reklama

Pozdrav z ústavu na Prednej Hore

• Už nebolo iného východiska - bol najvyšší čas. Musel som odísť do Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore. Náhle, ale dobrovoľne. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Bola raná jeseň. Okolie ústavu ma vítalo krásou pestrofarebných zmiešaných lesov. V areáli ústavu bolo ticho. Také, že bolo počuť zvuky farieb lístia, padajúcich do žltnúcej trávy a na chodníčky z bielych kamienkov. Areálu dominuje budova bývalého zimného sídla bulharského cára Ferdinanda Coburga (1861 - 1948). Päťposchodová stavba je postavená v polorenesančnom štýle, stavali ju v rokoch 1912 až 1914. Excár Ferdinand I. ju definitívne opustil v roku 1944 spolu s ustupujúcim nemeckým okupačným Wehrmachtom.
V povestnom psychiatrickom zariadení, kde sa liečia pacienti z rôznych závislostí - nielen zo závislosti na alkohole, ma privítal primár a jeden z ošetrujúcich lekárov - odborníkov. Zaviedol ma do akejsi väčšej spoločenskej miestnosti, kde ma už čakalo šesť či sedem pacientov - klientov ústavu. Všetci títo muži sa na Prednej Hore liečili zo silnej, takmer deštrukčnej závislosti na hazarde - presnejšie na hraní na hracích automatoch. Každý z nás - ja aj pacienti, a napokon aj lekári - sme boli pripravení na síce nedlhý, ale úprimný rozhovor. Pacienti sa mi nemuseli predstavovať - tak znel náš dohovor, že, prirodzene, zachovám ich anonymitu. Stalo sa - respondentov označujem len číslicou. Podstatné sú ich príbehy i názory.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

Muži v ústave pochádzajú z rôznych kútov krajiny, niektorí sú v štádiách "pokročilej" závislosti na hraní na automatoch, iní sa na liečbu dostali už ako "hráči - začiatočníci." Takmer všetci na liečbu nastúpili dobrovoľne. Zoznamujeme sa, predstavujem sa im. Hneď na začiatok sa všetkých pýtam, či sú za to, aby boli na Slovensku zrušené herne alebo výrazne obmedzené ich prevádzky. "Zrušil by som všetky herne, herné automaty a všetky možnosti hrať na nich," prehovorí Muž číslo 1 a dodáva: "V malých mestách a na dedinách u nás síce herne zvyčajne nie sú, ale po krčmách, baroch, výčapoch, v pohostinstvách sú hracie automaty. A to je skaza. Keby sa podarilo zakázať ich tam, zrušiť - bolo by to dobre." "Dobre teda," pritakávam, "ale vy, ako tu sedíte, ste patologickí hráči, závislí na hracích automatoch. Ak by boli u vás v meste alebo na dedine zrušené herne alebo hracie automaty kdesi v krčme či v pohostinstve - nelákalo by vás ísť za hazardom niekam inam?" "Záleží len na tom, aká veľká by bola tá vzdialenosť," povie Muž číslo 1 a Muž číslo 2 mu vstupuje do reči: "Čo sa herní týka, myslím si, že väčšina zo závislých hráčov by nemala žiadne problémy prekonať hoc aj väčšiu niekoľkodesaťkilometrovú vzdialenosť, podľa situácie by sa vedeli dostať aj na druhý koniec republiky, hoc aj taxíkom; takých poznám - len aby boli v herni alebo niekde kde sú hracie automaty a nemali by k nim zakázaný prístup. Asi najviac automatov je v klasických krčmách a v pohostinstvách, a tie sú pomaly na každom rohu, takže sú každému ľahko prístupné. Práve k takýmto automatom chodí najviac ľudí a práve pri takýchto automatoch je najväčšie riziko získať silnú závislosť na hraní." Do rozhovoru sa zapojí Muž číslo 3: "Aj ja si myslím, že najväčší problém nie je v existencii herní, ale v existencii automatov v krčmách, baroch, na diskotékach, v pohostinstvách. Mladý človek, ktorý ešte nemá osemnásť rokov, tak ten sa do herne nedostane - personál či majiteľ na to dáva pozor. Ale v nejakej krčme alebo na diskotéke či v pohostinstve je pre neho ľahké dostať sa k hraciemu automatu. Tam to čašníci, obsluha, krčmár neustriehnu. Alebo to akože nevedia ustriehnuť, lebo sú radi, že majú tržbu a nezáleží im na tom, či niekto, kto si dá nealko alebo aj alkoholický nápoj, ide hrať na automate. Je to asi ako s predajom cigariet. Neviem o tom, že by v trafikách prísne kontrolovali vek toho, kto si kupuje krabičku cigariet. Preto by som bol najradšej, keby automaty celkom zmizli a hráčsky hazard by sa obmedzil a sústredil len na herne."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

Dostali sme sa aj k internetovému hráčstvu a hazardu. "Má niekto z vás s tým skúsenosti?" pýtam sa. "Ja," prihlási sa Muž číslo 4, "a myslím si, že to, čo chcú na Slovensku spraviť - že niekde zakážu herne a všade aj automaty - tak to nikomu neprospeje. Kto sa dostane do klbka hráčskej závislosti, tak ten sa z toho ľahko nevymotá - a hlavne: vždy si nájde možnosti a cesty ako sa k nejakému hazardu dostať. Internetový hazard, hráčstvo - to je len jedna možnosť. Ďalšou je cielené cestovanie za hazardom - napríklad aj celkom blízko za hranice Slovenska." Ďalej Muž číslo 4 popisuje rôzne spôsoby a cesty, ako sa dá k hazardu a gamblingu u nás legálne alebo pololegálne dostať - ale ja ich v článku uvádzať nechcem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

Viac bolestivé než zaujímavé sú cesty, po ktorých sa "moji muži" dostali až k patologickému hráčstvu, ku gamblingu, k závislosti. Muž číslo 4 hrával výhradne sez internet - stávkoval na rôzne športové zápasy. Netrvalo to dlho a stávkovaniu celkom prepadol a nevedel sa ho zbaviť, pričom súčasne nadobudol aj závislosť na počítačoch. (Predstavte si, v ústave na Prednej Hore sa už neliečia len alkoholici, gambleri či "závisláci" na počítačoch, na internete, ale aj ľudia závislí na mobilných telefónoch - smartfónoch.) "Veľa gamblerov začínalo s automatovým hraním práve po krčmách, v rodnej dedine, pod vplyvom alkoholu alebo len tak - zo zvedavosti, v triezvom stave," vysvetľuje Muž číslo 2: "Ja som takto začal, u nás v krčme. Mal som výbornú prácu, výborný plat - kúpil som si krásny, veľký byt, zariadil som ho všetkým novým, moderným. To bolo v čase, keď som ešte nehrával pravidelne a automatom som celkom nepodľahol. Lenže - v podnikaní sa mi darilo, a ja, majúc všetko, som stále viac a častejšie hrával. Nakoniec som začal systematicky prehrávať, požičiaval som si na hru peniaze - nemal som ich z čoho vrátiť, tak som predal byt aj so zariadením, samozrejme hlboko pod cenu. Napokon som sa dostal do takej psychickej mizérie, že som pohltal plné hrste tabletiek - ale prežil som to. Našťastie. Nič sa mi nestalo. Dobrovoľne som sa prihlásil na liečenie na Prednú Horu. Tu som, verím, že už bude dobre." Muž číslo 3 hovorí o tom, ako mu hráčska závislosť načisto zničila celú rodinu, ktorá sa ho zriekla. Manželka sa s ním rozviedla, zakrátko sa s ním ihneď rozišla aj jeho nová známosť, dostal súdny zákaz stýkať sa s deťmi... Mal šťastie, že ho pod strechu prijali rodičia. Od nich sa dostal na Prednú Horu: "Myslím si, že finančné hranie - o peniaze - je asi najsilnejšia závislosť. Zničí rodinu, spôsobí rozpad všetkých rodinných a spoločenských vzťahov. To je ale len akýsi logický, sprievodný jav. Veď kto by chcel žiť s človekom, ktorý dokáže za jeden večer nechať v automatoch celú výplatu a súčasne sa zadĺžiť napríklad svojím majetkom?" Muž číslo 1 rozpráva svoj hráčsky príbeh: "Robil som čašníka v pohostinstve, kde boli hracie automaty. Chodili tam mladí, mali dosť peňazí, a keď začali prehrávať, tak doniesli z domu kadejaké cennosti: zlato, retiazky, šperky - a hneď na mňa, že či im nepožičiam, že dajú do zástavy tie cennosti, že či nekúpim... Pristúpil som na to, zrazu som mal pomimo výplaty dosť slušný peniaz, a to ma zlákalo skúsiť hrať na automate. Spočiatku som len vyhrával, stále viac a viac - tie automaty sú asi tak nastavené, ale raz sa to náhle všetko stočilo proti mne. Šťastie ma opustilo, ak sa to tak dá povedať, a už som len prehrával. Prehral som všetko. Aj svoje peniaze, aj požičané... Nastal šialený čas depresií, hôz noc čo noc - bez východísk. Tak som sa ocitol tu. Dobrovoľne. Patologické hráčstvo so sebou prináša aj istú rôznorodú kriminálnu činnosť - aj keď spočiatku v drobnejšej miere, ale predsa len nezákonnú a nebezpečnú," dodáva Muž číslo 1.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

Keď už sme spomenuli kriminálnu a inak nekalú činnosť patologických hráčov, "moji muži" svorne tvrdia, že na jednej strane majú obce a mestá - teda samosprávy, ale aj štát, z herní, z výherných automatov nemalé príjmy - hlavne z daní a poplatkov, ale na strane druhej je to práve na úkor rastúcej kriminality a hlavne na pozadí rozpadov rodinných a spoločenských väzieb. Patologický hráč sa dostane do situácií, ktoré zo žiadneho uhla pohľadu nie sú pre neho priaznivé, dobré. "Keby to záležalo len od môjho názoru, tak by som jednoznačne v tomto štáte zrušil všetky herne a hracie automaty po krčmách a kade-tade." povie Muž číslo 1: "S tou závislosťou sa jednoducho nedá žiť. Rozpadne sa vám rodina, všetky vzťahy, opustia vás kamaráti a neraz i priatelia, otočia sa chrbtom. Ak s tým neprestanete, tak veľmi rýchlo prídete o všetko - o všetko nielen materiálne, zhmotnené v peniazoch. A verte tomu, že skôr prídete o všetko, než aby ste sa zo závislosti dostali."

Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

"Skúšali ste sa nejako dostať zo závislostí sami?" pýtam sa. "Nie, to sa nedá. Možno sa to niekomu podarí - ale to je zanedbateľný počet, mizivé percento, ak nie promile. Bez odbornej pomoci to nejde," tvrdí Muž číslo 2. Rozprávame sa aj o porovnaní s inými závislosťami. "Podľa mňa je hráčstvo najhoršia a hlavne najdrahšia závislosť," domnieva sa Muž číslo 5: "Trik je v tom, že do automatu vrazíte toľko peňazí, koľko ich pri sebe máte - a ak nejaké chýbajú, tak si ich požičiate alebo ich získate nejako inak. Zadlžujete sa, opakovane. Ja som poprehrával takmer sedemdesiat tisíc eur. Stalo sa mi, že som za jediný večer prehral vyše päťtisíc eur. Je to veľa peňazí - ale pre hráča to nič nie je. Poznám mnohých hráčov - všetci začínali kdesi v krčme pri jednom - dvoch automatoch. Ani nepostrehli ako a kedy ich to zomlelo. Viacerí skončili na dlažbe, ako bezdomovci, beznádejní alkoholici, trasúci sa z každého tieňa, lebo dobre vedia kde a koľko komu dlhujú. Ľahko sa z nich stanú aj biele kone, navlečú sa do veľkej kriminality. Nechcem o tom hovoriť. Ja by som herne a automaty vymazal z republiky."

Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)
Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

"Ak chcú mať na Slovensku herne - nech ich majú, podnikanie sa zakazovať nedá, ale hracie automaty by som z pohostinstiev, krčiem, barov a podobne nekompromisne odstránil," myslí si Muž číslo 5: "Hlavne aby to nelákalo mladých ľudí, pretože hranie je veľmi chytľavá choroba a plazivá - ani neviete ako, a je z vás gambler. Patologický hráč. Začnete s predstavou, že možno niečo vyhráte - a skončíte tak, že hráte len preto, lebo hrať musíte." "Zažil som to. Prišiel mladý chalan, začal hrať, prvý raz v živote, hodil do automatu desať či dvadsať eur, nevšimol si, že automat má spustenú najvyššiu úroveň hry - a za pár sekúnd vyhral niekoľkotisíc eur. Ihneď ho to lapilo, je z neho gambler doteraz. Napokon - máme tu, na liečení, chlapíka, ktorý kedysi vyhral viac ako milión ešte vtedajších korún. Hral dovtedy, dokým ich neprehral, a napokon sa dostal sem, na liečenie. Myslím si, že sa nestáva, aby niekto vyhral veľkú sumu a prestal by hrať. Na to treba iné nervy a iné predsavzatia, pevnú vôľu," spomína si Muž číslo 6. "Je to také začiatočnícke akože šťastie," vysvetľuje Muž číslo 3: "Automaty sú nastavené na nejaké výhry, ale potom ako keby uťal. Ja som raz za päťdesiat eur vyhral päťtisíc eur, a na druhý večer som celú výhru prehral, k tomu niečo navyše - čo som si požičal. Čo sa povyhráva, to sa aj poprehráva - to je akýsi nepísaný gamblerský zákon." Do rozhovoru sa napokon zapojil aj Muž číslo 7: "Najskôr som chcel mať stále viac a viac peňazí, než ako som zarábal v práci. Aj som vyhrával - ale výhry išli len na splácanie a plátanie dlžôb. Prestal som to mať pod kontrolou. Už som prestal myslieť na zlepšenie svojej finančnej situácie, išlo mi len o platenie dlhov - a ak som mal nejaké peniaze navyše, tak som ich vrážal do automatov. Žiadne veľké výhry som si neodkladal, nešetril som. Spadol som do besného súkolia vlastnej skazy. Všetko sa to pritom začalo banálne, neškodne - prvým naivným desaťeurovým vkladom do hracieho automatu. Skončilo sa to pokusom o samovraždu. Nie som jediný s takýmto príbehom za sebou. Mnohí to nezvládli. Začína sa to desaťeurovkou a končí sa to slučkou na krku. Ja som, našťastie, skončil tu - a nie kdesi na strome a v hrobe."

Obrázok blogu
(zdroj: Ilustračné foto: Martin Droppa)

Slová "mojich mužov" potvrdzuje aj jeden z odborných lekárov v ústave: "Na začiatku je to do hry vložený malý peniaz, nasleduje nejaká výhra, vzápätí nastupuje syndróm chamtivosti, pažravosti - ten spoľahlivo funguje. Čím viac peňazí gambler vyhráva, tým viac do hry dáva, cíti pri tom vzrušenie, je to adrenalínový šport. Čo sa týka iniciatív rušiť herne, automaty, zakazovať takýto druh hazardu - som za to, aby boli predovšetkým zakázané a následne zrušené hracie automaty v dedinách a v malých mestách hlavne v oblastiach kde je nepriaznivá sociálna situácia obyvateľstva, vysoká nezamestnanosť a podobne. To by bol krok vpred. Na celé gamblerstvo totiž doplácajú tí najchudobnejší a ich rodiny, blízki. Tých najchudobnejších gamblerov potom budeme musieť na štátne trovy opatrovať, starať sa o nich, liečiť ich, pretože čo iné by nám zostávalo?" Hovoríme aj o liečbe. Tá na Prednej Hore trvá zvyčajne dva či tri mesiace, ale doliečovanie je celoživotné: "Alebo človek abstinuje, alebo zas hrá. Je to ako s cukrovkou: alebo budeš diétovať a prežiješ - alebo nie."
Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore odchádzam s viacerými otázkami v hlave. Mali alebo nemali by sme na Slovensku zákonom zrušiť herne a zakázať prevádzky hracích automatov? Ak áno - určite by to prospelo. Podarilo by sa nám tým celkom potlačiť gamblerstvo, patologické hráčstvo? Asi nie - mnohí by totiž ostali pri "klasickom" stávkovaní - ktoré tiež môže prerásť a aj prerastá do závislostí - záleží to na "odolnosti" jedinca - hráča. Máme právo niekomu, kto podniká v "hracom priemysle," zákonom toto podnikanie zakazovať? Asi nie. Smieme alebo nesmieme rozhodovať o tom, kto a ako míňa svoje peniaze - či už zarobené alebo aj požičané? Asi nie, nie som za to. Ľudia pri hracích automatoch, v herniach sú (mali by byť) plnoletí a preto majú vlastnú zodpovednosť za svoje činy. Ako by mal štát do celej tejto problematiky zasahovať? Podľa mňa predovšetkým intenzívnou výchovou a výchovnou prevenciou na všetkých možných úrovniach - počnúc systémom školskej výchovy. Podobne by to malo byť aj v rodinách - vo všetkých, nielen v tých, kde je či bol nejaký gambler. Určite u nás chýba podrobnejšia, hlbšia a hlavne vierohodnejšia osveta.
A čo samosprávy? Mali by sa spoliehať len na celoštátne platné zákony, alebo by mali v tomto smere byť aj samostatnejšie, aktívnejšie? Podľa mňa by mali byť iniciatívnejšie. Ako tak zbežne sledujem túto problematiku, tak zatiaľ len mesto Prešov - tretie najväčšie mesto na Slovensku - ako prvé u nás zverejnilo mapu hazardu --- link, ktorá detailne mapuje situáciu s herňami a hracími automatmi v meste. Mapa bola zverejnená koncom novembra 2016. Nepostrehol som, že by podobné mapy zverejnili aj iné slovenské mestá. Veronika Kmetóny Gazdová, hovorkyňa primátorky mesta Prešov, ma v tom čase informovala, že v roku 2015 bol príjem do rozpočtu mesta Prešov z prevádzkovania hazardných hier (výherných prístrojov, videohier a ruliet) takmer 495 000 eur. Táto suma bola približne rovnaká aj v roku 2016. Prešovská samospráva - vzhľadom na to, že ide o súkromné prevádzky - nedisponuje počtom zamestnancov v herniach a podobných zariadeniach. "Ak by sme museli pristúpiť k obmedzovaniu herní, hracích automatov a podobných zariadení na území mesta v zmysle zákonov a podľa nich prijatých všeobecne záväzných nariadení mesta, na vykrytie straty príjmov z tejto činnosti by sme museli použiť iné nástroje - aké, o tom je teraz predčasné hovoriť," dodala hovorkyňa prešovskej primátorky.
___
Poznámka na záver:
Autor článku nikdy nehral na žiadnom výhernom automate ani na inom podobnom zariadení a do jednej herne občas ide na kávu, limonádu alebo na pivo. Sediac pri nápoji len obdivuje mihot a blikot "diabolských" svetiel a farieb ;-) 
 

 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu