rozbúrenej vode sú veľmi malé. Takmer celú hornú polovicu obrazu znázorňuje pohľad na bielomodrú oblohu, plynule splývajúcu s farebnosťou mora. V ľavom hornom rohu obrazu je presvitajúci jas, pravdepodobne slnka, svedčiaci o tom, že silná búrka je na ústupe. Zaujímavé je umelcovo stvárnenie mora a morských vĺn. Obrovská vlna, valiaca sa stredom spodnej časti obrazu, je bledomodrá, spenená. Jej farby sú chladné, mrazivé, plné ľudskej beznádejnosti, ale aj svieže. Práve ich sviežosť ako keby vnášala do deja obrazu pozitívny náboj, Zdá sa nám, že cez belostnú vlnu ako keby sme videli na dno pobrežia, ku ktorému sa snaží dostať stroskotanec na sťažni. V ľavom spodnom rohu obrazu farby tmavnú - naznačuje tým umelec, že sú tam skaly dna, brehu? Na obraze si musíme všimnúť aj iný prvok pozitívneho vývoja drámy. Sú ním (z)lietajúce (sa) čajky nad vodou. Vieme, že čajky nelietajú ďaleko od pobrežia - a preto môžu na obraze symbolizovať nádej.  Zaujímavé je aj znázornenie prudkého prúdu vody v ľavom dolnom okraji obrazu, ktorá sa evidentne leje tak, ako keby sa prelievala cez nejakú prekážku, možno skalu. Oblá vlna, popri ktorej letí čajka, je namaľovaná s inou dynamikou ťahov štetca v porovnaní so stvárnením ostatných vôd na obraze. Obraz je preplnený studenými farbami, dominuje modrá a množstvo jej odtieňov, biela, niekde tvamomodrozelená. Jediným "svietiacim" prvkom na obraze, okrem v prúdoch víchrice sa vznášajúcich čajok, je červenkavá zástava na vrchole hlavného stožiara plachetnice. Jej farba vyniká - určite aj preto, lebo na ňu dopadá skromné slnečné svetlo. Búrka sa končí, zlé časy pre námorníkov sa strácajú, čoskoro sa more utíši a nastane pokoj. 
Na záver pridávam tri Ajvazovského obrazy:
- Loď v rozbúrenom mori (1887)
- Nočná námorná bitka (1848)
- Portrét Anny Burnazjanovej - Sarkizovej (druhá manželka 
Ajvazovského) (1882)

moje súvisiace články:
 Paul Klee: Zlatá rybka --- link.
 Salvador Dalí: Zjavenie tváre a misky ovocia na pláži --- link.
 Na obranu moderného umenia --- link.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vy ste tu pre nás, nie my pre vás, odkazujú farmári Matečnej

Viac ako sto farmárov z rôznych oblastí Slovenska sa stretlo so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, polície a prokuratúry.

DOMOV

Dobré ráno: Jedna vec, v ktorej je Slovensko lepšie ako Česko

Ako vyzerá turbulentná politická situácia v Česku.

DOMOV

Fico nepripustil chyby, viní Kisku a médiá

???????My nikam neodchádzame, povedal Robert Fico na sneme Smeru v Častej- Papierničke.


Už ste čítali?