Bolo to dávno, veľmi dávno, keď som ako malý chlapec prežíval horúce letá na kameňoch pri rieke za mestom, v ktorej som sa naučil plávať. Často sme k rieke chodili celé rodiny: naša a dve rodiny našich priateľov. Nebál som sa zvlnenej chladnej vody s jej prudkým prúdom a s dnom z kameňov. Voda bola hlboká, miestami až po plecia chlapca, ktorý ešte ani poriadne nechodil do školy. Na brehu sme si rozložili neveľký oheň a nad jeho pahrebou a plameňmi sme si opekali slaninu, klobásky, špekáčky i chlieb. Môj otec a jeho priatelia Václav a Jan - česť pamiatke všetkých troch - pri tom ohni neraz na ústnej harmonike a na gitarách hrávali a spievali staré trampské piesne, ktoré poznali ešte z čiaskeď boli junáci a chodili do skautingu. Medzi nimi nikdy nechýbala ani táto, moja obľúbená:
K veterinárovi Václavovi som s otom často chodieval na návštevu a vždy s tým boli spojené piesne, ktoré sme si prehrávali na skromnom gramofóne. Bolo to v časoch Siedmich statočných a Polnočného kovboja, v ktorom znie aj táto krásna skladba, možno moja najobľúbenejšia nad všetky ostatné, pretože s ňou sa mi spájajú spomienky na detstvo a na to čo sa (mi) už nikdy nevráti, čo je nezopakovateľné a nenahraditeľné:
Harry Nilsson (15. jún 1941 - 15. január 1994) bol americký spevák, skladateľ a hudobník, ktorý zožal úspech hlavne so skladbou Everybody' s Talkin, ktorá znie vo filme Polnočný kovboj (Midnight Cowboy, 1969, réžia John Schlesinger) v hlavných úlohách s Dustinom Hoffmanom a Jonom Voightom. Nilsson debutoval prvým sólovým albumom, vydaným v roku 1966. Posledný z osemnástich svojich sóloviek nahral v roku 1980.
• všetci rozprávajú: všetci mi čosi vravia / nepočujem ani slovo / iba ozveny mojej mysle // zastavujú sa a hľadia / nevidím ich tváre / iba tiene ich očí // idem tam, kde slnko stále žiari / cez silný dážď / idem tam, kde je počasie súce k môjmu oblečeniu // severozápadný vietor ma ťahá preč / plaviť sa na letnom vánku / a robiť žabky cez oceán // všetci do mňa hučia / nepočujem ani slovo / iba ozveny mojej mysle // nenechám ťa, nenechám moju lásku za chrbtom / nie, nenechám ťa odísť / neenchám svoju lásku za chrbtom •
Dostali sme sa k tomu, čomu je venovaný tento diel mojej obľúbenej hudby pre vás. Je to žáner Country - alebo aj Country And Western. Je to hlavne v USA veľmi populárny hudobný žáner, ktorého korene siahajú do folku, blues, ale i do gospelu alebo keltskej hudby. Pôvodne sa tento štýl nazýval Hillbilly Music, názov Country sa začal používať až v štyridsiatych rokoch XX. storočia a v sedemdesiatych rokoch XX. storočia sa ustálil na Country & Western. Predstaviteľov vynikajúceho amerického Country And Western je neskutočne veľa a výborných skladieb v tomto žánri je ešte viac. Snažil som sa vybrať nielen tie pesničky, ktoré mám veľmi rád, ale aj také, ktoré sú prepojené hlavne na českú Country And Western hudobnú scénu. Aby sme mohli porovnávať a aj si zaspievať.
Willie Nelson (29. apríl 1933, mesto Abbott, štát Texas) je mojím najobľúbenejším americkým hudobníkom, ktorý interpretuje aj Country And Western. (Kamarát mi kedysi spomínal, že Willie so skupinou mal vystúpiť na ktoromsi ročníku festivalu Pohoda, ale napokon z toho zišlo - vraj by bol Willieho koncert veľmi drahý. Škoda :-( ) Willie, ktorý od svojho debutového albumu And Then I Wrote z roku 1962 vydal vyše 111 sólových albumov, dodnes úspešne koncertuje a nahráva. Mne sa páči Willieho zamatový a súčasne drsný hlas, jeho intonácia a výslovnosť. Willie je chlapík ako sa patrí. Z jeho repertoáru som vybral niekoľko skladieb, ktoré podľa mňa výborne ilustrujú Willieho spevácke a hudobnícke, ale aj skladateľské umenie. K niektorým skladbám som doplnil české verzie piesní.
Skladba On The Road Again patrí medzi klasické piesne tohto žánru a bola prespievaná mnohými umelcami, medzi nimi ju veľmi vydarene interpretoval i Michal Tučný (11. január 1947, Praha - 10. marec 1995, Praha), ktorý dobre zachoval aj textovú líniu pesničky.
• opäť na ceste: raz, dva / raz, dva, tri, štyri // opäť na ceste / už sa nemôžem dočkať keď budem opäť na ceste / robiť hudbu s priateľmi - to je ten život, ktorý milujem / a nemôžem sa dočkať, keď budem opäť na ceste // opäť na ceste / ísť na miesta ktoré som nevidel / vidieť to, čo už neuvidím / už sa nemôžem dočkať keď budem opäť na ceste // opäť na ceste / ako Cigáni ideme po diaľnici / sme najlepší kamaráti / držíme sa ciest ktoré sa krútia svetom, naše cesty, naše cesty // je opäť na ceste / nemôžem sa dočkať keď budem opäť na ceste / to, čo v živote milujem, je robiť hudbu s priateľmi / a nemôžem sa dočkať keď budem opäť na ceste // opäť na ceste / ako Cigáni ideme po diaľnici / sme najlepší kamaráti / držíme sa ciest ktoré sa krútia svetom, naše cesty, naše cesty // je opäť na ceste / už sa nemôžem dočkať keď budem opäť na ceste / to, čo v živote milujem, je robiť s priateľmi hudbu / už sa nemôžem dočkať keď budem opäť na ceste / nemôžem sa dočkať toho keď budem zas na ceste •
• modré oči plačúce v daždi: videl som ju v súmraku / modré oči plačúce v daždi / keď sme sa pobozkali na rozlúčku / vedel som, že sa už nikdy nestretneme // láska je ako zomierajúca čarodejnica / zostávajú len spomienky / naprieč všetkým tým rokom si spomínam / na modré oči plačúce v daždi // jedného dňa, keď sa stretneme / pôjdeme opäť ruka v ruke krajinou / a už sa nikdy nerozídeme •
Túto klasickú žánrovú pieseň podľa mňa vynikajúco zaspieval aj Elvis Presley (8. január 1935, mesto Tupelo, štát Mississippi - 16. august 1977, Memphis, štát Tennessee) - bez toho, že by sa pri tom kadejako krútil a mykal kolenami :-) Pozoruhodná je orchestrálna úprava piesne a ženské vokály v pozadí. Veľmi pekná je aj verzia ktorú naspievala Věra Martinová (2. február 1960, Opočno, ČR) - len ten videoklip je neskutočne gýčový :-(
Písať o Country & Western a nespomenúť pri tom Muža v čiernom - to jednoducho nejde. Johnny Cash (26. február 1932, Kingsland, štát Arkansas - 12. september 2003, Nashville, štát Tennessee) patril k ikonám tohto žánru. Vybral som od neho tri skladby: veľmi známu, mrazivú a dynamickú (Ghost) Riders In The Sky, melodickú Sunday Morning Coming Down a sviežu Daddy Song Bass so smutným textom plným viery a nádeje, v ktorej zaznie aj orchester, násobiaci záverečnú melódiu piesne. Skladbu (Ghost) Riders In The Sky: A Cowboy Legend napísal v roku 1948 Stan Jones (5. jún 1914 - 13. december 1963) a bola postupne prespievaná do mnohých jazykov a viac alebo menej dobre sa jej zmocnili stovky interpretov - medzi nimi aj skupina R. E. M. Cashovu interpretáciu piesne dopĺňam podľa mňa fantastickou nahrávkou z roku 1954, ktorej interpretom je Rudolf Cortés (16. marec 1921, Plzeň, ČSR - 12. december 1986, Krásná Lípa, ČSSR) a Orchester Karla Vlacha s fantastickými ženskými i mužskými zbormi. Autorom vydareného textu je Jiří Brdečka. Ďáblovo stádo (Starý honec krav) vynikajúco prespieval aj môj obľúbený Waldemar Matuška (2. júl 1932, Košice - 30. máj 2009, Miami, štát Florida). Jeho interpretácia má oproti istej nežnosti, ktorú nachádzame u Cortésa, veľkú chlapskú silu.
The Highwaymen je fantastické zoskupenie spevákov a hráčov Country And Western: Willie Nelson, Johnny Cash, Waylon Jennings (15. jún 1937 - 13. február 2002) a Kris Kristofferson (22. jún 1936) spoločne nahrali niekoľko albumov a absolvovali stovky koncertov. Z ich tvorby som vybral päť skladieb, tretia je doplnená zaujímavým videom. V pesničke Help Me Make It Through The Night má spevácke sólo Kris Kristofferson. Pieseň City Of New Orleans, ktorú spieva Willie, má silný hudobný náboj zdôraznený fúkacou harmonikou. Text o jazde starého vlaku naprieč USA je podľa mňa príjemne vlastenecký. Dobré ránko, Amerika, ako sa máš?
Dajme ešte spevavé slovo žene, vysoko cenenej speváčke Country And Western. Susan Raye (8. október 1944, mesto Eugene, štát Oregon) je držiteľkou mnohých ocenení za najlepší ženský vokálny prejav v žánri Country And Western a jej interpretácia skladby L. A. International Airport sa dlhodobo umiestňuje na popredných miestach hitparád. Skladbu L. A. International Airport napísala v roku 1971 Leanne Scott. Text hovorí o lúčení sa na letisku, o odlete bez možnosti návratu, o rozchode dvojice. Veľmi chytľavý refrén pieseň odľahčuje a spríjemňuje. Krásny a zvonivý hlas Susan Rayeovej mám veľmi rád. Mimochodom mi prišlo na um, či by sa podobná pieseň nedala u nás zložiť napríklad o košickom alebo bratislavskom letisku, odkiaľ odlietajú naši súčasní vysťahovalci za prácou na Západ, aj do USA, Austrálie a ktovie kam ešte. Či by sa u nás nedali zložiť pekné melodické pesničky s originálnym vlasteneckým textom a pátosom, ktoré by lámali rekordy v hitparádach a stali by sa všenárodne obľúbenými - tak ako v prípade amerických skladieb Country & Western.
Na záver tohto dielu hudobného seriálu opäť dostane slovo Willie Nelson - tentoraz to je jeho jedinečná, citlivá interpretácia známeho a nadčasového hitu Bridge Over Troubled Water od Paula Simona a Art Garfunkela z roku 1970. Druhú skladbu - Graceland - napísal Paul Simon v roku 1986, vyšla na jeho rovnomennom albume a Simon za ňu získal aj ocenenie Grammy za pieseň roka. Páči sa mi skladba samotná, ale i pekný, zvonivý Nelsonov hlas.
• • • ďalší diel tohto letného seriálu bude veľmi vážny ;-) • • •
• na mojej stránke poézia a próza pribudla aj krátka poviedka --- link •