poviedka

Autor: Martin Droppa | 25.7.2017 o 22:22 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

psovod Času  je mechanická poviedka bez interpunkcií Vznikla sústredeným zapisovaním spontánneho toku myšlienok Posolstvo jej obsahu odzrkadľuje spomienky a ich ozveny v mysli človeka - nielen autora, ale i vnímateľa

psovod Času
regardez commet il est content de vous voir  elle a dit et Čas sa mu začal krútiť okolo nôh a vyskakoval a vrtel sa a rozviroval spomienky na dni keď tráva bola skutočne zelenšia a letná obloha bledomodrá a vody v Rieke čisté stačila jediná spomienka na ohniská medzi okrúhlymi skalami a na pri nich rozprestrené pestrofarebné deky a chlieb opečený na Ohni za tie roky spomienky nevybledli cesty popri poliach lemovali aleje topoľov ich tiene sú dodnes zaorané na severnej strane oráčin a popadané lístie prerastá trávou z diaľky občas zneli hromy a potom sa na lanách z oblakov spustil sýty Dážď my sme utiekli do Rieky medzi jej pokojné chladné vlny plávali sme proti prúdu hlava pri hlave s tichou užovkou po skalách na druhej strane skákala žaba v mokrine liezol mlok a v zime sa tam v snehu na miestach budúcich lopúchov objavili stopy vlkov a škvrny krvi zo strhnutej srny ešte v lete sme na to spomínali v nekonečných rozhovoroch lebo letá sa akosi silnejšie vrývali do pamätí než zimy ktoré sa nám zdali krátke a príkre oslabené dlhou tmou a dňami vyplnenými pavučinami snehových víchric letá pri Rieke boli plné náhle ulovených rýb a šťavnatých domácich cibúľ a potom tu boli Záhrady s priehrštiami jahôd a malín černíc ríbezlí a priehľadných rubínov tibetských višní skoré svitania a jas západného Slnka medzi lístím muškátov v oknách a tiež muchy a motýle kvety v rohoch pod plotmi sladké zvuky včiel ale nad tým všetkým bola Rieka a Čas s ktorým sa dalo vykročiť kedykoľvek a kamkoľvek napríklad krížom cez jesenné strniská po obilí alebo prekračovať rozorané hrudy zemiakových polí alebo si len tak ľahnúť do tráv a pozorovať nehlučný let vetroňa pod oblakmi počúvať vlaky pod strmým zrázom a čakať na Nič ktoré čoskoro prišlo ako osvetľujúca Ozvena dni boli oveľa jasnejšie páry koní ťahajúce vozy s vrecami úrody jablká padali ďaleko od stromov ó letá a ich sladké plody medzi brázdami ležala mŕtva líška a nad ňou krúžila kaňa v borovicovom lese bola vôňa a bol jarný ľad farebné škvrny na kmeňoch lákajúca vôňa živíc žiariace kvapky jarnej vody na ihličí motýle ako pohyblivé kvety presúvali lúky tam a späť boli aj noci plné ľahkých snov a rána radostných prebúdzaní sa záhradné jahody voňali a lesné jahody voňali pečené hlávky bedlí prekrývali okraje tanierov huby sa sušili medzi prstami voňal cesnak a kôpor a medzi zubami chutila rasca zapečená v chlebe stačilo prehryznúť slimáky čakajúce na vlahu a zvuk kosy na kameni ktorý zázračne od jesene vyrástol uprostred tmavozelených ďatelín preplnených ťažkopádnym letom čmeliaka Vietor vial vo vlasoch letné tričká sandále spálený chrbát nebolel a kráčať v Daždi prostovlasý malo zmysel tak ako piť mlieko teraz sa mu Čas krúti okolo nôh vyskakuje a točí sa chvostom víri spomienky pripravený hneď sa vydať na Cestu pozdĺž Nekonečnej Rieky popod drevený most k vzdialeným poliam a lúkam prekrytým tieňmi miznúcich a premenlivých oblakov pomedzi ktoré sa predierajú zvuky ďalekých zvonov muž si líha a zaviera oči vydávajúc sa spolu s Časom na Cestu

(2016)

 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.


Už ste čítali?