Slovenčina zanikne... ("...či?")

Autor: Martin Droppa | 19.7.2017 o 14:41 | (upravené 20.7.2017 o 9:00) Karma článku: 12,47 | Prečítané:  6810x

• K napísaniu tejto veselšej úvahy ma inšpiroval nápad Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zrušiť maturitu zo slovenčiny pre gymnazistov. •

Ten nápad považujem za mimoriadne bláznivú úradnícku myšlienku, ktorá sa skutočne môže zrodiť len zo slovenského spoločensko-politicko-školského prostredia, pre ktoré je príznačné napríklad aj to, že čo jeden školský polrok - to aspoň dve či tri rôzne reformné iniciatívy v školstve, rôzne "zásadné" zmeny, všelijaké "pokusy" metódou "omyl - omyl." Mám ale dojem, že v skutočnosti ide stále o tie isté akože "reformy" - len sa vždy nejaké návrhy "pretrú z červenej na oranžovú, z oranžovej na modrú a z modrej na zelenú, zo zelenej zas na červenú" a tak ďalej. Do toho príde "fatálny spor" o tom, či sa žiaci na základných školách budú alebo nebudú musieť učiť písať spojitým alebo rozdeleným písmom a či budú alebo nebudú povinne používať písmo Comenia Script. (Ak si dobre spomínam, tak kedysi pradávno sme sa v škole učili písať tak, že sme sa naučili pekne-krásne krasopisne písať jednotlivé písmenká, ktoré sme neskôr spájali do slov a slová do jednoduchých viet: Ema má mamu... a tak ďalej. Tak v čom sú tu zrazu problémy? Podľa mňa v ničom.) Zaujímavé je, že vždy sa z pozadia týchto "inovácií" a "zlepšovákov" na témy škola, výuka a naše školstvo vynoria obyčajné požiadavky učiteľov a učiteliek o zvýšenia platov a finančných odmien. Žiaci sa pritom už roky permanentne neučia, zaostávajú vo výuke, majú stále slabšie vedomosti - o čom nás presviedčajú kadejaké domáce i medzinárodné testy. Podľa mňa keby boli v školstve aj desaťnásobne vyššie platy, tak to asi nijako neovplyvní chuť žiakov učiť sa so záujmom, naberať stále nové vedomosti. Ale nie o tom má byť tento článok.

Tento článok je o tom, že ak to takto pôjde ďalej, tak slovenčina zanikne. Stane sa z nej akýsi endemit, ktorý sa len v náznakoch uchová sem-tam, niekde na opustených lazoch, v zanikajúcich posledných domácnostiach kdesi v osadách na koncoch zabudnutých dolín. Zo slovenčiny sa stane pozoruhodný a zvláštny relikt, ktorý budú skúmať vedci a svoje poznatky budú do zošitov zapisovať spojitým písmom. Slovenčina, samozrejme, nezanikne ihneď. Bude to trvať možno 63 rokov, možno 98 rokov, možno o čosi viac... Presnú dobu do takmer definitívneho zániku slovenčiny nevieme, zatiaľ sa jazykovedcom podarilo zistiť len to, že slovenčina zanikne pravdepodobne vo štvrtok alebo v pondelok. 

Moderný zánik slovenčiny sa podľa mňa začal ihneď po Novembri 1989 hlavne masívnym premenúvaním slovenských obchodov na shopy. Slovensko bolo náhle z mesiaca na mesiac zaplnené shopmi - alebo hovorovo šopami, ak chcete. Bolo to v čase, keď sa proti shopom masívne postavila naša Matica slovenská. Ako sa ukázalo neskôr, bolo to jej prvé a súčasne aj posledné vzopnutie síl proti plazivému nástupu nepotrebných anglicizmov do slovenčiny. Ďalej sa Matica slovenská venovala už len svojej zbierke na nový národný poklad, ktorý o asi dvadsať rokov neskôr vraj rozkradla. Slovenčinu zatiaľ bez milosti a natvrdo začali valcovať cudzie slová, predovšetkým anglické, ktoré bez milosti nahrádzali naše írečité slovenské pojmy. Bez akejkoľvek logiky a bez našej, slovenskej, potreby. Spustila sa tak nekontrolovaná lavína, ktorá nemá konca ani kraja. Výsledok je aj taký, aký som pocítil nedávno počas nútenej návštevy veľkého nákupného centra v Bratislave. Prechádzajúc centrom, hľadajúc obchod s potrebami pre môj prenosný počítač - teda nie obchod, ale iStores - s hrôzou som si uvedomil, že sa nachádzam niekde, kde ničomu nerozumiem. Všetky obchody niesli anglické názvy. Rozumel som len nápisom na tabuľkách, zavesených na dverách: "otvorené" - "zatvorené." Aj to len niekde, pretože veľakrát tam boli tabuľky s "open" a "closed." Svoj smútok som náhle premenil na užitočný proces hľadania zbytočných anglických slov a ich poslovenčených násilných skĺbenín v mojej (našej) rodnej reči.

V súvislosti s rodnou rečou, v našom prípade so slovenčinou, je potrebné veľmi vážne si uvedomiť, že spoločný spisovný jazyk (slovenčina) je jedným z hlavných a podstatných znakov príslušnosti k národu (slovenskému). Tomu sa nevyhneme a toho sa ani nezbavíme. Ak teda dovoľujeme a naďalej dovoľovať budeme aby bola slovenčina znehodnocovaná "inváznymi rastlinami" zbytočných cudzích slov a ich niekedy naozaj šialenými skrúcaninami a "poslovenčenými" paškvilmi, tak potom v podstate ideme proti našej príslušnosti k národu.

Tak som teda začal hľadať, pátrať, všímať si a zapisovať, odpisovať. A aj sa dobre zabávať. Najskôr som objavil takmer všadeprítomné slovo event a jeho úžasné skĺbeniny: Poďte si užiť leto plné eventov!  Čakajú vás mnohé eventy a zážitky!  Pripravili sme pre vás nezabudnuteľné eventy!  a podobne. Takže nám už nestačia rôzne zážitky, my musíme mať eventy :-) !  Od eventov je to len na krok k rôznym rezortom, presnejšie resortom - teda k letoviskám. "Zážitky počas dovolenky v letovisku" - to znie hlúpo aj na Orave či v okolí Sobraniec. Lepšie sú "eventy v resorte" :-))) Medzi fantastické eventy patria napríklad zážitky z koncertov a festivalov. Len si musíme uvedomiť, že účinkujúci nevystupujú na pódiách, ale na stageoch. Zákulisie sa už, ne-pochopiteľne, zmenilo na backstage. Z predstavení sa stali show alebo šou, dokonca som kdesi našiel aj slovko "šouka." Vydarené v úvodzovkách sú slová headliner a lineup. Hudobníci už nehrajú piesne a skladby, ale tracky, zoradené do setov. Neskutočné, priam bizarné, teda prečudesné, sú názvy rôznych obchodných a obchodno-obytných komplexov (našej jazykovej menejcennosti): Twin City, Tower, Real Estate, City Center, Westend Plazza a podobne. To skutočne nevieme a nemôžeme nejaký akože "mrakodrap" u nás pomenovať pekne po slovensky? Napríklad Kôpor, Lopúch, Tatranský Medveď (keď môže byť v Prahe Bílá Labuť), Posledný Cent a podobne? Prečo sa musíme nasilu opičiť po niečom, čo napokon zďaleka nedosiahneme ani kvalitou, ani úrovňou služieb? Zasmial som sa schuti, keď som sa minule dočítal, že sa v Liptovskom Mikuláši uskutoční Night Run a v Ružomberku zas Chess Fest. Ako keby sa týchto podujatí mali zúčastniť Usain Bolt a Boris Spasskij :-) Samotnou kapitolou je turistika a šport. Už sa nepodnikajú hrebeňovky, ale sa trackuje, už sa nechodí na výlet, ale na trip, už sa nebicyklujeme, ale sa bikujeme či bajkujeme. Studnicou zbytočných a neskutočne poprekrúcaných anglických slov v slovenských vetách, anglicizmov a podobne, sú ako články na weboch novín, tak aj hlavne texty v blogoch. Pôjdem na to bez obkecávania, zhurta: tasking, workshop, kouč, smoothie, hejt, hejtovať, sharing, ear sharing, thumbs-up! start-up, row-cost obydlia, fundraiser, browsovať... Každá upratovačka (nič proti nim - musia existovať aby bolo čisto a poupratované) je dnes manažérka so smartfónom. Do toho sa miešajú absolútne nezmysly a v nesprávnom slova význame z češtiny prebraté slová ako napríklad holt - často písané ako "hold," pritom hold je niečo celkom iné ako holt. Na tom všetkom je nasypané suché korenie slov a slovných spojení ako "dá to," "dal lepší koncert," "dali sme to," ale i "snáď" a hlavne "tentokrát" alebo "po prvý krát." Vrcholom vrcholov, pardón - topom topov - je zakončovanie viet spojkou "či" a otáznikom. Tomuto móresu vôbec nerozumiem a celkom mi uniká jeho význam, podstata, výpovedná hodnota... či? :-) Tak ako nerozumiem tomu, prečo napríklad namiesto koláčikov, zákuskov a tôrt pečieme kadejaké cookies, cake a pie - ešte "lepšie" je páj. Asi tak nerozumiem ani tomu, prečo si ženské kupujú topy a súčasne si kupujú obyčajné topánky a nie "šús" a prečo v obchode s odevami mali na výklade vylepené, že: Dnes detské body za 1,99 eur. Na druhej strane existujú aj mne celkom milé poslovenčené anglické slová, ako napríklad "drinčík." Na "drinčík" sme išli kedysi s kolegyňou Vladimírkou z .týždňa do baru. K tomuto slovku som si vymyslel slovo "zafrámovať" - teda "zarámovať," od anglického "frame" - rám. Namiesto "smartfón" používam "smrťfón."

Je mi ľúto, že je slovenčina tak prznená a kazená deň čo deň. Že namiesto pekných slovenských slov a slovných spojení používame cudzie slová tam, kde sú celkom zbytočné a nepotrebné. Slovenčina je pritom krásna. Presvedčil som sa o tom aj prostredníctvom malej ankety. Oslovil som mojich českých priateľov z  Fanklubu Pink Floyd CZ.  Úloha bola jednoduchá: mali mi napísať aspoň niekoľko slovenských slovíčok ktoré sa im páčia, pekne im v ušiach znejú a možno nám ich aj závidia. Mirek vymenoval: cintorín, olovrant, cencúľ, božtek, medulienka. Martin napísal: trma-vrma, ceruzka, vrecúško, vankúš, ťava a pekne po slovensky doplnil: "...všetky slová s koncovkou -čik, napríklad miláčik, chrobáčik a slová s ľ, napríklad veľa."  Jiří mi odkázal: "Slovenština je moc krásný a jemný jazyk, takový umazlený. Byl jsem v Martině na vojně, takže jsem to měl docela naposlouchaný. Těch slov je spousta, tak třeba bozkávať, oštiepok, trsteniarik, ľúbiť, anebo i vycikať sa. Kerýho diletanta to napadlo? To budou děcka maturovat jen z angličtiny? Proč ne hned z češtiny?" Michaela píše: "Moc se mi líbí to vaše nech sa páči, čo ďalej, pozri sa, obrábanie pôdy, výmrv." Josef vybral slová a spojenia ligotavý, naničhodný, chrobák, smädný ako ťava, som voľajaký zmätený. Miroslav vyberá: oriešok, medvedík, pery, bozk, čižma, korytnačka, desiata, jeleň, kefka, papuľa, žeriav, rušeň. Ďalší Martin sa rozpísal: "Miluju slova omrvinky, trtkať, ogrcať sa, vankúš a často používám v úžasu "ty kokos" a "jáj" nebo slovo "električka" - naše tramvaj je moc ohraná. Z loňského léta mám historku, kdy jsem ve Zvoleně narazil na slovo ošípaná. Logickou dedukcí jsem dospěl k názoru, že je to dikobraz :-D a pak jsem se dozvěděl, že je to prase. Kamarád Juraj se mohl smícy po..at. No a když už jsme u zvířátek, u nás se říká, že veverka se slovensky řekne "drevokocúr" no a to prý je blbost, že prý se říká veverica. Můj budoucí tchán když byl na Slovensku na vojně, tak se ho zeptali: 'Vojáci, kto chce kúriť na izbe?' Jako jediný se přihlásil a pak místo pokuřování cigaret celou noc topil v kamnech :-)"  Na oplátku musím dodať, že mne sa veľmi páčia české slová pejsek, kočička, korouhev, kopretina, na návsi, kos, želva, pohádka... a mám rád to pekné mäkčenie môjho mena: Marťine. V súvislosti s češtinou si spomínam na jednu moju dávnu čitateľskú príhodu. Ako chlapec som v nejakom rodokapse čítal, že: "...mexičtí vesničané se sešli na návsi." Nešlo mi do hlavy, kde sa náhle v príbehu nabrali väzni, lebo česká "vesnice" predsa musí byť slovenská "väznica" ;-)

Slovenčina a čeština sú si veľmi podobné, môžeme preto predpokladať, že keď sa my - tu na Slovensku - samosvojstojne a zvrchovano doshopingujeme, pretrackujeme, dobajkujeme a keď sa vrátime z tripov plní eventov - tak potom sa možno jedného dňa obrátime na Čechov a Moravákov, aby nám nezištne pomohli hľadať korene spisovnej slovenčiny v obyčajných ale originálnych slovenských slovíčkach. Nebude to ale zajtra ani popozajtra, možno to bude o 64 alebo o 99 rokov. Pravdepodobne to ale bude v piatok alebo v utorok.

• Nadovšetko miluj rodný jazyk, / svoju reč. / Je zamat / a je meč. / Nevhodný dotyk nech ju nepokazí. // So slovami hovor, iba keď ste sami. / Vyberaj ich ako drahokamy. / Nie každé je také, ako včera. / Ustavične hľadaj slová pravdivé a nové. / Zavrhni nezrozumiteľné, / aj tie, čo rodia nudu. // Ber slová priamo z dielne / konštruktéra: / z ľudu! 

(Miroslav Válek --- 17. júl 1927 - 27. január 1991)

• Koľko vieš jazykov, toľkokrát si človekom. Ak nepoznáš svoju materčinu, nie si človekom ani raz. 

(Úryvok z básne a citát sú z knihy  Jazyk a rečJozef Mistrík, Vydavateľstvo Mladé letá, 1984, vydanie prvé, predná predsádka a strana 425.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?