"Novinárska prostitútka" prehovorila

Autor: Martin Droppa | 25.11.2016 o 22:33 | Karma článku: 11,43 | Prečítané:  2691x

"Niektorí z vás  (z novinárov - pozn. autora)  sú špinavé protislovenské prostitútky,"  povedal na "tlačovke" premiér Robert Fico. Neviem, či sa mám a či nemám, ako dlhoročný, dnes viac-menej pasívny novinár a reportér, uraziť.

Asi by som sa urážať nemal, pretože nepredpokladám, že by som bol na mennom zozname "novinárskych prostitútok" premiéra Fica. Už pár rokov totiž pravidelne pre žiadne slovenské periodikum nepíšem. Ale ako všetci dobre vieme, denník SME nepatrí medzi premiérove obľúbené, jemu a jeho vláde lojálne noviny - a ktohovie ako je to z jeho pohľadu s blogerkami a blogermi na SMEblog. Takže nevieme.

Uraziť by som sa ale mal, a aj som sa urazil, pretože medzi novinármi a reportérmi stále existuje (mala by existovať) nejaká súdržnosť, kolegialita, podpora. Preto sa cítim urazený slovami slovenského premiéra Fica, pretože on urazil mnohé moje kolegyne a kolegov, ich náročnú a vyčerpávajúcu i stresujúcu prácu. Viem, o čom píšem... Urazil ich ako profesionálov a urazil ich aj ako ľudí. V mene nás všetkých si preto takéto slová od jedného z najvyšších našich ústavných činiteľov jednoducho a priamo vyprosujem.

Otázka znie: Čo s tým / s ním robiť? Myslím si, že je čas aby novinári premiéra ignorovali. Načo chodiť na jeho "tlačovky" a klásť mu otázky, keď on na ne neodpovie, len si povie to čo chce a potom sa zdvihne zo stoličky a odíde? Načo mu v podstate dávať priestor, o ktorý on ani nestojí? Tým, že premiér pohŕda novinármi, podľa mňa pohŕda aj verejnosťou, ktorej práve novinári prinášajú (nielen) spravodajské informácie. Možno by stačilo pár mesiacov a takýto novinársky protest by dokázal, že nikto v podstate Fica a jeho reči nepotrebuje. Novinárom by stačila práca s tlačovými vyhláseniami Úradu Vlády Slovenskej republiky, ich komentovanie, analýzy. Chcelo by to trochu trpezlivosti, možno iný spôsob novinárskej práce, ale som presvedčený, že výsledky by sa skoro dostavili a takto "izolovaný" premiér Fico by skôr či neskôr kapituloval. On si je totiž dobre vedomý toho, že bez novinárov, bez médií, by ak nie neprežil, tak by prežíval veľmi ťažko.  Napokon - načo vlastne robiť zbytočné "tlačovky," ušetrili by sa aj nejaké peniaze z rozpočtu premiérovho úradu.

Je tu aj iná možnosť. Vyžaduje si však osobnú odvahu konkrétnych novinárov. Nerozprávať sa s premiérom Ficom, nerobiť s ním rozhovory, nepchať mu pred ústa mikrofóny a pred tvár kamery. Opäť - som presvedčený, že absolútny nezáujem médií o neho by premiéra dobre "rozkolísal" - pretože, a to je dôležité: on médiá potrebuje, bez nich sa nezaobíde pri robení politiky; ony mu (nechtiac) slúžia ako akási "predĺžená ruka." (V tomto kontexte mi prišla na um taká veselá príhoda, ktorú som zažil s niekdajším premiérom Vladimírom Mečiarom. Bolo to v júli 1995, z popradského letiska odletel pápež Ján Pavol II. a premiér, ktorý sa s ním rozlúčil, sa rozhodol zoznámiť sa s prítomnými novinármi. Každému podal ruku, novinár sa predstavil a povedal, z ktorej redakcie je. Vtedy som prispieval do denníka SME. Premiér prikročil pred mňa a vystrel pravicu, ja som v tej chvíli povedal: "Droppa, denník SME." Premiér Vladimír Mečiar cukol rukou k telu a povedal: "Pán Droppa, to si musíte vybrať iné noviny." V tom okamihu som zakontroval: "Prepáčte, pán premiér, ja si radšej vyberiem iného premiéra." Premiér nehol ani brvou a išiel ďalej. Bolo to určite drzé, ale milé ;-) )

Samozrejme, aj ja bývam občas alebo často kritický k médiám. Hlavne vtedy, keď sa ma niečo v nich zverejnené osobne dotkne. Stalo sa tak napríklad v roku 2014, keď jeden zo slovenských časopisov uverejnil na titulnej strane fotografiu bývalého riaditeľa - šéfa ŠtB (Štátnej bezpečnosti) pred rokom 1990, Alojza Lorenca a v obsahu čísla veľký rozhovor s ním. Keď som to zbadal, ostal som omráčený, vzápätí smutný a na to veľmi nahnevaný. Doslova som to považoval (a aj stále považujem) za urážku, drzosť a neúctu k tým, ktorí počas komunistického režimu u nás trpeli, boli perzekvovaní, väznení, mučení aj popravovaní a zabíjaní. Dotklo sa ma to a rozčúlilo ma to o to viac, že v päťdesiatych rokoch môjho starého otca na základe falošného obvinenia zatkla ŠtB a pri jednom z výsluchov ho "eštébáci" ubili na smrť... Takáto tragédia hlboko zaiahla do nášho rodinného života na celé desaťročia, o tom nepochybujte. Ten rozhovor v časopise, tá obálka, len otvorili hlboké rany rodinnej anamnézy. Občas sa aj teraz tane, že sa v médiách dáva priestor konfidentom ŠtB - a ja neviem, prečo, čím to je. Treba sledovanosť? Čítanosť? Neviem, nerozumiem tomu. (Aby bolo jasné - nepíšem ani o  Zem a vek, ani o  Extraplus.) Pre mňa je to nepochopiteľné - aj preto, lebo viem o minimálne troch konfidentoch ŠtB a vojenskej kontrarozviedky, ktorí boli (dokonca istý čas aj po roku 1990) "nasadení" (nielen) na mňa. Dvaja z nich sú už po smrti, ten tretí sa mi vyhýba; ak by sa mal so mnou náhodou stretnúť na ulici, tak uteká na druhú stranu a je schopný ukryť sa hoc aj do obchodu so ženskými svadobnými róbami. Je to zbabelec. Zbabelec, ktorý zďaleka nie je premiérom v tejto krajine, a nikdy ním ani nebude. Ale nadávať na novinárov - to mu vždy dobre išlo, hlavne v dobách premiéra Vladimíra Mečiara. Vtedy mal v grobianstve vzor a - obávam sa - dnes ho má opäť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Smer opúšťajú nitrianski členovia, nepáčia sa im kšefty

Predseda miestneho klubu je nespokojný.


Už ste čítali?