O slobode a demokracii

Autor: Martin Droppa | 17.11.2016 o 0:17 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  397x

Od Novembra 1989 uplynulo neuveriteľných dvadsaťsedem rokov. 17. november za ten dlhý čas dorástol do dospelosti a do štatútu štátneho sviatku. V tento deň nemusia žiaci a študenti ísť do škôl, mnohí z nás do práce. Ako dobre.

Ako dobre... Ako dobre, že je tu ten sviatok, deň voľna. Pár týždňov pred Vianocami. Hnaní reklamou sa môžeme rozbehnúť do obchodných centier napchatých konzumom. Blíži sa čas darčekov. Môžeme sa pustiť do predvianočného upratovania - umyť okná, oprať záclony, tepovať koberce... Alebo sa na to všetko (zatiaľ) vykašleme a budeme napríklad počúvať hudbu alebo budeme čítať knihu alebo sa môžeme zamýšľať pri listovaní v inej novej krásnej knihe s fotografiami.

To všetko, ako s týmto a inými dňami naložíme, sú len a len naše slobodné voľby, rozhodnutia. V podstate to isté, kedykoľvek v novembri či v decembri, sme mohli robiť aj pred rokom 1989. Mohli sme ísť skúšať šťastie kúpiť jeden ananás s drevnatou dužinou a kilo kubánskych kyslých hrubokožých pomarančov, namiesto hudby sme mohli pozerať čiernobielych  Bakalárov  a listovať sme mohli v novej knihe zo série  Dejiny umenia od José Pijoana - ak sa nám pošťastilo po známosti dostať ju spod pultu. Mohli sme (a často sme aj vyslovene museli) "oslavovať" vypuknutie krvavého boľševického puču v Petrohrade Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie na čele so zločincom, banditom, ikonickým a predvídavým súdruhom Vladimírom Iľjičom Ulianovom Leninom. Revolúcie - krvavého prevratu, ktorý napokon spustil desaťročia trvajúce vyvražďovanie vlastného národa a neslýchaný teror.

Od Novembra 1989 je to inak. Nie sme nútení ani donucovaní robiť niečo čo nechceme. Na celý štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu - sa môžeme... Veď viete čo. Slobodne. Slobodne môžeme vyhlasovať, že  "...nejaký november 1989 sme si ani nevšimli."  Môžeme byť k tomuto sviatku chrapúnski a hulvátski - a nestane sa (nám) nič. Ani sa pri tom nezačervenáme a neuvedomíme si, že ignorovať tento deň a navyše k tomu aj slobodne nadávať a kydať hlava-nehlava na pomery a na všetko možné vôkol môžeme vďaka tomu Novembru 1989. Sloboda - to je totiž to, čo nám November 1989 priniesol a dal.

Sloboda, ktorá prišla s Novembrom 1989, je podľa mňa a pre mňa to najpodstatnejšie, čo sme dostali. Dar obrovský, mimoriadne cenný, individuálny a súčasne kolektívny. Ale aj krehký a často stojaci na klzkej pôde demagógie, nenávisti a nevraživosti i predsudkov. Nechcem písať o tej "prvoplánovej" slobode - že vďaka Novembru 1989 a radikálnej zmene spoločenského zriadenia a prostredia môžeme voľne cestovať kam sa nám zachce, mladí ľudia môžu študovať hoc aj na "opačnom konci sveta," môžeme ísť za prácou tam, kde je lepšia, výhodnejšia ponuka... A už vôbec nechcem písať o takých banalitách a v podstate hlúpostiach ako sú stovky televíznych kanálov, ktoré sa nám vďaka satelitom a káblovkám hrnú do obývačiek v najvyššom rozlíšení všetkých tých bezduchostí. Ani o tých pyramídach obchodných centier, napchatých hlavne tým, čo napokon ani nepotrebujeme. Ani o idiotských reklamách, ktorými je všetko všade zaplavené ako potopou pred koncom sveta. A už vôbec nechcem písať o kadejakých neprávostiach a zlodejstvách jednotlivcov či kolektívov v rôznych našich vládach a inde. To všetko, samozrejme, považujem za negatíva, ale jedným dychom musím napísať, že aj tieto a iné mínusy nie sú ničím iným, len výsledkom slobodných rozhodnutí slobodných ľudí. Ak sa niekto slobodne rozhodol klamať, kradnúť a podvádzať - je to jeho rozhodnutie, žiadny režim ho do toho nenúti. Ak je ten "niekto" vo vláde, alebo v nej bol, je to o to smutnejšie - pretože odkaz Novembra 1989 o slobode a o demokracii bohapusto a rúhačsky zneužil a zneuctil. Ale taká je, bohužiaľ, jeho slobodná voľba.

Stále si myslím, a som o tom presvedčený, že v tejto krajine žije väčšina ľudí, ktorí si žijú svoje slušné a poctivé životy a v duchu slušnosti, poctivosti a korektnosti vychovávajú aj svoje deti. Sú to ľudia, ktorí s úľavou November 1989 privítali a dobre vedia, čo by sa stalo, keby sa náhle vrátilo bezprávie, totalita, skryté či otvorené násilie, obmedzovanie a zamedzovanie. Vedia, čo by sa stalo, keby sme opäť boli obohnaní ostnatými drôtmi s nemožnosťou vykročiť za ne bez akýchsi doložiek, víz a podobne. Vedia, aké (by) to bolo žiť v obmedzenom priestore so snami, ktoré sa nikdy nepodarí (z)realizovať. My, narodení dávno pred rokom 1989, o tom vieme svoje. Tým, ktorí sa narodili a vyrástli po roku 1990 sme povinní o tom rozprávať. Sme povinní vysvetľovať im prečo sme v novembrových dňoch roku 1989 stáli na tribúnach a pod tribúnami, v masových demonštráciách, prečo sme sa nechali na námestiach a v uliciach našich vtedy dvoch hlavných miest oblievať ľadovou vodou z policajno-hasičských áut, prečo sme sa nechali do krvi a do bezvedomia mlátiť nahnanou políciou (verejnou bezpečnosťou), vojakmi či žoldniermi režimu. Sme povinní niesť tú novembrovú slobodu a demokraciu ďalej - aj keď ich niekedy vnímame ako ťažké bremeno, pod ktorým sa nám nekráča ľahko. Lenže, je to tak: slobodne a demokraticky sa rozhodovať bolo, je a aj bude vždy oveľa ťažšie ako oddane sa poddať diktátu a s ovčou sklonenou hlavou (pre)trpieť všetko čo nám naložia na plecia - aj keď to nechceme, bridí a protiví sa nám to. Denne napĺňať to masarykovské  nebát se a nekrást, veriť v to havlovské, že  pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí a naplno žiť v pápežskom povzbudení  nebojte sa! - tak to je to jediné, čo sme v súvislosti s dnešným naším štátnym sviatkom povinní. Povinní vtedy, ak to so slobodou a demokraciou myslíme vážne, úprimne, srdečne a naozaj. To všetko ostatné, tie čačky a mačky vôkol, tak to ostáva už len na našich slobodných vôľach.

Dnes je ten deň. Celý deň je sviatok. Celý deň máme sviatok. Sviatok slobody a demokracie. Užime si ho v pokoji aj v pokore, v mieri aj vo vnútornom stlmení, v myšlienkach aj v slovách. Oslavujme, ale nezabúdajme pri tom na to, čo, ako a prečo sa pred dvadsiatimisiedmimi rokmi stalo. Nezabúdajme na to, že sloboda a demokracia nám nespadli z neba a bez obetí. Užime si tento deň - a napokon aj dni budúce. A hlavne - nezabudnime si zobrať so sebou kľúče keď pôjdeme von. Aspoň budeme mať istotu, že sa nevymkneme v tomto chladnom, mrazivom počasí. To podstatné je už dávno vyštrngané.

•   •   •

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej Sheily Sz., kde vyzývala na boj proti moslimom, viala v pozadí slovenská zástava.


Už ste čítali?