Je toto ten život, ktorý naozaj chceme?

Autor: Martin Droppa | 6.6.2017 o 12:21 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  2860x

Čakali sme na tú udalosť dvadsaťpäť rokov a dočkali sme sa: 2. júna 2017 obohatil svetovú hudobnú a kultúrnu scénu nový sólový album Rogera Watersa s názvom Is This The Life We Really Want?

Roger Waters (6. 9. 1943), bývalý hudobník a skladateľ v skupine Pink Floyd, má na svojom konte štyri základné sólové albumy: Music From The Body (1970), The Pros And Cons Of Hitch Hiking (1984),  Radio K.A.O.S. (1987), Amused To Death (1992) a operu Ça Ira (2005). Ak nepočítame (podľa kritiky aj podľa mňa výbornú) operu Ça Ira, tak sme na piatu Rogerovu progresívne rockovú "sólovku" čakali dlhé štvrťstoročie, počas ktorého tento jedinečný umelec, "mozog skupiny Pink Floyd," prebrázdil celý svet krížom-krážom s mnohými absolútne vypredanými koncertnými turné. Je nový Rogerov album "to, čo sme skutočne chceli?" 

Najskôr treba napísať, že Rogerova novinka sa niekomu na prvé či druhé, tretie počutie nemusí ihneď zapáčiť. Podľa mňa treba do albumu "postupne a pomaly vnikať" a hlavne pozorne a precítene ho počúvať. Odporúčam počas hlbokej noci alebo skoro ráno - pred svitaním. A potom to príde: Úplné očarenie stále silným a emotívnym hlasom Rogera, ktorý je v kontraste s prevládajúcou pokojnou hudbou, v ktorej nechýba dostatok sláčikov, zvukov piana či klavíra. Paradoxne na tomto albume nenájdeme žiadne výrazné dlhé gitarové sóla alebo krásne zvuky saxofónov, ktoré sú také príznačné ako pre mnohé kompozície Pink Floyd, tak aj pre viaceré sólové skladby Rogera Watersa. Za zvukmi gitár Davida Gilmoura alebo saxofónov Dicka Parryho či Iana Ritchieho na tomto albume ale nemusíme až tak smútiť. Po hudobnej stránke je album Is This The Life We Really Want?  veľmi rovnomerne a dobre vyvážený. Pozoruhodné je, že nie je preplnený rôznymi pre Rogerovu tvorbu doteraz tak príznačnými nahrávkami rôznych zvukových efektov a mixov zvukových koláží. Žiadne odpaľovanie nukleárnych rakiet, výbuchy, prelety lietadiel a helikoptér, rozbíjanie okien... No dobre - raz tam preletí nejaký dron a ozve sa výbuch... V hlave nám ale utkvejú zvuky morských vĺn alebo čajok nad nimi. Je to pekné. Rockový ráz okrem Rogerovho spevu albumu v podstate dodávajú hlavne "tvrdé a prenikavé bicie" Joeya Waronkera. Každá skladba na novom albume je však ako čarovné veľkonočné kindervajíčko, v ktorom sa skrýva veľa drobných prekvapení, ktoré musíme postupne skladať. S každým ďalším počutím albumu tak objavujeme nové hudobné miniatúry, nuansy, prekvapenia, "sladké kúsky" hudby a spevov. Album je plný dobrých hudobných nápadov a zložitostí, v ktorých ale poslucháč, dobre sa orientujúci v tvorbe Pink Floyd a Rogera Watersa, môže nájsť "povedomé motívy" z mnohých predchádzajúcich diel skupiny aj jej basgitaristu a spoluskladateľa. Je ale otázne, či chceme silou-mocou hľadať to, čo nám Rogerova novinka "pripomína," čím nám je "povedomá." Ja osobne takéto hľadanie nepotrebujem.

"O čom" teda nový Watersov album je? Pre tohto geniálneho umelca je od začiatku jeho tvorby (a napokon aj v angažovaní sa vo verejnom živote) príznačná predpona "anti-," "proti-." Už v roku 1968 sa prejavil ako silný odporca vojny, antimilitarista. Bolo to na druhom albume skupina Pink Floyd A Saucerful Of Secret, kde Roger s bubeníkom Nickom Masonom v skladbe Corporal Clegg (audio) spieva o úbohom desiatnikovi Cleggovi, ktorý sa vrátil domov z vojny s drevenou protézou a biednym vyznamenaním. Surový zvuk piesne so záverečným prechodom do prapodivne poskrúcaných tónov ponášky na pochod vojenskej dychovky akoby predznačoval ďalšiu tvorbu Rogera Watersa. Myšlienkové posolstvo nového Rogerovho albumu Is This The Life We Really Want? by sme mohli hľadať v samotnom texte, skôr akejsi morálnej výzve, rovnomennej - titulnej skladby. V nej sa spieva (aj) o porovnaní predstáv životov najmocnejších politikov sveta s predstavami obyčajných ľudí, o deťoch, ktoré sú zabíjané pod sutinami trosiek na základe politických a vojenských rozhodnutí "klaunov," o médiách, ktoré nás v rytme tej zbesilosti ohlušujú. Waters v skladbe spieva aj o strachu, ktorý dnešný človek "demokraticky" má zo všetkého: z cudzincov, zo zločincov, z politikov, z ľudí naokolo. Strach je podľa neho "pohonom súčasného človeka." Spieva sa v nej i o zabíjaní každého každým - o zabíjaní tých, ktorí si zvolili cestu kríža aby bolo na svete lepšie, a toto zabíjanie je súčasne považované za jediné možné a správne. "My predsa veríme v slobodu a v ľudské práva všetkých na svete - okrem tých, ktorých musíme zbombardovať, pozabíjať, vyhubiť," spieva Roger a smutne pokračuje a pokračuje s hlavným dôrazom na Je toto ten život, ktorý naozaj chceme? Myslím si, že je to text, v ktorom sa Roger nielenže "vyspovedal" zo všetkých osobných, vnútorných bolestí a tráum, ale aj z bolestí a tráum celého sveta a súčasnej civilizácie. Je to zásadný text - posolstvo celého albumu, napriek tomu, že je dlhý a "komplikovaný." Počas dlhých desaťročí Roger Waters postupne prešiel asi všetkými fázami "anti-" - od antimilitarizmu cez antifašizmus a antinacizmus, antiimpreializmus, antichamtivosť a antiglobalizáciu, antikorporatívnosť... až po jednotlivé segmenty antiglobalizácie. Zdá sa, že Roger Waters je s touto svojou umeleckou aj osobnostnou polohou navždy zmierený a spokojný, že mu vyhovuje. Z tohto pohľadu môžeme jeho najnovší album považovať za najlepší, aký doteraz vydal.

Na záver ponúkam mojim čitateľkám a čitateľom dve skladby z albumu Is This The Life We Really Want?, ktoré sa vari zapáčia. Súčasne k nim pripájam aj preložené a prebásnené texty.

Déjà Vu

• • keby som bol Boh zmenil by som žilky v tvári aby tak nestárla a viac odolávala chlastu keby som bol Boh splodil by som množstvo synov a Rimanom by som nedovolil zabiť jediného z nich keby som bol Boh s posádkou na povel a s veslom by som uveril, že to zvládnem lepšie • • keby som bol dronsledujúci cudziu oblohu cez elektronické oči zameriavača v okamihu prekvapenia mal by som strach že bude niekto doma možno žena ktorá pečie chlieb varí ryžu alebo len vyvára kosti keby som bol strážca • • chrámy sú v troskáchbankári tlstnú byvoli vyhynulivrcholky hôr boli zrovnané so zemou a všetky pstruhy v riekach sú obojpohlavné • • nakláňaš sa doľava ale hlasuješ vpravo • • je to ako déjà vu slnko zapadá a ty mi stále chýbaš počítam cenu stratenej lásky na dne bazénov s protiprúdom leží 99 centov z ceny opilcov a bláznov • •

The Last Refugee - Posledný utečenec

• • odpočívaj so mnou pod oblohou z citrónovníkovnesmelo sa usmejčokoládovými očami zachyť nežný bozk ľahko roztvorenými perami v úžase nad sladkou bolesťou lásky a divokým tepom môjho srdca • • ten smutný príbeh ma tak ničí • • spomenul som si na rozlúčku s dieťaťom naposledy sa otočila k moru brodím sa po kolená teplým, vzdúvajúcim sa oceánom predstáv zatiaľ čo kúpajúce sa krásky, v duši tak nežné prstami drtia svoje iPhony vymazávajúc čísla nepotrebných milencov • • hľadia k obzoru a nájdu moje dieťa dole pri vode hrabúce sa v hromade reťazí, a možno kostí hľadajúce na pláži spomienku vyvrhnutú morom • • posledný utečenec • •

+   +   +

Preklad textov z angličtiny do češtiny: Pavel Kašpárek, preklad z češtiny do slovenčiny a mierne prebásnenie: Martin Droppa; Fanklub Pink Floyd . CZ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia.

KOMENTÁRE

Prečo je dôležitá akademická sloboda v ére populizmu

Univerzity potrebujú získať solidaritu spoločností, ktorým slúžia.


Už ste čítali?