Žalospev na počesť zastrelenej matky Ingrid

Autor: Martin Droppa | 4.6.2017 o 21:31 | Karma článku: 6,36 | Prečítané:  865x

• Aktuálny prípad zastrelenia medvedice Ingrid, čerstvej matky dvoch medvieďat, vyvolal búrlivé reakcie u laikov i u odborníkov. Presvedčil ma o tom, aký vie byť človek nehumánny. •

Priznám sa, že medvedicu Ingrid a jej dve medvieďatá som nebol sledovať, obdivovať ani fotografovať (či fotografovať sa s ňou na pozadí) ani v Starom Smokovci, ani v Liptovskej Kokave. Akosi nemám rád húfnosť, ľudskú stádovitosť a hŕŕŕ-bŕŕŕ módnu masovosť, pre ktoré je príznačné, že so sebou prinášajú nadmieru hlúposti. Ľudskej hlúposti - pretože som presvedčený, že zvieratá hlúpo nekonajú. Konajú inštinktívne, pudovo, ale nie hlúpo, neriskujú - a tak sa im celkom slušne darí desaťtisíce rokov žiť a prežívať na tejto planéte. V podstate tu žijú oveľa dlhšie ako človek.  Prípad medvedice, jej mláďat a jej "príbehy" v našom, vraj civilizovanom, svete som sledoval v médiách. To mi celkom stačilo. Spomenul som si pri tom na moje vlastné zážitky s medveďmi, na moje stretnutia s nimi vo voľnej prírode. Vždy to bolo tak, že sa prekvapený medveď alebo dal na útek dolu kopcom, alebo si ma vôbec nevšimol a len prešiel okolo. Spomenul som si aj na jednu banálnu príhodu z Podbanského, kde mal môj krstný otec chatu. Na kamennej, murovanej terase chaty bol ťažkou závorou s masívnym zámkom hrubými doskami uzavretý akýsi poklop, pod ktorým bol malý sklad s komorou. V komore boli okrem iného aj nejaké mäsové konzervy. Raz v lete sme prišli na chatu, a čo sme nezbadali: masívny zámok bol vylomený, drevený poklop rozštiepaný akoby sekerou a na terase sa povaľovali prázdne plechovky od mäsa. Všetky boli doslova roztrhané na kusy. Krstný otec rýchlo zhodnotil situáciu a oznámil nám, že túto paseku narobil medveď, ktorý aj cez skaly a betón, cez drevo a plechovkový kov, zacítil potravu - a tak si ju vzal. Teda ukoristil. Vtedy som k medveďom nadobudol iný rešpekt, ako ten, ktorý som vyčítal z rôznych indiánok a knižiek o divokom Západe. Nadobudol som k nim skutočný, nie romantický rešpekt. Tiež si spomínam na medveďa, ktorý žil v lese pár desiatok metrov nad naším domom a jedného krásneho dňa, keď chcel prejsť cez rušnú cestu, fatálne vbehol pod kolesá autobusu...

Vráťme sa ale k tristnému osudu medvedice Ingrid. Nie som síce odborník na medvede, ani študovaný zoológ či dokonca veterinár, nevlastním ani poľovnícku licenciu s flintou, napriek tomu si dovolím vyjadriť niekoľko svojich názorov na túto, podľa mňa pre Slovensko nelichotivú, kauzu odstrelu - ktorý bol podľa niektorých odborníkov jasnou popravou v podstate nevinného tvora, len hľadajúceho svoje mláďatá.

Podľa mňa za túto medvediu tragédiu nemôže nikto iný, len človek - ľudia. Boli to ľudia, ktorí medvedicu pomenovali ľudským menom Ingrid, čo jej dalo akýsi "punc domestifikovania" a zvýšilo to jej popularitu. Boli to ľudia, ktorí sa k nej správali v podstate tak priateľsky, že si medvedica aj s mladými na prítomnosť ľudí rýchlo zvykla a prestala sa ich báť. Všade sa píše, upozorňuje, že človek sa nemá približovať hlavne k medvediciam s mladými. Tak potom prečo Ingrid v podstate stále obklopovali ľudia, čo ju určite rušilo? Prečo jej jednoducho nedali už v tom Starom Smokovci pokoj? Načo bol dobrý celý ten ľudský humbuk okolo nej? Načo tie televízne štáby? Nebol to predsa prvý medveď (a nebol ani posledný), ktorý sa trvalo ocitol v bezprostrednej blízkosti ľudí - hlavne v osadách Vysokých Tatier. To, čo sa ale začalo diať v Liptovskej Kokave, tak to už, podľa mňa, prekročilo medze zdravej ľudskej súdnosti. Podobne ako v Pribyline, kde starosta Milan Kohút jasne povedal, že ľudia sa správajú nerozumne a riskantne: zastavujú sa pri medvedici, fotia ju i s mladými, robia si videá, dokonca selfie...  Z medvedice Ingrid si spravili maskota pre vybitie si svojich chúťok na sociálnych sieťach. Odvážne? Nie, skôr žalostne smutné. A hlúpe. Podobná situácia bola aj v Liptovskej Kokave. Starosta obce Július Porubän vyhlásil, že medvedica do obce chodila na raňajky, obedy aj večere. Znie to tak, ako keby ju tam miestni kŕmili - napríklad odpadkami, vyhodenými do kontajnerov. V liptovských záhradách nateraz totiž okrem pažítky a mladej cibuľky nič nerastie; ani jahody, ani sladké plody stromov. Takže opäť narážame na ľudský faktor a problém - nie na medvedí. Takzvaný kontajnerový medveď sa totiž vyskytuje len tam, kde sú ľahko prístupné kontajnery a v nich ľuďmi nahádzané pre zvieratá voňavé zvyšky jedál alebo jedlých surovín. Keby nemali medvede ľuďmi takto vytvorené hotové "reštaurácie so švédskymi stolmi," tak by do žiadnych dedín a k ľudským obydliam neliezli. To je logické. Ak teda pozhŕňame všetky tieto rýdzo ľudské činy - a môžeme k nim pripočítať aj ďalšie, napríklad vyháňanie lesných zvierat a vtáctva z ich priestorov v dôsledku ťažby dreva (hluk, strata teritórií a pod.), likvidovanie ich prirodzených biotopov, masívnu developerskú činnosť - tak opäť nám to vyjde tak, že len človek môže za to, čo sa zlého s prírodou a v nej deje. Myslím si ale, že práve medvede sa týmto novým javom v našej prírode najlepšie prispôsobili. Bohužiaľ pre ne.

Pri odstreloch alebo v prípade medvedice Ingrid poprave sa často argumentuje tým, že medveď sa správa agresívne a je pre človeka v takej situácii nebezpečný, dokonca žuvotunebezpečný. S tým sa dá súhlasiť - veď aký už len môže byť medveď, keď ho niekto alebo niečo náhle prekvapí, alebo aj zaskočí či "od chrbta" vyruší, dokonca rozzúri? Medveď nie je poľný zajac, ktorý vyskočí a uteká kade ľahšie. Argumentácie nebezpečnosťou medveďov ale podľa mňa krívajú na obe nohy. Preto by bolo dobre vedieť koľko úrazov, z nich koľko smrteľných, za ostatné roky, napríklad od roku 1990, u nás ľuďom spôsobili medvede. Súčasne, aby sme ostali vo zvieracej ríši, bolo by vhodné publikovať, koľko bolo za rovnaké obdobie u nás prípadov kliešťovej boreliózy a kliešťovej encefalitídy, koľko bolo uštipnutí jedovatou zmijou. V takom lese, napríklad pri zbere jahôd alebo čučoriedok na slnečných stráňach, človeka vretenica uštipne 1 - 2 - 3. Doniesť si domov na telo prisatého kliešťa odniekadiaľ z lesa alebo z lesných lúk býva takmer samozrejmosťou. Ak sa pozrieme na ríšu ľudí, tak potom za rovnaké obdobie porovnajme s napadnutím človeka medveďom napríklad zranenia (často smrteľné) pri poľovačkách, zranenia (často smrteľné) pri ťažbe dreva a pod. Ak to preženieme ad absurdum, tak potom pre človeka je oveľa nebezpečnejšia než medvede horská - vysokohorská turistika. Ešte som nečítal o tom, že by bol v Slovenskom raji medveď smrteľne zranil človeka - zato ľudí, ktorí sa tam fatálne zrútili z rebríkov a chodníkov, bolo veľa.

Myslím si, že zastrelenie - poprava medvedice Ingrid nebol správny krok. Mohlo sa ešte pár dní počkať ako sa vyvinie situácia, či Ingrid naďalej bude hľadať svoje mláďatá po Liptovskej Kokave. Mohlo sa intenzívnejšie hľadať miesto, kam by medvedicu bolo možné premiestniť. Mohlo sa predísť tomu, aby sme  stratili ľuďmi tak obdivovaného maskota. V tejto súvislosti mi na um prišla myšlienka, že či by sa medvedica Ingrid nedala dočasne umiestniť v nejakej ZOO a za ten čas, dokým by tam bola, boli by v Liptovskej Kokave vybudovali bezpečný, neprekonateľne oplotený výbeh, kde by neskôr už domestifikovanú a socializovanú Ingrid umiestnili. Všetko sa dá, keď sa chce, aj povolenia a projekty vybaviť. Pre obec a hornú časť Liptova by tak vznikla nevídaná turistická zaujímavosť. Za fotografovanie, filmovanie by sa platilo (ako v jaskyniach). Za selfie s medvedicou za plotom dvojnásobná sadzba. K tomu by sa hneď pridružili pohľadnice, brožúrky o živote medveďov a ich zvyklostiach, filmy na DVD, aj rozprávky... Návštevník by si odtiaľ mohol odniesť napríklad fľašu medu s etiketou, na ktorej by bola fotka Ingrid, alebo medovníky v tvare medveďa či dozlatova údené oštiepky z formy v tvare medveďa. Pre deti by boli omaľovánky a drevené kocky s obrázkami lesných zvieratiek... Aj pracovné príležitosti by takto vznikli. Ale stačil jediný výstrel a ten akékoľvek takéto plány prerušil. Možno nie navždy. Nateraz je už darmo plakať za medvedicou Ingrid. Osoh z nej môže mať akurát tak ten udatný nočný strelec, ktorý si jej kožušinu pohodí pred krb.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.


Už ste čítali?