Keď slniečkár píše Rómom

Autor: Martin Droppa | 6.1.2017 o 22:33 | Karma článku: 6,16 | Prečítané:  1798x

Poznámky k tomuto článku som napísal v júni 2012. Inšpiroval ma k nim plán poslancov NR SR Alojza Hlinu a Igora Matoviča "podniknúť spanilú jazdu po našich rómskych osadách." Nazvali to Tour de Roma alebo Osada Tour. Spomínate si?

Bolo to v časoch, keď bol Alojz Hlina parlamentným poslancom za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti a ani vo sne mu neprišlo na um, že sa jedného dňa stane predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Bolo to v časoch, keď Alojz Hlina (hlavne on) a Igor Matovič viac než politikmi boli (občianskymi) aktivistami. Bolo to v časoch, keď o slovíčku slniečkár nebolo ani chýru ani slychu, keď sa ním pejoratívne a zosmiešňujúco neoznačovali ľudia, ktorí namiesto k zlobe a nenávisti majú blízko k ideálom pravdy a lásky. Bolo to v časoch, keď sa ľudia v spoločnosti nedelili na pražskú / bratislavskú kaviareň a na pražskú hospodu či bratislavskú krčmu. Bolo to v časoch, keď tieto výrazy bežne nepoužívali politici a oponentom z radov opozície, médií či verejnosti nenadávali do idiotov, hyen, záchodových pavúkov či protištátnych prostitútok. Bolo to v čase, keď istý Marian Kotleba ani netušil, že raz bude predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, a keď jeho Ľudová strana Naše Slovensko získala v parlamentných voľbách mizerných 1,58 % hlasov voličov.  Bolo to v časoch, keď v našich zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo oveľa viac migrantov a žiadateľov o azyl než je tomu teraz - a nikomu to "netrhalo žlč" nenávisťou tak, ako dnes. A na koniec - bolo to v časoch, keď sa "rómska problematika" donekonečna pretriasala tak ako aj predvčerom, včera i dnes; a bude sa pretriasať ďalej. Rómovia sa ako vtedy, tak aj dnes a aj v budúcnosti budú meniť na terče znevažovania, zosmiešňovania aj zloby a nenávisti. Samozrejme, stále budú predmetom novodobého "triedneho boja" a naháňania si populistických preferencií. Však, pán predseda Vlády Slovenskej republiky Robert Fico(?)

Takže - v tých časoch, pred bezmála piatimi rokmi, som si zapísal niekoľko poznámok, ktoré som "nanečisto" spracoval do formy, ktorú s obľubou nazývame otvorený list. Dnes som po tom texte siahol. S vedomím, že keď ho uverejním, asi veľkú slávu či "karmu" nezožnem. Prinajlepšom sa mi dostane umiernenej kritiky či sarkastického posmechu - napriek tomu, že text sa dá vnímať rôznorode, napríklad aj ironicky. Ak mi niekto chce odkázať, že  "...keby som mal za susedov Rómov, tak..."  odpovedám vopred - za susedov máme aj rómsku rozvetvenú rodinu. Sú to bezproblémoví susedia, prisahám, ani nevieme, že tu bývajú. Aj v mnohých rómskych osadách som bol, takže netreba ma tam posielať.

Slniečkár píše Rómom

Vážení Rómovia,

píšem Vám list s prosbou, aby ste si ho prečítali a zobrali si k srdcu moje úprimné prosby a žiadosti v ňom, a aby ste list a posolstvo v ňom šírili medzi sebou ďalej a ďalej.

Predovšetkým, milí Rómovia (ktorých sa to týka, Vy najlepšie viete),  začnite sa správať štandardne slušne. Začnite maličkosťami. Nebuďte (hlavne na verejnosti a pred televíznymi kamerami) hluční, nekričte, neprejavujte svoje emócie naplno – aj keď Vám za chrbtom bagrami búrajú domy a pred Vami stojí kordón policajných ozbrojencov s brechajúcimi psami. Ani keď Vám pri požiari chyže zhorí niekto z rodiny alebo sa v potoku utopí dieťatko. Prosím Vás, tak ako hraničný smútok, neprejavujte ani radosť zo života, zo slnka nad hlavou a z vetra vo vlasoch vyspevovaním, vyhrávaním na rôzne hudobné nástroje. Jednoducho – neveseľte sa a ani nesmúťte nadmieru. Vaša veselosť a radosť iných dráždi a Vašim emóciám iní nerozumejú. Medzi inými „sa nosí“ emócie na verejnosti skrývať, nie ukazovať naplno. Výnimkou sú len prenosy masových zábavných šou, kde sa lejú slzy a hrnú esemesky, kde ako modré z neba padajú góly – body – sekundy.  Dobre viete, že väčšina slovenského, európskeho i svetového národa nemá už desaťročia najmenšieho dôvodu veseliť sa. Nielen ľudia dvadsiateho, ale i dvadsiateho prvého storočia majú, ako spieva v starom hite Richard Müller,  zachmúrené obočia.

Prosím Vás, netlačte sa do prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Počkajte, kým sa tam bezhlavo natlačí iná mládež i stárež. Ako iní, aj Vy, mládež rómska, pomáhajte starším a uvoľnite im miesto v preplnenom autobuse. Hudbu v slúchadlách prehrávačov počúvať môžete, ale potichu! Na verejnosti sa správajte slušne, zdravte sa, odzdravujte. V lete sa neosviežujte vo verejných fontánach za eurofondy pre všetkých a v zime si nezohrievajte kosti na radiátoroch v železničných čakárňach.  Jednoducho – berte si príklad z iných, robte len to, čo oni. Neprovokujte.

Obzvlášť rómsku mládež prosím, aby nepožívala do stavu opitosti alkohol, aby nefajčila, nedajboh nefetovala, nebrala drogy. Nerozprávala oplzlo, nepľula na chodník. Pre iných našich mladých ľudí je to nepochopiteľné a neprijateľné správanie sa, s ktorým nemajú a ani nechcú mať osobnú skúsenosť. Nežite promiskuitným sexuálnym životom, tobôž nie, keď ešte nemáte osemnásť. Nebuďte takto iným zlými vzormi!

Toto sú však maličkosti. Predovšetkým Vás chcem, drahí Rómovia, poprosiť, aby ste nekradli. Viem, je to ťažké, keď nemáte dosť peňazí na jedlo či drevo, ale uvedomte si, že drobnými krádežami (napríklad pytliactvom malej rybky v hodnote 1,49 eura, krádežou roky nikým nepovšimnutého hrdzavého pletiva alebo suchárov na kraji lesa) nekonečne zamestnávate príslušníkov polície, vyšetrovateľov, justíciu a ďalšie dôležité zložky rozsiahleho štátneho aparátu. Tí všetci potom nemajú dosť času, kapacít a síl, aby sa venovali objasňovaniu a postihovaniu „normálnej“ trestnej a priestupkovej činnosti. Napríklad hromadnému otravovaniu vôd a ovzdušia tonami kadejakých chemikálií a splodín, nelegálnym výrubom stoviek hektárov lesov, organizovaným pytliakom s terénnymi autami a flintami s optikou na nočné videnie, najmenej státisícovým kauzám tunelovania, rozkrádania štátnych zdrojov, eurofondov a vôbec – peňazí, o objeme ktorých bežný človek nemá ani predstavu. Neokrádajte iných ľudí o pár desiatok eur a prestaňte s úžerníctvom medzi sebou, aby iní mohli pokojne a hlavne úspešne vyšetrovať miliónové kauzy a vydierania iných.

Ak chcete staré železo, ovocie, zeleninu zo záhrad, polí, nebojte sa a pýtajte si. Dobrí, pohostinní, zbožní ľudia vám radi dajú, pomôžu. Sú iní ako si myslíte. Lásku a dobro k človeku majú v krvi, v génoch i vo vierovyznaní. Vy len smelo, slušne ale hrdo poproste, pýtajte si a súčasne ponúknite svoju pomoc iným ľuďom. Určite Vás za prácu aj pohostia a prijmú medzi seba ako rovných.

Naliehavo Vás prosím, aby ste sa v krčmách i mimo nich nehádali, nebili a v žiadnom prípade nikoho nevraždili. To sa skutočne nieže nepatrí, ale podľa našich zákonov naozaj nesmie! Medzi inými jesto dosť ľudí, ktorí sa denne do krvi hádajú, bijú a občas za-vraždia. Nebuďte takí istí, pokúste sa byť vzorom iným – tak, ako iní sú si vzormi medzi sebou navzájom.

Vedzte a dobre si to uvedomte, že ako Vy, tak aj iní ľudia sú súčasným životom frustrovaní. Z dlhoročných frustrácií ich nevymaní ani, dajme tomu, práca v naskrz dôveryhodných zložkách mestskej policie, udeľovanie pokút za trpezlivo vyčíhané statické dopravné priestupky alebo za iné druhy priestupkov, často založených na ľudskej nepozornosti a na permanentnej neznalosti množstva stále sa meniacich zákonov a všeobecne záväzných nariadení – napríklad o fajčení na autobusovej zastávke bezprostredne vedľa dymiaceho výfuku autobusu s “vysokoekologickým” spaľovaním nafty. Iní ľudia musia chtiac-nechtiac akceptovať a dodržavať aj také zákony, o ktorých ani netušia. Robte tak i Vy, a frustrovaní jedinci nebudú zháňať pištole a samopaly, aby svoju frustrovanosť a komplexy premieňali na vraždenie a vzbudzovali tým masové sympatie iných – z anonymity verbálne útočiacich ľudí. Už nikdy žiadna Devínska Nová Ves!

Mrzí ma, milí Rómovia, že Vás moje kolegyne a kolegovia nielen z bulvárnych médií s iróniou v hlase nazývajú „osadníkmi“. O ľuďoch z domov na uliciach nehovoria ako o „uličníkoch“, o ľuďoch z vidieka ako o „dedinčanoch“, ľudí z miest nenazývajú „mešťanmi“. Iní si iróniu nezaslúžia. Vy podľa nich áno, pretože ste vraj „neprispôsobiví“. Vy sa však chtiac-nechtiac musíte prispôsobovať situácii v ktorej žijete (a ktorú si my, iní, vari ani predstaviť nevieme), s mizivými šancami získať prácu (aj s dobrým a slušným vzdelaním), za prácu plácu a za plácu jedlo, bývanie, energie, oblečenie, úspory. Iní Vám neveria, preto dvojica obyčajných z iných kedysi išla s karavanom medzi vás na dovolenky, aby zistila na vlastnej koži, ako obyčajne zo dňa na deň žijete. Čo zistili - nevedno… Vy ale skôr prežívate, prispôsobení podmienkam, ktoré máte. Stovky sociálnych pracovníkov, výskumníkov, sociológov a iných ľudí, zamestnaných v rôznych nevládnych i vládnych organizáciách, Vás desiatky rokov skúma. Popísali o Vás tony recyklovateľných papierov všakovakých štúdií. Aj filmy o Vás nakrútili, občas Vás niekto nafotografuje a fotky verejne vystaví pre iných. Nech Vás to neuráža, ale niekedy to vnímam tak, že (si) z Vás robia atrakcie ako z medveďov pri kontajneroch. Ako keď v časoch objavovania Afriky či Ameriky černochov, indiánov, vystavovali v centrách „civilizovaných“ európskych miest. Dnes, vo Vašom prípade, na to slúži telka a vymódené fešandy a fešáci v bielom s mikrofónmi. Dvom obyčajným iným ľuďom haldy odbornej literatúry, sociologických štúdií, dokumenty, reportáže, rozhovory... nestačia. Ale nech, nech idú medzi Vás, verím, že to nejako prežijete. Veď vlastne denne prežívate to, ako Vás „vystavujú na obdiv“ ako exempláre všetkého zlého a zavrhnutiahodného v spoločnosti, frustrovanej zo seba samej. Podľa mňa by bolo najlepšie a načase, aby sa iní ľudia Vami, vážení Rómovia, prestali tak podrobne, mikroskopicky zaoberať – s prvoplánovým dôrazom len na to, čo a ako zlého páchate.

Preto si Vás ešte raz dovoľujem požiadať, milí Rómovia, aby ste žili poriadne, usporiadanými životmi, nekradli, nezbíjali, nepili, nelúpili a, Boh vás zavaruj aby ste vraždili. Berte si príklady nielen od iných ľudí, ale aj od tých, ktorí sú medzi Vami a slušne žijú. Ja, ako pravýslniečkár, Vám verím. Som totiž presvedčený, že je nezmyselné deliť ľudí na základe etnickej či národnostnej príslušnosti, materinského jazyka. Ľudí by sme mali deliť podľa iných kritérií, na dobrých a zlých. Verím, že Vy ste v podstate dobrí ako ktokoľvek iný. Lenže mnohí iní ľudia sú tak znechutení zo všetkého, tak otvorene ventilujú svoje zlé pudy a emócie, že Vám neveria. Neveria dobru vo Vašich srdciach a mysliach. Presvedčte ich, prosím, o tom, že sa mýlia. 

Poznáte ten „vtip“ – že čo najhoršie sa môže inému človeku pritrafiť? Vraj keď mu Róm povie: „Dobré ráno, susedko!“. Budem rád, keď sa z tohto hlúpeho „vtipu“ stane symbolika hrdého a skutočného, priateľského a družného susedského spolunažívania. Vy, milí moji Rómovia, ukážte iným ľuďom, že na to máte a viete to: správať sa a žiť tak, aby ste neboli terčami predsudkov, úškrnov, odstrkovania, rasistických výlevov a napokon ani vrážd a nenávistných, vražedných slovných prejavov primitivizmu a duševnej úbohosti hlavne na tom internete. Veď už aj náš pán prezident na to upozornil, úprimne ho to trápi. A Vy, milá rómska mládež, deti, dorast - hlavne sa učte. Učte sa tak, až sa Vám bude z uší pariť, pretože bez vzdelania nemáte budúcnosť, tak ako aj iní v školských laviciach sediaci žiaci, ktorí nás v rôznych medzinárodných testoch stále presviedčajú o vysokej úrovni ich vedomostí. Tak sa nenechajte zahanbiť, jasné!?

Držiac Vám všetkým palce, prajem veľa odhodlania, síl a úspechov. Želám Vám krásne, pestrofarebné a zmysluplné dni.

Váš  slniečkár

* * *   * * *   * * *

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Slovensko sa rozlúčilo s profesorom Štefanom Nosáľom

Choreograf a umelecký vedúci Lúčnice zomrel vo veku 90 rokov.


Už ste čítali?