Na svätého Antonína brúsenie kosí sa začína

Autor: Martin Droppa | 26.6.2017 o 0:17 | (upravené 26.6.2017 o 1:01) Karma článku: 5,54 | Prečítané:  1269x

Originálnou, aj keď zabudnutou peknou slovenskou pranostikou otváram nový článok na blogu, spojený s fotoreportážou z I. ročníka celoslovenskej súťaže v kosení ručnou kosou. 

Podujatie s prozaickým názvom Kosenie pod Tatrami sa uskutočnilo v sobotu 24. júna 2017 na lúkach jazdeckého areálu v Tatranskej Lomnici a bolo určené pre detských súťažiacich a pre súťažiace ženy a mužov v kategóriách do 60 rokov a nad 60 rokov. Súťaž zapadala do série podobných podujatí na Slovensku, ktoré sa tradične konajú od mája do augusta a nájdeme ich napríklad v kalendári webstránky kosci.sk.

Keď som sa súťažiacich koscov a kosáčiek pod vysokotatranskými štítmi so snehmi v žľaboch spytoval na to, či dodržali pranostiku a už na deň svätého Antona (ktorý pripadá na 13. jún) vytiahli kosy a začali ich nakúvať a brúsiť, len sa usmievali. Kosy už mali vynikajúco nakované a naostrené ako žiletky alebo aspoň ako britvy. Holiť by sa nimi dalo.

Taká kosa je veľmi starý a dômyselný poľnohospodársky nástroj, ktorý sa síce v menšom rozsahu ale predsa uplatňuje aj dnes. Ľudia po dedinách kosami kosia záhumienky alebo aj dvory - hlavne keď je tráva vyrastenejšia a spomedzi nej ku svetlu vyrástli rôzne pekné kvety: púpavy, margarétky, kozie brady či sedmokrásky alebo kvety ďatelín. Kosenie motorovou kosačkou alebo vyžínačkou hlavne "na spôsob anglického trávnika" zvyčajne vedie k tomu, že koreňový systém kvietkov v celkom nizučkom trávniku môže vyschnúť. Naopak - vyrastená tráva aj s kvetmi sa včas vysemení a tak na lúke okolo domov alebo na záhumienkoch máme zachovanú nesmierne peknú kvetenu. Dôležité je aj to, že zatiaľ čo hlavne vyžínačka trávu takmer vytŕha, kosa ju hladko reže a nezasahuje tak do tej časti rastliny, ktorá je tesne pod povrchom lúky. Výhod kosenia kosou je ale oveľa viac. Jedným z nich je určite aj pohyb na čerstvom vzduchu, kde kosec nevdychuje exhaláty z motorovej kosačky alebo z vyžínačky a okrem toho naberá aj celkom slušnú fyzickú kondíciu a duševne si oddýchne.

Ako píšem - kosa je síce jednoduchý, ale veľmi účelný nástroj. Skladá sa z kovovej kosy - čepele, ktorá je mierne zahnutá a smerom von zašpicatená. Čepeľ môže byť dlhá od 50 centimetrov až po 120 centimetrov (kosy s takto dlhou čepeľou sa pre lepší záber používali hlavne pri kosení obilia). Ďalšou časťou kosy je zvyčajne drevené kosisko, dlhé až 170 alebo 200 centimetrov, často robené presne na mieru kosca či kosáčky. Kosec alebo kosáčka sa pri kosení nesmú hrbiť, príliš skláňať dopredu, pretože by stačilo niekoľko desiatok minút takéhoto kosenia kosou s krátkym kosiskom a raz-dva-tri by sa dostavili bolesti chrbta či krížov. Na kosisku je zvyčajne jeden drevený držiak, krátka rúčka - upevnená približne v strede kosiska. Kosec ktorý je pravák a kosí sprava doľava, drží túto rúčku pravou rukou. Ľavou rukou pridŕža koniec kosiska, na ktorom môže - ale nemusí byť - druhá drevená rúčka. Dreveným rúčkam zvyknú kosci vravieť hučky. Pri kosení obilia sa na spodnú časť kosiska nadkladá drevený rám, slúžiaci na to, aby vysoké steblá obilia padali do rovnomerných radov a tak sa uľahčil ich zber do otepov - snopov.  Čepeľ kosy je ku kosisku pripevnená kovovým krčkom alebo krkom, ktorý je koncom zapustený do kosiska a súčasne je ku kosisku pripevnený kovovou objímkou, dotiahnutou dvoma alebo viacerými skrutkami. K povinnej výbave kosca alebo kosáčky patrí oselník - nádobka na osličku. Oselník by mal byť z kravského rohu alebo z tvrdého dreva, vyzdobeného ornamentami. Často sa ale stretávame s plechovými oselníkmi. V oselníku je voda a v nej ponorená oslička - brúsny kameň. Oslička slúži na to, aby kosec občas prebrúsil kosu po tom, ako jej čepeľ pretrie trsom odkosenej trávy. Brúsenie kosy na lúkach vydáva pekný, nezameniteľný cvendživý zvuk. K výbave kosca patrí aj ľahké kladivko a babka - malá nákova, ktorá má na jednej strane špicatý hrot a na druhej strane je mierne zaoblená. Na babke sa pred kosením nakúva kosa aby jej ostrie bolo tenšie a ľahko sa počas kosenia prebrusovalo osličkou. Keď sa kosec vyberie kosiť na lúky nad dedinou alebo ide skášať cúdenice - lesné lúky, nemal by si so sebou brať do čútory vody, pretože ako sa spieva: Ej, vtedy sa mi dobre kosí, keď mi švárne dievča vínko nosí ;-)

Vráťme sa na sobotňajšiu rozkvitnutú horskú lúku pod Tatranskou Lomnicou. Všade sa to hemžilo koscami vyobliekanými do snehobielych ľanových košieľ a gatí - nohavíc. Mnohí z nich majú poobúvané kožené krpce s mäkkou podrážkou, pripevnené až nad členky koženými šnúrkami. Našli sa ale aj takí kosci, ktorí kosili bosí. Biele ľanové pracovné oblečenie so skromnými výšivkami na košeliach koscov príjemne chladilo a odrážalo ostré lúče poludňajšieho slnka. Za koženými opaskami, vzadu na chrbte, mali zavesené oselníky. Aj niektoré kosáčky boli vyobliekané v ľanovom bielom, iné mali pracovné kroje z regiónu odkiaľ pochádzali a za ktorý súťažili. Koscom sa na hlavách černeli plstené klobúky, kosáčkam pestrofarebné čepce alebo šatky. Kosilo sa hlavne na rýchlosť, ale aj na presnosť a na "kvalitu" kosby. Bolo nesmierne zaujímavé pozorovať súťažiacich a súťažiace, pred mnohými sa muselo odskakovať nabok - tak rýchlo kosili. Za nimi ostávalo rovnomerné strnisko, z ktorého nevytŕčalo ani steblo trávy. Nie nadarmo sa vraví, že ak za koscom zviažete dve neskosené steblá trávy, bude sa kosec v noci pocikávať :-) Nejedna z kosáčok doslova uhnala ktoréhosi z koscov - samozrejme v kosení. Nesklamali ani mladé ženičky, ani malí chlapci, možno desať - dvanásťroční, kosiaci ako skutoční profesionáli. Radostne sa na súťažiace a súťažiacich pozeralo. Už aj preto, lebo takto si človek pripomenul nielen dávne remeslo, patriace do každého statku, hospodárskeho dvora, ale aj peknú a nenahraditeľnú slovenskú tradíciu.

* * *  * * *   * * *

Na záver niečo tradičné v modernom šate a niečo klasické - kde všade sa kosí :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?