Krjela a letový priestor literatúry

Autor: Martin Droppa | 21.1.2017 o 18:18 | Karma článku: 2,88 | Prečítané:  362x

Na Slovensku sporadicky vychádza šestnásť literárnych časopisov, ktoré poskytujú tvorivý priestor pre neprofesionálnych autorov a autorky poézie či prózy a iných literárnych prejavov. Tri z tých časopisov vychádzajú pravidelne.

Jedným z tých časpisov sú Krjela - časopis Literárneho klubu pri Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj.  Dodajme ešte, že  na Slovensku je aktívne činných trinásť literárnych klubov, ten liptovskomikulášsky je vyše tridsať rokov jedným z nich.

Možno sa spýtate, čo to zvláštne slovo - krjela - znamená. Nejde o nič iné, len o stredoliptovské poetické pomenovanie vtáčích alebo anjelských krídiel. Krjela = Krídla. Krjela; viete si predstaviť krajší názov pre literárny časopis? Ja ani nie.

Časopis Krjela nedávno - 20. januára t. r. - oficiálne oslávil päťdesiatku. Na prelome rokov 2016 a 2017 totiž vyšlo jeho jubilejné 50. číslo, a práve ono bolo v podvečer toho dňa slávnostne "uvedené do života." Číslo, ktoré na vyše sedemdesiatich stránkach formátu A5 predstavuje poetickú, prozaickú aj vizuálnu tvorbu dvadsiatich dvoch autoriek a autorov.

Ak mám písať o tomto časopise, musím spomenúť, že jeho prvé číslo vyšlo v júni 2001 a do konca toho roka vyšla aj "dvojka." Podstatnou informáciou je, že pri zrode všetkých vydaní Krjel ako editorka stála významná slovenská poetka a dlhoročná pracovníčka knižnice v Liptovskom Mikuláši Anna Ondrejková, ktorej neskôr prišiel "na pomoc" dnes už v priestoroch literárnej tvorby etablovaný, uznávaný prozaik Ján Púček. Mimochodom, aj on kedysi začínal s publikovaním v Krjelach. Autoriek a autorov, ktoré a ktorí už "dávno" majú za sebou vydanie (aj niekoľkých) básnických zbierok či knižiek prózy - a ktorých začiatky tvorby sú zachytené v Krjelach - je viacero. Okrem Jána Púčeka spomeňme aspoň Petra Cibáka, Jána Cígera z Mädokýša, Veroniku Dianiškovú, Juditu Feňvešovú, Stana Kaľavského, Zlatu Matlákovú, Ivana Repčeka, Ivana Šobáňa, Annu Uramovú..., ale aj Radku Berešíkovú či Jožka Brisudu - ktorí už, bohužiaľ, nie sú medzi nami. Autoriek a autorov, ktorí "prešli" Krjelami, sú desiatky a desiatky a nepochádzajú len z Liptova. V ostatných číslach svoje literárne práce uverejnili aj ľudia známi zo SMEblog: Kveta Klein, Dušan Šuster, Juraj Vanovčan... Z časopisu, ktorý na začiatku tvorilo len pár stránok textov zviazaných v hrebeňovej väzbe, sa časom stal "profesionálny" časopis so zošívanou alebo lepenou väzbou, tlačený v "normálnych" tlačiarňach, s pevnou obálkou a aj s farebnou prílohou v podobe vloženej pohľadnice formátu A5.

"Vždy keď vyšlo nové číslo, bol to pre mňa a pre nás malý zázrak," hovorí Anna Ondrejková a zdôrazňuje líniu prepájania čitateľa - vnímateľa s tvorcom - autorom poézie alebo prózy: "Vždy ide o to magické spojenie rúk, očí a srdca." O časopise všeobecne hovorí ako o spoločnom autorskom diele, založenom na súhre ľudí - priateľov prózy a poézie, umenia: "Hotový časopis je len pokračovaním napĺňania duše významom a zmyslom."

Na záver som si dovolil ponúknuť vám niekoľko mojich básní, ktoré boli publikované v časopise Krjela. Budem rád, ak sa k nim vyjadríte, ohodnotíte ich, v diskusii. Nepochybujem o tom, že je medzi vami veľa tých, ktorým sú poézia a literatúra vôbec blízke. Ďakujem vopred.

krajina dlhých mihalníc

sterilný chlad prázdnej bielej izby

postupne zapĺňa neviditeľný pohyb

pestrofarebného letu lesných vtákov

na nehybnom mramorovom lôžku

prikrytý privretými viečkami leží muž

 

„smrť už rúbe v našom lese“

vraví jeden starec druhému

a obaja ustúpia dozadu

za zaroseným jesenným sklom visí 

biele parte, naliate do čierneho rámu

 

privreté viečka ležiaceho muža

neprepúšťajú žiadny obraz:

z drevenej dlážky vyrastá hustá tráva

hustou trávou beží mačka

zo stropu sa spúšťa žiariaca hmla

zo žiariacej hmly preteká slnečné svetlo

 

ach, polia prekryté líniami brázd

zelené lúky prepúšťajúce hlasy zvonov

roztrhané plachty topiaceho sa snehu

oráčiny dýchajúce z plných čiernych hrúd

 

obrazy pod viečkami visia nakrivo

zarámované v ťažkých rámoch poznania

nad posteľou sa skláňa tmavovlasá

dievčina milá v bielom

fonendoskopom teplej dlane

počúva rytmy srdca

 

pod viečkami sa valí rieka

z diaľky nekonečných rokov znie hudba

pomedzi stromy v hustom lese beží pes

útroby lúky sa prepadávajú v sieti chodieb

plnej slepých pohybov hebkých krtov

lístie netrpezlivo čaká na voľný pád

sneh vráža do starej tváre horizontu

stena v diaľke sa rúca, reflektory hasnú

 

„smrť už kosí aj našu lúku“

nenásytné sliepky rozhrabali mravenisko

bijú sa o krehké sýte larvy

popolia sa v sivých pahrebách ničoty

napokon v ústraní súmraku znesú

oblé a sýte vajíčka

 

„všetko sa začína vo vajíčku“

muž sa nebadane usmeje

spod viečok mu vytekajú hlasy zvonov

odeté do čiernych oblekov a bielych košieľ  

 

prepotené dlane starcov

roztápajú čerň plstených klobúkov

biela izba je prázdna, vtáci odleteli

pes dobehol, lúka dokvitla

muž zaspal v teplých vankúšikoch prstov

dievčiny milej v bielom

24. január – 20. február 2014

 

pohyblivosť v nehybnosti

tak rád by som vás objal

všetkých predomnou 

všetkých, ktorí ku mne prichádzate 

rád by som srdečne objal

tak rád by som vykročil

všetkým predomnou

všetkým, ktorí kráčate ku mne

rád by som smelo vykročil v ústrety

lenže nedá sa

pretože klince sú vbité hlboko

hlavu mám sklonenú, zničenú bolesťou

preto sa mi nedá

 

vy však vzhliadate ku mne

viem, že ste tu, viem o vás

o každom kto prichádza

za mnou

o každom kto je myšlienkou

so mnou

 

nemôžem vás objať

nemôžem vykročiť k vám

klince sú hlboko v starom dreve

preto sa nemôžem ani hnúť

som však tu

nepochybujte

verte

som s vami

bdiem aj keď vy spíte

objímam vás a idem vám v ústrety

12. február 2014

vzniky otázky

je večer

a potom

je noc

v tej noci je polnoc

ráno noc začne horieť

požiar sa šíri spoza lesa, od východu 

na pravé poludnie

noc zhorí do tla

keď západ uhasí ten požiar noci

noc vstane z popola

 

bude to po polnoci

keď sa vás všetkých spýtam:

„kto z nich

a kto z vás

(ty, chlapec, a či ty, muž

ty, dievča, alebo ty, žena)

dnes o polnoci

vymetie z pece dňa

studený popol noci?“

19. január 2015

 

holokaust

dievčatko v červenom kabáte

pomaly kráča čiernobielymi ulicami

ulicami plnými bezfarebnej smrti

 

milióny zakrytých zrkadiel

zrkadiel zapadnutých prachom

odrážajú nekonečné desaťročia

 

hromady cestovných kufrov

hromady najlepších topánok

najlepších kožuchov a letných šiat

státisíce okuliarov a hromady protéz

protéz nôh i rúk

zubné protézy s vytlčenými korunkami

zlato! zlato! precízne triedené šperky

 

v betónových bunkroch sa zmietajú

nahé telá prepletené s výkrikmi

otec! otec! mama! mama! mama!

prsty zaseknuté v kŕčoch do vlasov a tiel

nechty zaseknuté v kŕčoch do stien

 

popoly vysypané do riek

tony popolov vysypaných do močiarov

predlaktia s vytetovanými číslami

čísla vytetované navždy ale nie naveky

 

dievčatko v červenom kabáte

nedokončený denník davidka

nedokončený denník anny

tisícky nedokončených denníkov

tisícky žiadnych denníkov

nahádzaných medzi staré fotografie

mama! mama! otec! otec! otec!

milióny zakrytých zrkadiel

na ktoré takmer storočie padá

diamantový hviezdny prach

jeseň 2016

Jubilejné 50. číslo literárneho časopisu Krjela vyšlo aj vďaka finančnej podpore Komunitnej nadácie Liptov, neziskovej organizácie KongenKult, tlačiarní Norami a Jána Cígera z Mädokýša.

• • •   • • •   • • •

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia.

DOMOV

Muži v horúčavách trpia pre módu - ak je povinná

Slovenskí šoféri sú na tom lepšie ako Francúzi.


Už ste čítali?