Sexuálne obťažovanie - večná téma

Autor: Martin Droppa | 14.11.2017 o 0:11 | Karma článku: 4,80 | Prečítané:  948x

 Aféra hollywoodskeho filmového producenta a režiséra Harveya Weinsteina, obvineného zo sexuálneho obťažovania žien, rozprúdila celosvetovú "tematickú" diskusiu.

Ako keby išlo o niečo nové, doteraz nevídané. Nie, nejde o nič celospoločensky nové, doposiaľ nepoznané. Domnievam sa, že rozdiel medzi tým, ako to bolo "kedysi," "vtedy," a ako je to "teraz," je len v miere informovania verejnosti. Pred viac ako tridsiatimi rokmi, keď sme v Československu živorili za povestnou železnou oponou, keď sme nemali slobodné médiá, keď neexistoval internet, sociálne siete a čo ja viem čo všetko ešte k tomu, existovalo také isté sexuálne obťažovanie (niektorých) žien zo strany (niektorých) mužov, ako sa to deje teraz. Metódy, princípy, motivácie, praktiky... sexuálneho obťažovania sa nezmenili. Aké boli kedysi, také sú aj dnes a - bohužiaľ - také isté aj pretrvajú. Napokon - svedčí o tom aj tá skutočnosť, že aktuálne, v tomto čase, sa na povrch dostávajú výpovede žien rôznych povolaní, ktoré tvrdia, že ten alebo onen muž ich sexuálne obťažoval - pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi. Ostáva (aspoň pre mňa) záhadou, prečo dotyčné s týmto problémom prichádzajú až teraz. Tým, samozrejme, nechcem ich problém zľahčovať, a už vôbec nechcem marginalizovať celú problematiku sexuálneho obťažovania a zneužívania. Tie sú totiž veľmi vážne. 
Rokmi sa menia aj odborné pohľady na celú problematiku sexuálneho obťažovania, zneužívania, využívania. Napríklad aj v prípade podnetov k znásilneniu ako k vrcholnému, nežiadúcemu sexuálnemu ataku muža na ženu. Niekedy v roku 1985 alebo 1986 som na tému sexuálneho obťažovania a hlavne znásilnenia písal rozsiahlu reportáž. Rozprával som sa nielen s psychológmi, ale i s vyšetrovateľmi a kriminalistami z Verejnej bezpečnosti (vtedajší názov pre dnešnú políciu). Spomínam si na tvrdenia odborníkov - hlavne psychológov, že za sexuálne motivovaný útok na seba, za pokus o znásilnenie alebo za samotné znásilnenie si do istej, dokonca veľkej miery môže žena sama. Napríklad vyzývavým správaním sa, oblečením, "vyhľadávaním" prostredia kde takéto nebezpečenstvá na ňu číhajú (bary, diskotéky, nočné kluby a podobne). Dnes už vieme, že takáto premisa neplatí, že to, ako je žena oblečená, upravená, aký má mejkap, aké vône a rúže používa..., tak to všetko nemôže a ani nesmie mužovi zavdávať príčinu k tomu, aby ju sexuálne obťažoval alebo dokonca znásilnil. Na druhej strane - my, muži, si musíme asi viac ako inokedy intenzívnejšie uvedomovať, že ženy chcú byť pekné, že chcú zvýrazňovať a zdôrazňovať svoj pôvab, šarm a prirodzenú krásu - a to všetkými možnými (aj nemožnými) prostriedkami a spôsobmi. Je to ich slobodná voľba, na ktorú majú právo. (Ale ruku na srdce - nie sme my, muži, aspoň niektorí z nás, takí istí? Nezáleží aj nám na tom, ako sme pekne ne-oholení, oblečení, decentne navoňaní "pitralónom" alebo pánskym parfémom?) Myslím si, že na vzájomnú sexuálnu príťažlivosť muža smerom k žene a ženy smerom k mužovi veľkou mierou vplýva aj to, ako je kto oblečený, upravený, navoňaný... 
Vráťme sa ešte do Hollywoodu - k prípadu filmového producenta a niekdajšieho režiséra Harveya Weinsteina. Keď sa "prevalila" jeho aféra s dávnymi sexuálnymi obťažovaniami hlavne herečiek, spomenul som si na jeden výborný film z prostredia Hollywoodu. Volá sa Deň kobyliek, je z roku 1975 a podľa rovnomennej literárnej predlohy, knihy Nathanaela Westa z roku 1939, ho nakrútil John Schlesinger. Oscarový film verne opisuje hollywoodsku zákulisnú filmovú atmosféru - aj s jej sexizmom, sexuálnym zneužívaním a obťažovaním herečiek v období nedlho pred druhou svetovou vojnou. Teda v časoch, keď Harvey Weinstein - narodený 19. marca 1952 - ešte nebol na tomto svete. Nielen film Deň kobyliek, ale aj nepreberné množstvá iných filmov a kníh, napísaných podľa skutočných udalostí, nás len utvrdia v tom, čo píšem v úvode tohto článku: že sexuálne obťažovania a aj násilia tu boli prítomné oddávna a, bohužiaľ, stále tu ostávajú. Rozdiel oproti minulosti je vari len v tom, že o probléme sa začalo intenzívne hovoriť, písať - a dúfajme, že tie slová nájdu príslušné odozvy. Napríklad v sprísnení patričnej legislatívy.
Situácia je vážna - na celom svete. Neklamme si do zrkadla, že u nás, na Slovensku, to tak nie je, že u nás neexistuje sexuálne obťažovanie žien mužmi. Možno tých našich prípadov vyplávalo na povrch pomenej - ale to je "len zatiaľ." Uvidíme, čo prinesie čas (nielen Nový čas). Ak takéto prípady na Slovensku sú - a to teda sú - myslím si, že my, muži, nesmieme dávať ruky od toho všetkého preč a len sa alibisticky vyhovárať na to, že "sexuálne narážky, nevhodné dotyky, jednoducho bezuzdné pudové správanie (my, muži - pozn. blogera) celkom sofistikovane ospravedlňujeme ako našu špecifickú kultúru akože prejavovania pozornosti ženám. Tí pravovernejší to ešte zaklincujú biblickým príkazom o poddanosti žien mužom. Nie, nechceme si to dať vziať nejakými šialenými feministkami. Sexuálne násilie je problém mužov. Aj preto (muži - pozn. blogera) robia všetko, aby presunuli zodpovednosť na ženy. Vraj za to (za sexuálne obťažovanie - pozn. blogera) môže ich vyzývavé oblečenie a správanie sa," píše evanjelický teológ  Ondrej Prostredník vo svojom komentári --- link. 

Sexuálne obťažovanie je jedna strana veľkého problému. Druhou je všadeprítomný sexizmus, prenikajúci každým pórom pod kožu našej spoločnosti. Na jednej strane sa v prípade sexizmu tvárime akože "odmietavo," ale na strane druhej ho mlčky, dokonca tolerantne akceptujeme. Samozrejme - ako kto. Mám taký dlhodobý zvyk. K rannej káve si na internete otvorím spravodajské webstránky denníkov - hlavne SME, iDnes, Denník N, Lidovky, Pravdu. Hlavnú webstránku Pravdy otváram preto, aby som po nej prebehol očami a napokon aby som zakotvil celkom dolu - na karikatúre od Danglára alebo od Gašpareca. Tam kdesi je aj stála rubrika Pravdy, nazvaná Koktail. Rubrike dominuje veľká fotografia veľmi sporo odetej - vlastne takmer neodetej ženy: zvyčajne herečky alebo topmodelky. (Fotografia je často "z kategórie" tých, ktoré si kedysi robotníci, napríklad baníci, drevorubači, murári..., ale i vojaci lepili na vnútornú stranu dvierok plechových skriniek v šatniach, v kasárňach.) K fotografii patrí i text a k nemu prináleží "vhodný" - podľa mňa skôr nevhodný - nadpis. Titulky neraz obsahujú "kľúčové slová" obyčajného, prízemného a prvoplánového sexistického "lákania." Píše sa v nich "o zadočkoch," "o bujných dekoltoch," o čomsi "pikantnom," "odvážnom." Dal som si tú námahu a len pre potreby tohto článku som otvoril rubriku Koktail. Tu je aspoň niekoľko (skrátených) titulkov z nej: Dvojitá nádielka dokonalých tvarov! Sexikrásky v bikinách zaujali. • Blond anjelik zahalený len do jemných čipiek. • Odhalené nohy, sexy v žltej! • (...) je znovu vyzlečená! Toto je len začiatok, sľubuje fanúšikom. • Štíhle nôžky predvádzala (...) na červených kobercoch... • Thorova láska zhodila šaty! • Dcéra (...) v bikinách! • (...) ale spodnú bielizeň ukázala! • (...) zase vytŕčala nohavičky! • Dekolt známej slovenskej tenistky! Fíha, ohúri krivkami... a to brucho! • Šoféri, odoláte pohľadu na sexi zadoček (...)? • (...) skoro nahá v krištáľoch! • (...) sa vyzliekla do bikín! Fíha, to je postavička! • Maxiprsia? Tentoraz nie, v hľadáčiku sa ocitli jej nohavičky. • Kypré tvary iba v dlaniach! • Telo (...) v bikinách? Wau, padne vám z neho sánka! • To by asi na ilustráciu celkom stačilo. Ale predsa - ešte jeden, na záver, v plnom znení: Len šnúrky a malý trojuholník látky! Sexy modelka odhalila fakt dosť! A máme to - účelový slovný sexizmus, doplnený fotografiami, ktorého cieľom nie je nič iné, len pritiahnuť (mužskú) pozornosť. A to je, prosím pekne, v obyčajnej slovenskej Pravde. O tom, o čom a ako píše bulvárna domáca aj zahraničná tlač - o tom písať nebudem. Takže na jednej strane tu máme celosvetovú vlnu "uniknutých informácií" o sexuálnom obťažovaní - najskôr herečiek, modeliek, neskôr už aj "obyčajných" žien naprieč selým spoločenským spektrom - a na strane druhej tu máme denne v celosvetovom meradle tisícky "šteklivých fotografií pikantných zadočkov a odvážnych dekoltov do dlane." Neraz aj tých herečiek a celebrít, ktoré sa na sexuálne obťažovanie sťažovali alebo sťažujú. Alebo sa sťažovať ešte len budú. Nevieme, čo ešte táto "vlna sexuálneho obťažovania" prinesie. Kto sa v tom všetkom má vyznať? 

Neviem, ako sa bude celá "celosvetová kauza" sexuálneho obťažovania vyvíjať, čo prinesie blízka alebo vzdialenejšia budúcnosť. Obávam sa ale, že časom sa celý tento nepochybne veľký a vážny problém odsunie kamsi dostratena. Nahradia ho iné, možno viac, možno menej vážne problémy v spoločnosti. Americký režisér a herec Woody Allen (sám kedysi svojou ex-manželkou obvinený zo sexuálneho zneužívania ich adoptívnej dcéry - s ktorou sa napokon oženil) povedal, že vo Weinsteinovej afére niet víťazov. Podľa neho je to veľmi smutné a tragické pre všetky ženy, ktoré boli sexuálnemu obťažovaniu vystavené. S humorom jemu vlastným dodal, že každý muž, ktorý v kancelárii žmurkne na ženu, bude si musieť na obranu pred ňou volať právnika. Dúfam, že to tak nebude - a hlavne dúfam, že sa muži k ženám a ženy k mužom budú správať slušne, normálne, s rešpektom aj s úctou. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KULTÚRA

Českú fotografiu roka vyhral Slovák. Ukázal sfanatizovaný dav

Martin Bandžák vyhral už aj v minulosti.


Už ste čítali?