Nech vedia, pán premiér vlády, pán predseda parlamentu i pán prezident krajiny, že som nahnevaný, zatrpknutý a napokon aj zlostný z toho, čo sa tu, na Slovensku, v ostatných dňoch a týždňoch deje. Nech vedia aj to, že nie som sám, že nahnevaní, zatrpknutí a zlostní sme na Slovensku vari bez výnimky všetci. Dôvodom nášho aktuálneho a oprávneného hnevu sú energie: elektrina a plyn - presnejšie rast ich cien. Ľudovo povedané: zdražovanie. K tomu ako "bonus" (skôr "malus") dražie aj cena vody - vodného i stočného. Týka sa to všetkých.
Aby bolo jasné, hneď na začiatku musím spomenúť, že v tých rôznych zdôvodneniach zdražovania elektriny, plynu a vodného - stočného sa nevyznám. Podľa mňa sa v tom nevyzná ani tá povestná srnka, ani celá črieda srniek. Ľudia sa v tom nevyznajú, dokonca sa v tom vraj nevyznajú ani odborníci - plynári, elektrikári, vodári. Človek je z toho všetkého jeleň, ľudia sú z toho jelene na paši. Podstatné je ale len jedno - jediné: za energie a za vodné - stočné máme platiť viac, dokonca oveľa viac, než je pre väčšinu domácností na Slovensku únosné a prijateľné. Výšky tých platieb jednoducho prekročili akceptovateľné hranice. Hranice prijateľné domácnosťami i jedincami vzhľadom na ich reálne príjmy a na iné nevyhnutné výdavky, náklady. Ľudia sa v zdôvodneniach tých zdražení absolútne nevyznajú a nikomu to ani nemôžeme zazlievať. Alebo chceme, aby sa napríklad z osamelo žijúcej vyše osemdesiatročnej panej razom stala odborníčka na výpočty a prepočty spotreby elektriny, plynu aj vody v jej skromnej domácnosti? To vari nie. Takých prípadov je pritom "milión."
Pomedzi vianočné sviatky som cestoval Horehroním smerom od Banskej Bystrice. Bol skorý podvečer, tma hustla. Prechádzajúc dedinkami smerom na Čertovicu všímal som si tenké prúžky dymov z komínov vidieckych domov. Evidentne boli obývané. Jedno mi ale hneď udrelo do očí: tma. Všade v tých domoch bola tma, okná boli čierne ko sadza, máloktoré svietilo do nastupujúcej noci. Niekde bolo podľa sivomodrého jasu vidieť, že v obývačke pozerajú televíziu. V tých desiatkach a desiatkach domov naľavo - napravo bolo pozhasínané. Čo sa stalo? Nie, nič sa nestalo. Stalo sa len to, že ľudia v domácnostiach už dlhšie rozumne šetria.
Šetríme v domácnostiach už dlho. Dôvody môžu byť rôzne - niekto sa chce správať ekologicky, niekto je šetrivý, sporovlivý od narodenia. Jednotiacim motívom šetrenia ale je, podľa mňa, to, aby sme v konečnom dôsledku ušetrili peniaze, ktoré v domácnostiach máme k dispozícii, ktorých nie je nikdy dosť a na rozhadzovanie. Každý z nás, bohatý či nebohatý, chce platiť čo najmenej a len za to, čo potrebuje a spotrebuje. Nakúpili sme si rôzne úsporné žiarovky, žiarivky a neónky, elektrospotrebiče s najmenšími energetickými spotrebami - aby sme šetrili nielen preto, že chceme, ale aj preto, lebo je to povinný trend v celej Európskej únii. Máme moderné alebo najmodernejšie plynové kotly ovládateľné na diaľku cez internet tak, aby sme doma mali teplo a teplú vodu vtedy keď to potrebujeme. Máme nové kozuby, kozubové piecky, liatinové pece či krby s teplovzdušnými rozvodmi, vykurujúcimi viac miestností naraz. Kupujeme si do nich kvalitné a drahé tvrdé drevo. Alebo nekupujeme. Mnohí majú na strechách či v záhradách slnečné kolektory za drahé peniaze. Určite však všetci rozumne šetríme, alebo sa o to snažíme. Nejde o nič, len o naše peniaze.
Neprináleží mi písať za všetkých, preto opíšem aspoň v skratke ako to chodí v našej domácnosti. Priznám sa, že nejako extra a nasilu nešetríme. Skôr sa správame racionálne a logicky. Ak si chcem uvariť čaj do trojdecovej šálky, je logické a normálne, že nebudem na plynovom sporáku do bodu varu zohrievať liter alebo liter a pol vody. Je logické a normálne, že v miestnostiach kde nie som nenechávam porozsvecované všetky svetlá. Správam sa podľa mňa rozumne a logicky, keď v časoch slabých mrazov alebo len obyčajnej zimy nechávam plynový kotol iba temperovať ústredné kúrenie. V obývačke máme peknú kachľovú pec - je rozumné a logické zakúriť v nej drevom a sedieť v teple celý večer, zatiaľ čo ústredné kúrenie "beží" na dostačujúcich 10 až 15 °C. Pár kúskov bielizne nebudem predsa prať v práčke "naplno" - veď má aj "polovičný režim" napúšťania vody. Nemusím sa každý deň kúpať v plnej vani vody, keď celkom stačí osprchovať sa. V takej zime, aká je v týchto dňoch, nepotrebujem mať zapnutú chladničku, keď v špajzi - teda v komore - je akurátnych 5 až 7 °C. A tak ďalej. A tu zrazu sa dočítam v novinách a dopočujem v rádiu, že mám platiť za elektrinu, plyn aj za tú vodu viac, oveľa viac - vraj preto, lebo šetrím a nemám takú spotrebu, aká prísluší našej domácnosti! A aby toho nebolo málo, pribudnú aj kadejaké ďalšie nemalé ročné sadzby, výpočtom ktorých nerozumie asi nikto na Slovensku. Platiť za vodomer, za priemer rúrky z neho, platiť za elektromer - za nadbytočné fázy... Teraz akože čo máme spraviť? Variť na plynovom sporáku päť litrov vody na jedno kafé alebo čaj a, samozrejme, zapáliť pri tom všetky horáky? Máme všade namontovať najvýkonnejšie žiarovky a svietiť v celom dome od skorého večera do predpoludnia? Máme na termostatoch nastaviť kúrenie na 28 °C a nechať plynový kotol bežať celý deň a celú noc nech sa aj zblázni? Nevídali!
Pán premiér nám odkazuje, aby sme sa nebáli a aby sme zvýšené preddavkové faktúry za elektrinu a za plyn jednoducho nezaplatili a hodili do koša. Ešte to by mi tak chýbalo! Pán premiér asi nevie ako taká preddavková faktúra vyzerá, že je na nej aj termín dokedy ju treba zaplatiť. Pardón - uhradiť. Nezaplatíš? Neuhradíš? Raz - dva príde upomienka, potom ďalšia, všetko navýšené o penále - teda pokuty, a raz - dva - tri má človek na krku exekútorský úrad. A to už nie je, vážený pán premiér, žiadna zábava ani slasť. Pre pár desiatok alebo niekoľko stoviek eur, ktoré vám náhle spravia škrt cez rodinný rozpočet, sa môžete dostať do nepredstaviteľných finančných až existenčných problémov. Nevraviac o tom, že domácnosť jednoducho "odstrihnú" od elektriny, plynu a potom človek aby platil stovky eur za opätovné pripojenie... Viete si niečo také, pán premiér vlády, pán predseda parlamentu a napokon aj pán prezident predstaviť vo vašich domácnostiach? Pravdepodobne nie, pretože vaše hrubé mesačné príjmy sa nepohybujú v kategóriách trojciferných čísiel, pričom tá prvá číslica nikdy nie je vyššia ako päťka či šestka.
Nebol som to ja, a dokonca ani pán predseda parlamentu ani pán prezident, kto pred časom oblepil Slovensko bilbordami so svojím portrétom a hrdým zaprisahaním sa, že "stabilné ceny energií - držíme slovo." Pod tým logo vládnej strany Smer - SD a vedľa podobienka predsedu vlády Roberta Fica so slovenskou zástavou v hmlistom pozadí. Takmer denne jeden taký bilbord vidím pri ceste. Bilbord mi pripomenul, že ten, kto má situáciu riešiť v prospech všetkých občanov, nielen svojich voličov, je práve premiér vlády Robert Fico. Je to jeho povinnosť - povinnosť splniť a dodržať sľub. Som zvedavý, čoho sa v tejto veci v najbližších dňoch dočkáme - a nielen zo strany premiéra, ale aj pána Jozefa Holjenčíka, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Obávam sa ale, že ceny elektriny a plynu sa už do starých koľají, teda do starých sadzieb spred roka 2017, nevrátia. Nádejať sa, že niekedy budeme platiť za plyn, elektrinu či za to vodné - stočné len toľko, koľko sme skutočne spotrebovali, je už dávno nereálne. Je to len taký pekný sen.
Otázka znie, čo (budeme alebo máme) robiť. My, obyčajní občania, obyvatelia Slovenska. Opäť odpoviem len za seba. Ja som pripravený šetriť - skutočne šetriť. Na čaj si uvarím presne tri deci vody, na kávu presne jeden a pol deci (zvyšok dolievam mliekom). Po dome, v ktorom žijem vyše päťdesiat rokov, sa dokážem pohybovať aj v úplnej tme a so zaviazanými očami. Takže žiadne elektrické svetlo nehrozí. Intímnosť večerov pri kachľovej peci mi zabezpečia plamene sviec alebo svetlo petrolejky. Chladničku v týchto zimách odstavím. Umývať sa budem len tak sporadicky, aj to studenou vodou. Vlažnú si doprajem len v sobotu alebo v nedeľu, počas niektorých štátnych sviatkov a pamätných dní. Oholiť sa žiletkou v studenej vode mi nerobí problémy odvtedy, odkedy som bol na základnej vojenskej službe. Stlmím kúrenie na hranicu vlažných radiátorov a po dome budem chodiť vo flanelovej košeli a vo svetri. Teplú stravu obmedzím na minimum - moje stravovacie návyky budú musieť uspokojiť rožky alebo chlieb s maslom a lekvárom, suché salámy, paštéty a ryby z konzerv. Na klinec zavesím svoje kuchárske umenie. Zo sporáka budem pravidelne utierať prach. A tak ďalej. Jednoducho - dokážem šetriť tak, že na tie zvýšené poplatky a zálohové platby našetrím. Ukážem všetkým, aj premiérovi Ficovi, ako ja viem držať slovo. Teraz je však na ťahu on.