Ten obraz mi náhle pripomenul výbornú scénu zo začiatku filmu Sladký život (La dolce vita, 1960, réžia Federico Fellini): Nad Rímom a Vatikánom prelietajú dve helikoptéry. Tá vpredu nesie v závese veľkú sochu rozpaženého Krista. V druhej sedia novinári, fotografujúc dievčatá, opaľujúce sa na streche. Ony im mávajú a smejú sa. Film je čiernobiely, obraz, ktorý vidím, je farebný:
Bola sobota, 10. september 2016, a v Liptovskom Hrádku už naplno bežali oslavy 700. výročia prvej písomnej zmienky o založení mesta, ktorého nenahraditeľným a nezameniteľným symbolom je a aj ostane krásny rovinný hrad s kaštieľom. Pri hrade je neveľké jazierko s ostrovčekom a brezami a strmá skala, na ktorej je kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. Nad hradom, jazierkom a okolím čnie vysoká Skalka, ponúkajúca krásne výhľady nielen na mesto, ale i na Vysoké Tatry, Západné Tatry a dovidieť z nej až do Liptovského Mikuláša. Práve tento priestor sa v sobotu dopoludnia stal dejiskom prezentácie činností profesionálov aj dobrovoľníkov predovšetkým z Horskej záchrannej služby. Ukážka pritiahla pozornosť niekoľkých tisícok divákov. Veď akoby aj nie - bolo sa na čo pozerať. Najviac pozornosti pritiahla policajná helikoptéra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá do priestoru nalietavala niekoľkokrát. Najskôr ostala visieť vo vzduchu niekoľko metrov nad Skalkou, odkiaľ transportovala "zraneného" turistu. Ďalšieho "zraneného" figuranta potom záchranári spustili zo Skalky po lanovke na ostrovček v jazierku, kde ho prevzali ďalší záchranári, dopravili ho na breh a do pristavenej sanitky. Burácajúca helikoptéra odletela, aby sa čoskoro zas dvakrát vrátila nad veľkú lúku pod Skalkou - tentoraz sa z nej po lanách spúšťali horskí záchranári s lavínovými psami. Dvaja psíci veľmi rýchlo a skutočne profesionálne vyhľadali "zranenú" osobu - figuranta, ukrytého pod čečinou v lese na okraji Hradskej hory. Onedlho sa nad lúkou ozvali hlučné detonácie a priestor zaplavili pestrofarebné dymy. Išlo o simuláciu odpálenia sekundárnej snehovej lavíny. Na lúke ostali zakopaní a plachtou prikrytí figuranti - akože obete lavíny. Ďalší záchranári vyslali psíkov, aby ich našli. Netrvalo to dlho a rozumné zvieratká vyštekali "obete pod snehom." Záchranári na určené miesta zapichli snežné sondy a žltými lopatkami vyhrabali spod zeme (teda akože snehu) figurantov a naložili ich do terénnej sanitky. To už záchranárom svietili na chrbtoch nafúknuté protilavínové vaky, ktoré v prípade zasypania lavínou človeka "vynesú" spod snehu nahor.
...a potom bol už len potlesk a vynikajúci guláš pre účinkujúcich. Návštevníci tohto skvelého podujatia a prezentácie sa mohli občerstviť rôznymi lahôdkami v okolitých stánkoch a, samozrejme, mohli ísť zblízka obdivovať fantastických záchranárskych psíkov, ktorí sa bez strachu ako chlpatí anjeli s chvostami zniesli z neba a spôsobili, že nejedno dieťa ešte dlhých pár minút nezavrelo od úžasu ústa :-)