reklama

Kto je za múrmi? My či Rómovia?

• Vyšla nová kniha. Edične ju zostavil Miroslav Pollák, bývalý splnomocnenec Vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Volá sa Ploty, múry, hranice, v septembri 2017 ju vydalo Občianske združenie Krásny Spiš. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)

Kniha Ploty, múry, hranice má vyše 490 strán a problematiku - presnejšie povedané ústrednú tému hraníc, múrov a plotov - podrobne opisuje a zaznamenáva v príspevkoch šesťdesiatich štyroch autoriek a autorov. Čitateľ(ka) v nej nájde šesťdesiatštyri rôznych pohľadov na ploty, múry a hranice - teda na isté viac alebo menej prekonateľné prekážky, ktoré medzi seba postavili alebo stavajú ľudia. Nájde v nej napríklad text o hraniciach v stredoveku (autor archeológ Michal Slivka), príbeh čínskeho Dlhého múru (sinologička Marina Čarnogurská), text o prírodných a umelých bariérach v krajine (environmentalista Mikuláš Huba), príbeh Berlínskeho múru (teológ Marián Balázs), zaujímavú historickú štúdiu o zmene československých hraníc po Mníchove 1938 a o deportáciách slovenských Židov (historik Eduard Nižňanský). Politológ Ján Kapusňak v knihe píše o izraelsko-palestínskom konflikte, spisovateľ Rudolf Dobiáš opisuje príbehy útekov z komunistických väzení po roku 1948. Právnik Pavel Holländer z pohľadu práva interpretuje ploty na štátnych hraniciach ako istý spôsob rozširovania väzenských múrov. Teológ Miroslav Kocúr v knihe opisuje príbeh jeruzalemského Múru nárekov, reportér a fotograf Andrej Bán píše o vojne v Náhornom Karabachu, geograf Robert Ištok o histórii a formovaní slovenských štátnych hraníc. Zaujímavý je aj príspevok od matematika Leva Bukovského na tému hranice a ploty v matematike. Historik Ľubomír Morbacher pútavo píše o železnej opone a o zabíjaní ľudí v priestore hraníc medzi Východom a Západom. Spisovateľ Ľubomír Feldek prispel do knihy básňou o strome za plotom, básnik Ivan Štrpka básňou o totožnosti vnútornej a vonkajšej hranice človeka, karikaturista a humorista Fedor Vico dodal do knihy osem svojich tematických kreslených vtipov. Český antropológ Jaroslav Skupnik píše o obranných opevneniach a hradbách a o hladových múroch, historik umenia Peter Kresánek sa sústreďuje na hranice v umení. Na otázky o čom je Schengenská zmluva, o čom je Dublinský dohovor a čo pre nás tieto dokumenty znamenajú a aká je ich budúcnosť v knihe odpovedá politológ Milan Nič. O hraniciach egoizmu píše výtvarník František Guldan. Americkí filantropi Bill Baker a Ed Wiest v knihe píšu o amerických Indiánoch a o ich situáciách v rezerváciách a ich postavení v súčasnej americkej spoločnosti. Sociológ Fedor Gál prispel do knihy krátkou úvahou o jednom národnom socialistovi - Matejovi - zo spoločnej knihy Gál / Matej: Cez ploty. Spomenul som pár kapitol z knihy - pre zorientovanie sa čitateľov článku v obsahu knihy. 
Môj príspevok do knihy Ploty, múry, hranice sa volá O jednom zbytočnom múre. Je to "dvojreportáž" z obce Ostrovany, ktorá sa ako prvá na Slovensku "preslávila" stavbou betónového múru medzi priestorom rómskej osady a priestorom "neRómov." 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prebal knihy editora Miroslava Polláka Ploty, múry, hranice, ktorú vydalo Občianske združenie Krásny Spiš. Vľavo zadná strana obálky, vpravo predná strana.
Prebal knihy editora Miroslava Polláka Ploty, múry, hranice, ktorú vydalo Občianske združenie Krásny Spiš. Vľavo zadná strana obálky, vpravo predná strana. (zdroj: Výtvarný návrh, realizácia, ilustrácie v knihe: František Guldan)


• O jednom zbytočnom múre •

Múr, stena či plot? Ochrana jedných alebo diskriminácia druhých? V šarišskej obci Ostrovany sa rozhodli pravdu rozdeliť nedokončenou betónovou stenou, ktorá sa dá ľahko obísť alebo ťažšie preliezť. Stalo sa tak v druhej polovici roka 2009 a výsledkom bola celoslovenská aféra, ktorú si všimli nielen domáce a zahraničné médiá, ale aj úradnícky aparát na Slovensku i v Európskej únii – v Bruseli. Išlo totiž o prvý múr svojho druhu na Slovensku, ktorý mal oddeľovať menšinu žijúcu v miestnej rómskej osade od niektorých záhrad, polí a nehnuteľností nespokojnej nerómskej majority.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Múr v Ostrovanoch oddeľuje miestnu rómsku osadu (vpravo od múru) a záhrady ďalších obyvateľov obce (vľavo, hore svahom). Február 2016.
Múr v Ostrovanoch oddeľuje miestnu rómsku osadu (vpravo od múru) a záhrady ďalších obyvateľov obce (vľavo, hore svahom). Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Múr v Ostrovanoch. Vľavo dolu miestna rómska osada. Február 2016.
Múr v Ostrovanoch. Vľavo dolu miestna rómska osada. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Múr v Ostrovanoch - pohľad z rómskej osady. Február 2016.
Múr v Ostrovanoch - pohľad z rómskej osady. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

V októbri 2009 som Ostrovany navštívil. Svoje poznatky z niekoľkodňovej návštevy obce som publikoval v týždenníku .týždeň č. 43 / 2009. Tu je prepis reportáže:
• • • Asi 150 metrov dlhá stavba, ktorú za 13-tisíc eur z obecného rozpočtu postavili v Ostrovanoch, nemá meno. Starosta obce s vyše 1 760 obyvateľmi, z ktorých asi 1 180 tvorí rómska menšina – teda v tomto prípade ide o rómsku väčšinu – hovorí o oplotení, ktoré má zabrániť vykrádaniu záhrad, hospodárskych budov a dvorov najmä starších obyvateľov, žijúcich nad rozľahlou rómskou osadou. Kritici stavby, aktivisti, ochrancovia ľudských práv hovoria o múre, o diskriminácii, rasovej segregácii. Ostrovany navštívil aj (vtedajší - poznámka autora) splnomocnenec Vlády SR pre rómske komunity Ľudovít Galbavý. Na stretnutí so starostom obce Cyrilom Revákom a s poslancami obecného zastupiteľstva rázne skonštatoval, že múr je nesystémové opatrenie, ktoré odsúva zásadné riešenie problému, a tým len prehlbuje nevraživosť a napätie medzi komunitami v obci.
„Mám podozrenie, že výstavbou oplotenia bol porušený zákon o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Rozhodnúť však môže len súd,“ povedal splnomocnenec. Ďalej doplnil, že všetko to má nádych protiprávneho konania a súd môže rozhodnúť na základe podnetov dotknutých osôb – teda občanov, ktorí sa domnievajú, že bol porušený zákon. Najskôr teda na základe podnetov od samotných Rómov z osady (ak sa šance podávania podnetov na súdy nechytia aktivisti a bojovníci za ľudské práva). Rómovia sa však po súdoch vláčiť nebudú, peniaze na právnikov nemajú.
„Ta to na hanbu je, to napište, to tu zrobili jak činsky alebo berlinsky mur, na šmech každemu!“ hovorí starší Róm z osady a deti okolo neho sa rozosmejú.
 • Za múrom u Rómov •
Šmýkam sa dolu svahom, v blate vyše členkov, úzkym chodníkom popod múr. Dookola bodliačie, žihľava, dávam pozor, aby som nestúpil do ľudských alebo psích exkrementov, v kriakoch hŕby odpadkov. Na kraji osady ma víta bojazlivý psík. Mrholí, je zima. Za chrbtom svieti sivobiely múr, nad ním v stráni osirelé záhrady, obohnané hrdzavými plotmi s ostnatým drôtom. Východoslovenská dedina 21. storočia. Na okraji osady je neomietnutý domček z pórobetónových tvárnic, plastové okná, záclonky, okolo blato, za novostavbou vyčistený a pokosený trávnik, zopár drevených kôlní na náradie a drevo. Jaroslava Duždová má 26 rokov, manžela a štyri deti. Dve chodia do školy v Šarišských Michaľanoch, dve do škôlky v Ostrovanoch. Plot či múr jej neprekáža.
„Dospelí na záhrady nechodili, to deti oberali jabĺčka, pokradli čo sa dalo zjesť. Ako deti... Veď aj bieli kradnú, a nie jabĺčka, ale veľké podvody robia, okrádajú sa navzájom, a nikto im ploty nestavia. Starosta a poslanci mali za tie peniaze radšej cesty a chodníky v osade porobiť, aby sme po blate nechodili. Malé deti na chrbtoch ráno do škôlky a na autobus do Michalian nosíme, aby sa nezablatili!. Do Michalian ich odvezie autobus, naspäť chodia peši. Tri kilometre, v zime, blate, v daždi, snehu, popri hlavnej ceste. Malé deti, to je bezpečné a normálne?“ pýta sa. Blatom sa brodí poštárka – „Nefoťte ma! Mala by som nepríjemnosti, že som tu!“ povie, stočí sa mi chrbtom. Pani Duždová podpisuje doručenku. Okolo sa tmolí zablatené šteniatko. Pani Duždová s manželom poberajú sociálne dávky, peniaze za aktivačné práce, prídavky na deti – ale vyžiť štvorčlennej rodine z ani nie 330 eur na mesiac je zaťažko. Viac ako betónový múr ju trápi strach z toho, aby im starosta nedal zbúrať murovaný dom, postavený nelegálne. „Mali radšej pozemky vysporiadať, poskupovať, postaviť nám bytovky alebo dať pozemky, aby sme legálne stavali,“ povie.
Všetci v osade nad múrom mávnu rukou, dodajúc, že je to hlúposť, že dospelí toho veľa nepokradli, že na záhrady chodili najmä malé deti, že výtržnosti po dedine robí pár výrastkov. „Myslia si o nás, že keď sme Cigáni, tak prežijeme všetko, že môžeme žiť v špine, v blate, bez vody, kanalizácie, elektriky, z prídavkov a z podpory, že na aktivačných zarábame koľko treba!“ povie mladý chlap. „Ta to nepravda, my nekradneme!“ rozhorčuje sa ktorási zo žien. Vraj keď niečo potrebujú, nakúpia si v obchode, po poliach kradnúť nechodia ani nemusia: „Ideme do Medzian na brigády, zbierame zemiaky, za to dostaneme od farmára zemiakov alebo peniaze. Drevo si kúpime, odrezky na kúrenie, za stodvadsať eur. Ale peňeži mne nikto zadarmo neda! Myslite sebe, že naši ludze nevedia robiť? Ta vedia, ale kde, keď je ta kriza a ani gadžovia robotu nemajú! Teraz sme populárni, ale keby nebolo toho múru, o valale by sa nikto nezaujímal!“
Keď v lete prišla prietrž a krupobitie, väčšinu striech na chyžiach a domoch v osade ľadovec rozmlátil. Do izieb zatekalo. Dušan Dužda založil na murovaný dom novú krytinu za vyše štyristo eur, jeho sused Laco Husár dal za nový vlnitý plech a spojovací materiál ešte viac. Peniaze si zarobili, požičali, našetrili. Nik im ani neporadil ani nepomohol, podobne ako iným Ostrovančanom. Živel narobil škodu ploty – neploty, Rómovia – “neRómovia.”
 • Za múrom u “neRómov” •
Namiesto vyše dvojmetrového betónového múru, ktorý prirodzene aj neprirodzene ostentatívne rozdeľuje to, čo nikdy nebolo pokope, býval poniže záhrad starý hrdzavý plot, pod ktorými kedysi dávno nebola žiadna rozľahlá osada, ale mlyn na neveľkej rieke. Za dedinou už vtedy žili Cigáni, nikomu neprekážali, ba – dokonca! – ako spomínajú starousadlíci, boli každému ako mohli a vedeli na osoh. Záhrady, ktoré bývali terčom nájazdov rómskych detí a drzej mládeže, presýtenej lacným alkoholom a fetom, sú dávno popredeľované pletivovými plotmi s ostnatým drôtom. Ani jeden z nich nie je porušený, prestrihaný, v tráve okolo niet stopy po votrelcoch. Úzke políčka a záhradky za plotmi sú zorané, na jablonkách kde-tu svieti neskoré jesenné jabĺčko. Staré neplodné stromy sú vyrúbané. Kôlne, drevárne a hospodárske budovy zamknuté, v búdach číhajú psy na reťaziach. Taký je svet Ostrovančanov, bývajúcich na konci obce, priamo nad rómskou osadou. Ulica pomedzi domy je rozbitá, vo vymlátenom asfalte kaluže, chodníky zarastené. Na dvore domu s popisným číslom 123 stojí muž, zvončeka na bráničke niet, je odomknuté, stláčam kľučku. Chcem sa pozrieť do záhrad, porozprávať sa o probléme, ktorý zviditeľnil obec za horizonty krajiny. Nad hlavou vreští oznam obecného rozhlasu – poľský podnikateľ ponúka lacné kuracie trupy a jablká.
„Vypadnite odtiaľto! Zmiznite! To vy, novinári, môžete za všetko!“ skríkne chlap a skryje sa za roh. Kráčam prázdnou ulicou, za záclonami sa mihajú tiene zvedavých tvárí. Nikde ani duše. Posledný dom vľavo, dvere otvorí rázna štyridsiatnička, nepraje si ani menovať, ani fotografovať. Obzeráme si záhradku, múr aj osada za pozemkom sú ako na dlani. Pani rozpráva, ako jej neraz pokradli nielen úrodu, ale aj elektrické káble od cirkulárky, po dedine pobrali kusy plotov. „Čo nie je pod zámkom alebo zabetónované, všetko ukradnú, aj plot poniže záhrad rozobrali do zberu. Pozemky oplotené musia byť, keď chcete mať majetok poistený, treba ho zabezpečiť,“ hovorí. V kuchyni je teplo, popíjame kávu. Priateľka – susedka domácej, vyše šesťdesiatročná Margita Dulíková – sa netají, že je jej ľúto malých rómskych detí, ktoré kradnú pre hlad: „Ale koho trestať? Rodičov, ktorí nemajú peniaze, lebo ich prepijú? Dať všetkých do basy a deti do polepšovne? To by zasa len štát z našich peňazí platil. Nech še všitci chovaju ako normalni ludze, nech im daju robotu aby sebe zarobili dosť peňeži a budze pokoj!“ Potom si v trojici zaspomíname na „staré zlaté časy komunizmu,“ keď mali všetci prácu, z Michalian aj z Ostrovian denne aj štyri autobusy vozili Cigánov do roboty vo fabrikách v Prešove a po okolí. „Keď som mala zo desať rokov, Cigáni nám chodili pomáhať na gazdovstvo, vykopali zemiaky, pokosili, drevo rúbali, to všetko za jedlo: slaninu, polievku, chleba. Nič sa nemuselo zamykať, nikto nemal z nikoho strach. Teraz keď mám, aj zadarmo im zemiakov dám, aby deti nehladovali, ale niektorých veru ani k plotu neradno pustiť, takí sú drzí a zlí.“ Terčom kritiky je fetujúca a pijúca mládež. Nie všetci – len daktorí, ktorí nemajú ani pätnásť rokov, ale už sú otcami, matkami, peňažné dávky a podpory prepijú, alkoholom zakalené mozgy nemyslia na nič dobré, aj zabiť by človeka boli schopní. „Susedovi psa ukradli, deti posielajú kradnúť, a čo keby sme to dali na súd a škodu vysúdili? Kto z nich a z čoho to zaplatí? Kto a ako tieto problémy vyrieši?“ pýta sa pani Dulíková.
 • Mlčiaci múr •
Odpovedať nevie nikto – ani ona, susedia, starosta, poslanci, splnomocnenec vlády, policajti, politici, aktivisti, ochrancovia ľudských práv, stavitelia múrov... Ani novinári, ktorí „za všetko môžu.“ A už vôbec nie zbabelá anonymná internetová diskusná masa, ktorá by „...vedela ako na to: strieľať degešov z vrtuľníkov, oplotiť ich elektrikou, poslať do plynu, vyhlušiť...,“ ako to vypisuje. Na druhý deň sa vraciam do osady. Sedíme na lavičke na dvore pred murovaným domom Kalejovcov, popíjame kávu. Babka Kalejová pohojdáva v kočíku spiace vnúča. Spomeniem si na slová Jaroslavy Duždovej z minulého rána. Rozprávala o strachu z „pospolitých“ neonacistov a skínov, ktorí sa v lete zišli v Šarišských Michaľanoch. „Zobrali sme deti na plecia, do náručí, utiekli sme sa skryť do lesa, po osadách v Jarovniciach, v Kapušanoch. Bála som sa, že nás pozabíjajú, vypália nám chyže.“ Desivá predstava.
Múr? Stena či plot? Segregácia či ochrana? Jedno aj druhé – podľa toho, z ktorej strany a kto sa na stavbu pozerá. Múr mlčí, len stojí a rozdeľuje: tu sme my, tam sú oni. A čo je na druhej strane sa nás netýka. To nie je zaujímavé. Šarišské rómske problémy – a rómske problémy vôbec – sú predsa od nás tak ďaleko: na konci zablatených chodníkov, za hŕbami odpadkov, medzi kalužami, výkalmi, za „oplotenou“ biednou väčšinou, zamaskovanou za segregovanú, utláčanú, zosmiešňovanú menšinu. • • •
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ostrovany - povyše miestnej rómskej osady. Február 2016.
Ostrovany - povyše miestnej rómskej osady. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

 • Návrat po rokoch •
 • • • Je február 2016. Po vyše šiestich rokoch sa vraciam do Ostrovian s cieľom zistiť, či povestný múr splnil očakávania “neRómov” a ako ho vnímajú Rómovia v osade.
Je slnečná sobota a obec je ako vymretá – všade ticho, ani živej duše. Tým istým chodníkom ako kedysi, stále plným blata, lemovaným exkrementami a odpadkami, schádzam do osady. V osade je čulo, rušno: na uliciach, pred chyžkami a murovanými domčekmi sa hrajú deti, neprekáža im že je všade blata vyše členkov. Pomedzi deti pobehujú psy, na plotoch visia čerstvo vypraté koberce a pestrofarebná bielizeň. Miestni využívajú každý záblesk slnka na veľké upratovanie. Z otvorených okien na ktoromsi domčeku znie hlasná hudba. Na rohožiach pred domami a chyžkami sú poukladané zablatené topánky; do obydlí sa blato nenosí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ostrovany - centrum rómskej osady. Február 2016.
Ostrovany - centrum rómskej osady. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Ostrovany - rómska osada - nové domy. Február 2016.
Ostrovany - rómska osada - nové domy. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Rómska osada v Ostrovanoch. Nové domy. Február 2016.
Rómska osada v Ostrovanoch. Nové domy. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Povestný ostroviansky múr stojí na svojom mieste bez zmeny. Ale predsa – k určitej, ale len vizuálnej zmene došlo. Múr z pohľadu od osady už nie je fádne sivý. V celej dĺžke je natretý pestrými farbami. Je to dielo aktivistov, ktorí aspoň takto chceli miestnym spríjemniť jeho existenciu. Druhou zmenou v osade je množstvo nových, murovaných domov s plastovými oknami a dverami a s kvalitnými strechami. Je to výsledok spolupráce miestnych Rómov a samosprávy s neziskovou konzultačno-vzdelávacou organizáciou ETP Slovensko. Princíp spolupráce bol jednoduchý: Rómovia si “v banke” ETP Slovensko šetrili peniaze do určitej výšky, napríklad do 400 či 600 eur a k našetrenej sume dostali dvojnásobok toho, čo si našetrili. Použitie tejto sumy ale bolo viazané na obnovu alebo výstavbu obydlí. Projekt si Rómovia pochvaľujú aj dnes a boli by radi, keby sa v ňom mohlo pokračovať – určite i preto, lebo mnohí z obyvateľov osady si už našli aspoň sezónnu prácu.
“Hlavne mladé rodiny chcú v osade slušne bývať,” vraví Veronika Kalejová, ktorá s rodinou býva v celkom novom dvojdomčeku: “Pre nás, Rómov v osade, ten múr nezmenil nič. Vnímame ho, ale bez povšimnutia. Je tam kde je, na tom nič nezmeníme. Zo strany obyvateľov osady je ten múr celkom zbytočný. Deti a mládež, ktoré kedysi preliezali ploty a chodili na ovocie do záhrad, chodia inde, pretože múr sa im nedá preliezť. Ale dá sa obísť.” Pani Kalejová má ťažké srdce na novinárov, ktorí sa už ďalej nezaujímajú o život v osade: “Médiá neukazujú to pozitívne čo sa v osadách udialo – napríklad u nás. Stále ich priťahujú len tragédie, sporo odeté deti v zime, blato a špina. To, že u nás v Ostrovanoch si mnohí Rómovia našli prácu, že sa starajú o rodiny, že majú nové bývania, žijú sporiadaným životom – to ich už nezaujíma.”

Ostrovany - rómska osada - február 2016.
Ostrovany - rómska osada - február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Ostrovany - rómska osada - február 2016.
Ostrovany - rómska osada - február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Ostrovany - rómska osada - február 2016.
Ostrovany - rómska osada - február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Navštevujem aj pani, ktorej záhrada priamo hraničí s múrom z druhej strany. Tak ako vtedy, aj teraz nechce byť menovaná a stále zo všetkého viní novinárov. Napokon sa rozhovorí spomienkami na svoje detstvo, keď chodila do školy spolu s Rómami a nikomu to neprekážalo – ani tých pár bĺch, ktoré si zo školských lavíc občas priniesla domov. Napokon príde reč na múr: “Nepomohol nám nijako, pretože kto kradnúť chce, ten zdolá akúkoľvek prekážku. Múr má skôr symbolický význam. Tak ako kedysi aj dnes všetko zamykám, po dvore behá pes – ale ani to často nepomôže. Napokon i v osade je situácia taká istá, sami pred sebou zamykajú dvere, kôlne na drevo a majú ploty z drôtu alebo betónu.” Na otázku aký je ten podľa nej symbolický význam múru, odpoveď nenachádza.

Z hlavnej ulice v ostrovanskej rómskej osade. Február 2016.
Z hlavnej ulice v ostrovanskej rómskej osade. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)
Z rómskej osady v Ostrovanoch. Február 2016.
Z rómskej osady v Ostrovanoch. Február 2016. (zdroj: Foto: Martin Droppa)

Otázka potrebnosti a opodstatnenosti ostrovanského múru tak ostáva aj po rokoch nezodpovedaná. Z návštevy obce som napokon odchádzal s pocitom, že múr – z jednej strany fádne sivý a z druhej strany sviežo pestrofarebný – oddeľuje od seba len dezilúzie na jednej a ľahostajnosť na druhej strane. • • •
  29. marec 2016


• môj tematicky súvisiaci članok --- link •
• knihu Ploty, múry, hranice ponúka v sieti predajní kníhkupectvo Artforum --- link •

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu