Zákon motorovej píly

Autor: Martin Droppa | 25.4.2017 o 21:12 | (upravené 27.4.2017 o 8:58) Karma článku: 12,46 | Prečítané:  3129x

Ten zákon je nepísaný a jednoduchý: Kto má v rukách motorovú pílu, ten je Vládca, Boss, Kápo, najvyššia a najmúdrejšia Autorita. Kto má motorovú pílu - ten má Pravdu v rozhodovaní o živote a smrti hoc i "len obyčajných stromov".

Na jednej z ulíc v Liptovskom Hrádku už dlho rastú dve pekné vŕby a vedľa niekoľko smrekov a borovíc. Pekná idylka, chrániaca susedné domy od prachu aj hluku z cesty. Nevedomé stromy rástli do šírky aj do výšky na pozemkoch, ktoré sú síce verejné, ale udržiavajú ich majitelia priľahlých domov: kosia na nich trávu, zhrabujú lístie, čistia ich od odpadkov... Stromy ani vo sne netušili, že je nad nimi niekoľko drôtov elektrického vedenia. A tak jedného "pekného" marcového dňa prišlo auto s vysokozdvižnou plošinou, vystúpil z neho vedľa šoféra sediaci chlapík a zobral do ruky motorovú pílu. Postavil sa na plošinu, nechal sa vyzdvihnúť do výšky a začal píliť a rezať hlava - nehlava. Ako inak - bez ochrannej prilby s ochranným štítom, bez ochranných rukavíc a len tak v akýchsi rozčaptaných teniskách - bez špeciálnej obuvi s oceľovou špicou, zabraňujúcou poraneniu nohy pri pílení na zemi. Typický prípad, príznačný pre Slovensko: U nás netreba mať odborný kurz a preukaz pilčíka, u nás stačí vedieť naštartovať motorovú pílu, liať do nej olej a benzín a už možno píliť od buka do buka.

Tak nejako začal píliť a spiľovať konáre na dvoch vŕbach a na jednej borovici samozvaný "pilčík - elektrikár" (auto malo na dverách logotyp SSE - Stredoslovenskej energetiky). S "prácou" bol hotový za niekoľko minút. To, čo po ňom ostalo, ten výsledok - tak z toho bolo a v podstate stále je človeku do plaču:  vŕby prišli o polovicu konárov na jednej strane, navyše tak "odborne," že z rozštiepených pahýľov konárov, ktoré ostali na kmeni, je zlúpaná kôra. Borovica pre istotu prišla o všetky konáre a aj o vrcholec - ostal z nej len schnúci kmeň. Spílené konáre zostali na mieste. Tie z vŕby čoskoro zapustili zelené lístky. Poslednýkrát vo svojom živote. Konáre z borovice chytili mŕtvolnú sivozelenú farbu. "Majstri elektrikári - pilčíci" sa predsa nebudú zahadzovať s nejakým odvozom konárov na na to určenú skládku, ktorá v meste je, alebo na pílu, kde je aj štiepkovačka. Veď nech si s konármi, ktoré začali prerastať jarnou trávou, poradí niekto iný. Obyvatelia priľahlých domov, samospráva...

Tu je výsledok bezohľadnej činnosti elektrikára s motorovou pílou:

To je všetko, to je celý príbeh dvoch vŕb a jednej borovice kdesi v Liptovskom Hrádku. Je to smutný príbeh, ale o to smutnejší, že nie je, bohužiaľ, na Slovensku osamotený. Takmer denne sa v našich obciach a mestách vypiľujú alebo necitlivo orezávajú stromy až na holé kmene. Človek po nejakom kratšom alebo dlhšom čase niekam príde, pricestuje - a zrazu zistí, že mu "niečo" vo výhľade chýba, že nemá kam "zapichnúť" svoj zrak: stromov, ktoré tam kedysi boli, náhle niet, alebo sú z nich len okýptené pahýle kmeňov, ktoré skôr než celkom dodýchajú a zomrú stihnú ešte povypúšťať z rán slabučké konáriky, len také prútiky. Sú ale "majstri," ktorí budú do krvi tvrdiť, že práve takto sa stromy - hlavne listnaté - "zušľachťujú" a len po takýchto "zásahoch" sa ich koruny správne a predpisovo rozrastú do "žiadaných" tvarov - hlavne do zelených gúľ. Veď ako píšem: kto má v rukách motorovú pílu, ten má aj Moc a Pravdu na svojej strane. Ten rozhoduje o živote a o smrti stromu, nie nejaký bláznivý rojko, ktorý má stromy rád a keby ho na tú vysokozdvižnú plošinu pustili, tak by citlivo poodstríhal len tie koncové konáriky, ktoré do elektrického vedenia zasahujú alebo po čase zasahovať budú.

Dôležitý dovetok: Dve vŕby ani skupinu ihličnatých stromov tam nikto nevysadil, vyrástli tam od prírody. Jedna z vŕb má odhadom vyše šesťdesiatpäť rokov, druhá je o asi desať rokov mladšia. Tie stromy tam rástli ešte predtým, než sa začala budovať blízka cesta a hlavne dávno predtým, než došlo k elektrifikácii podľa nových predpisov. Elektrikári vztýčili nové betonvé stĺpy elektrického vedenia a drôty natiahli tak, že ich viedli v tesnej blízkosti korún stromov - čiže nepredvídali ďalší rast stromov. Je to viditeľné aj z fotografií. Stĺpy s vedením mohli posunúť bližšie k ceste, je tam dosť miesta, alebo ich mohli dať na druhú stranu cesty. V článku sa prioritne zaoberám absolútnou neodbornosťou zásahu samozvaných pilčíkov do stromov. Tento zásah stromy natrvalo poškodil - borovica je súca akurát tak na úplné vypílenie.

•   •   •

Vopred ďakujem mojim čitateľkám a čitateľom za kliknutie na "zvýšte karmu." Budem rád, ak si ma zaradíte medzi obľúbených blogerov kliknutím na  "+ pridaj k obľúbeným."  Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.


Už ste čítali?