reklama

Toluén - droga najbiednejších

• Toluén, riedidlá alebo aspoň okena sa už dávno stali legálnou drogou najbiednejších - hlavne mladých obyvateľov v rómskych osadách. Napríklad v tej trebišovskej. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Najskôr zlá správa: V mnohých našich rómskych osadách hlavne deti a mládež užívajú drogy - predovšetkým fetujú výpary z toluénu, z rôznych riedidiel alebo z okeny a iných čistiacich prostriedkov. Mnohí dospelí sú ťažkí až chronickí alkoholici. Asi všetci dospelí fajčia. Fajčia a pijú alkoholické nápoje aj mladí ľudia, často ešte deti.
 Teraz tá dobrá, skôr lepšia správa: Nie všetky deti a mladí ľudia v osadách fetujú, pijú alkoholické nápoje a fajčia, podobne ako nie všetci dospelí.

 reportáž 
V rómskej osade v Trebišove, kde žije vyše štyritisíc, možno až päťtisíc obyvateľov, je situácia už dlhé roky neveselá. O tom, že sa v Trebišove a hlavne v trebišovskej osade rozmohlo fetovanie, alkoholizmus, prostitúcia - o tom sa v našich médiách písalo a hovorilo už pred vyše piatimi rokmi. Mediálny obraz tamojšej rómslej komunity je stále smutný: v meste sa rozmáha fetovanie a prostitúcia, toluénom sfetované deti z osady chodia aj do školy, mládež v centre Trebišova obťažuje obyvateľov a návštevníkov mesta, rómske prostitútky postávajú pri cestách v okolí mesta. Skutočnosť však nie je žiadnou senzáciou, realita je oveľa všednejšia. Poďme sa na ňu pozrieť formou reportáže a fotoreportáže.
 Na to, že niektoré deti z osady fetujú toluén, upozornil už v decembri 2011 trebišovské zastupiteľstvo vtedajší mestský poslanec Koloman Demeter. Apeloval na hliadky polície, aby častejšie a hlavne večer preventívne navštevovali osadu, kontrolovali zhlukujúcu sa mládež. „Vzápätí po zastupiteľstve vyšla v médiách správa, že sfetované deti chodia aj do školy,“ rozrušene vtedy reagovala Iveta Višnevská, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy na Ulici Ivana Krasku v Trebišove, „ale to nie je pravda. Nikdy sme tu žiadneho sfetovaného žiaka či žiačku nemali, navyše žiadny novinár sa neprišiel spýtať, ako je to v skutočnosti.“ 
Rozľahlý areál školy vedľa osady je ohradený vysokým betónovým múrom, objekty pôvodnej školy sú zrekonštruované, k nim sú pristavené nové budovy s učebňami, kabinetmi, sociálnymi zariadeniami. Do školy chodí takmer osemsto detí z osady, ďalších asi dvesto navštevuje osobitnú školu v meste. Protikladná situácia: Zatiaľ čo v osade je plno blata a kaluží špinavej vody, deti v škole sú vyumývané, vyčesané, vyobliekané v módnych bundách s kapucňami, v moderných prešívaných vetrovkách alebo vestách. Mnohé z dievčat sú obuté v snehobielych čižmách na vysokom podpätku. Žiadne vši ani smrad v triedach, občas niekoľko papierov okolo odpadkových košov. „Keby niektoré dieťa pravidelne fetovalo, cítili by sme to z neho, bolo by to viditeľné na jeho motorike, správaní sa, na reči,“ tvrdí Iveta Višnevská. Dodáva, že za to, čo robia deti po vyučovaní, škola nezodpovedá a pedagogický zbor o tom ani nemusí vedieť. Inak povedané – či niekto fetuje za školskou bránou, to škola neskúma. Rodičia hľadia hlavne na to, aby deti chodili do školy, pretože neospravedlnené absencie znamenajú finančný postih pre nich, pre rodiny detí. Úrad im siahne na sociálne dávky a detské prídavky. Podľa Ivety Višnevskej sa ešte nestalo, aby niektorý žiak či žiačka verbálne alebo fyzicky hrubo napadol učiteľa, učiteľku: „Problémy s deťmi máme také isté, aké sú na každej škole. Niektorí na hodinách nedávajú pozor, iní cez prestávky behajú po triede a po chodbách, niekto nepočúva, iného učenie priveľmi nezaujíma. Sú to obyčajné deti, akých som za vyše dvadsaťpäť rokov pedagogickej praxe stretla veľa.“ Asi tretina žiakov z tejto školy dosahuje dobré študijné výsledky, zvyšok je na úrovni priemeru, podpriemerných je málo. Takmer všetci neskôr študujú na učňovkách, na odborných stredných školách. Problémom je nájsť si v Trebišove a v okolí zamestnanie. Nielen pre Rómov. Boli časy, keď najbližšiu prácu našli trebišovskí Rómovia vo Veľkej Británii alebo na západe Slovenska. Lepšie časy sú však dávnou minulosťou, prítomnosť čpie ako ostrý pach toluénu.
Dvestopäťdesiat gramov toluénu, asi štvrťlitrová fľaška, sa v trebišovskej predajni s farbami, lakmi a s riedidlami neďaleko osady predáva za euro a desať centov. „Rómom toluén nepredávame, aj keď to nie je zakázané. Nechceme nikomu robiť problémy,“ povedala mi predavačka. Stačilo vojsť do predajne a opýtať sa na toluén, ihneď reagovala protiotázkou: „To chcete kúpiť táborským?“ „Nie, rodinu Táborských nepoznám,“ odpoviem nechápavo. Kúpiť zopár fľašiek riedidla a neskôr ho so ziskom v osade predať, to nemôže byť problém. Toluén totiž nie je na zozname zakázaných látok.
Po daždi je v osade plno vody a cesty bez chodníkov sú zaliate vrstvou riedkeho blata a obrovskými, nepriechodnými kalužami. V blate a v studenej vode sa naháňa niekoľko malých detí a ušpinených psíkov. Okolo prechádzajú muži s kárami a bicyklami, naloženými mokrým a namoknutým drevom na kúrenie. Nízky tlak zráža do ulíc hustý dym z komínov na chatrčiach okolo pestrofarebne natretých bytoviek. Na balkónoch sa nekonečne dlho suší bielizeň a ťažké koberce, nad nimi svietia taniere satelitných antén. Toluén ani peniaze si odo mňa nikto z obyvateľov osady nepýta. Ak niekto niečo chce, tak je to len cigareta. Väčšina z detí sa pozdraví, občas sa ktosi spýta či niekoho hľadám, či neviem o nejakej práci, odkiaľ a po čo prichádzam. „Pozrite sa, tamto je feťáčka,“ upozorňuje ma niekoľko smejúcich sa detí na dievčinu, postávajúcu pri jednej z bytoviek. Dievča sa motá, prešľapuje na mieste, občas povie pár nezrozumiteľných slov, viet, potom sa bezprizorne rozosmeje. Toluén z nej necítiť. Oblečená v hnedočiernom žíhanom kabáte z umelej kožušiny otvára dvere do suterénnej miestnosti pod bytovkou. Tmu v izbici osvetľuje mohutný oheň v starom sporáku, vedľa na posteli fajčí muž. „Nefotografujte tu, nemáme upratané,“ apaticky povie fajčiar a dievčina sa opäť rozosmeje. Čierny dym zo sporáku ide do zanesenej čiernej rúry, vyústenej do okna. Dym stúpa smerom k balkónom s vypratou bielizňou. Fajčiar je ticho, hľadí do ohňa a premýšľa nad niečím tajomným, každému neznámym.
 Keď človek aspoň čiastočne prenikne do ktorejkoľvek rómskej komunity, porozpráva sa s miestnymi a oni si ho po čase prestanú všímať, občas zbadá niekoho, kto vytiahne z vreciek ruky a k nosu si priloží vreckovku alebo kúsok látky. Trvá to niekoľko sekúnd, ako keď si čistíte nos. Len čo fetujúci zbadá fotoaparát, skláňa hlavu v kapucni a ruku s handričkou strká do vrecka. Otáča sa chrbtom, mizne v tme najbližších dverí alebo vybúraného okna, slúžiaceho ako dvere do prízemného bytu. Za dva dni som v trebišovskej osade videl najviac šiestich fetujúcich, ani jeden z nich nebol školopovinný, ani jeden nechcel o toluéne rozprávať.
Podľa informácií z trebišovského mestského úradu počet Rómov, ktorí v osade fetujú toluén alebo iné chemické rozpúšťadlá, vraj možno spočítať na prstoch dvoch rúk. Podobne je to údajne i s prostitútkami. Je to niekoľko dievčat, štyri, možno šesť, ktoré tieto služby poskytujú. Ani v jednom ani v druhom prípade vraj nejde o hromadný jav, ktorý by prekračoval celoslovenské pomery. Na druhej strane sa fetovanie v osade vraj pomaly rozmáha. Prečo? Na vine je údajne zlá sociálna situácia trebišovských Rómov. Samospráva mesta za úspech považuje, že sa vďaka kamerovému systému fetujúca rómska mládež a prostitútky vytratili z centra mesta. Ak niekto fetuje, tak fetuje doma alebo v osade. Prostitútky postávajú najmä v lete na výpadovke smerom na Košice. Vraj by sme sa len čudovali, hlavou krútili, aké autá, akých značiek a s akými značkami sa pri nich pristavia.
Na trebišovskom mestskom úrade tvrdia, že fetovanie aj prostitúcia sa do rómskej komunity dostali po roku 1990, na základe skúseností Rómiek, pracujúcich nejaký čas za hranicami, hlavne vo Veľkej Británii. Ale „odpozerali“ si to aj zo západných filmov a seriálov. Trebišovskí terénni sociálni pracovníci upozorňujú, že podobne ako alkohol alebo tabak je toluén legálna návyková látka a fetovanie nie je trestné: „Keď sa niekto sfetuje, je to jeho problém alebo problém jeho rodičov. Ak sa nedopustí priestupku alebo trestného činu, nemôžeme zasahovať.“  Situáciu prirovnávajú ku konzumovaniu alkoholu: „Človek sa môže opiť do nemoty, nie je to trestné. To, že toluén poškodzuje mozog rýchlejšie ako alkohol, tu už je iná vec.“ Dôvodov, pre ktoré ľudia z osád (nielen z tej trebišovskej) fetujú, je viac. Pod vplyvom výparov zabúdajú na biedu, zimu, hlad, motajú sa v akomsi iluzórnom, lepšom a prijateľnejšom svete. Často sú na vine rodičia, ktorí z vlastných skúseností dávajú deťom riedidlo, aby nafetované deti zabudli na pocity hladu a zimy a radšej spali. Problém je i v tom, že po roku 1990 sa upustilo od striktného umiestňovania „feťákov“ do detoxikačných zariadení a liečební pre drogovo závislých. Keby štát siahol na sociálne dávky a na rodičovské príspevky rodičom fetujúcich detí, situácia by sa určite skonsolidovala. Dnes je toluén najdostupnejšou drogou pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľov. Často nemajú peniaze na legálny alkohol, ale ani na poriadne, výživné a výživovo hodnotné jedlo pre seba a pre svoje deti. Toluén je potom veľmi lacné a veľmi rýchle riešenie. Najlacnejšie a najrýchlejšie.
Riešenie žalostnej sociálnej situácie trebišovských Rómov je podľa sociálnych znalcov z miestnej samosprávy jednoduché – treba im dať prácu: „Na stole máme permanentne vyše štyristo žiadostí o aktivačné a obecné práce. Problém je, že štát cez okresný úrad práce dokáže zaplatiť mesačnú mzdu šesťdesiat štyri eur ani nie dvom stovkám záujemcov. Na nás potom ostane neľahká úloha vysvetľovať ľuďom, že prácu nedostanú – aj keď sami vidia, že v meste jej je dosť: treba udržiavať verejné priestranstvá, kosiť a hrabať trávniky, opadané lístie, odpratávať sneh, udržiavať čistotu v osade.“ Pred rokmi zabezpečili pre trebišovských Rómov sezónne práce po ťažbe v lesoch okolo Čeloviec. Takmer päťdesiat chlapov tam chodilo denne zbierať palivové drevo. Bolo to spojené s nákladmi na dopravu, na náradie, ale obyvatelia osady si mohli na drevo zarobiť, kubík sa im predával po dvadsať eur. Ale keď vlastníci lesov prišli na to, že zvyšky po ťažbe môžu zoštiepkovať a štiepka je ekonomicky rentabilnejšia ako čistenie po ťažbe, všetko to padlo. Rómovia stratili možnosť zarábať si v lese a legálne získať palivové drevo. Zamestnať Rómov, hoc i na niekoľko hodín denne, je najúčinnejší spôsob ako odstrániť ich zlú ekonomickú i sociálnu situáciu. Ľudia, ktorí majú možnosť aspoň zopár dní v týždni pravidelne pracovať, nemajú čas fetovať, opíjať sa a potĺkať sa po osadách, mestách, dedinách, páchať kriminálnu činnosť.
 Nedávno som sa stretol s jednou pani doktorkou, ktorá mi porozprávala o najnovších "trendoch" v oblasti získavania omamných látok a drog v komunitách našich najbiednejších obyvateľov z osád. Tí najšikovnejší, najaktívnejší, často organizovaní v skupinách, využívajú nevedomosti hlavne starých ľudí a na ich doklady a zdravotné preukazy poistencov vyberajú určité lieky, ktoré potom so ziskom predávajú v osadách závislým. To je tá zlá správa. Lepšia je, že tieto nelegálne "transakcie" už má podchytené polícia a už ich aj vyšetruje. 

   fotoreportáž   

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto: Martin Droppa)
Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu