dve básne

Autor: Martin Droppa | 27.7.2017 o 21:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  65x

•  holokaust  • •  vzniky otázky  •   

holokaust
dievčatko v červenom kabáte
pomaly kráča čiernobielymi ulicami
ulicami plnými bezfarebnej smrti

milióny zakrytých zrkadiel
zrkadiel zapadnutých prachom
odrážajú nekonečné desaťročia

hromady cestovných kufrov
hromady najlepších topánok
najlepších kožuchov a letných šiat
státisíce okuliarov a hromady protéz
protéz nôh i rúk
zubné protézy s vytlčenými korunkami
zlato! zlato! precízne triedené šperky

v betónových bunkroch sa zmietajú
nahé telá poprepletané s výkrikmi
otec! otec! mama! mama! mama!
prsty zaseknuté v kŕčoch do vlasov a tiel
nechty zaseknuté v kŕčoch do stien 

popoly vysypané do riek
tony popolov vysypaných do močiarov
predlaktia s vytetovanými číslami
čísla vytetované navždy, ale nie naveky

dievčatko v červenom kabáte
nedokončený denník davidka
nedokončený denník anny
tisícky nedokončených denníkov
desaťtisíce žiadnych denníkov
nahádzaných medzi staré fotografie
mama! mama! otec! otec! otec!
milióny zakrytých zrkadiel
na ktoré takmer storočie padá
diamantový hviezdny prach
                                                                                                                                               (jeseň 2016)
 

=== === ===

vzniky otázky

je večer
a potom
je noc
v tej noci je polnoc
ráno noc začne horieť
požiar sa šíri spoza lesa - od východu
na pravé poludnie
noc zhorí do tla
keď západ uhasí ten požiar noci
noc vstane z popola

bude to po polnoci
keď sa vás všetkých spýtam:
"kto z nich
a kto z vás
(ty, chlapec, a či ty, muž
ty, dievča, alebo ty, žena)
dnes o polnoci
vymetiete z pece dňa
studený popol noci?"
                                                                                
                                                                (zima 2016)
 



 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.


Už ste čítali?