Jedným z tých časpisov sú Krjela - časopis Literárneho klubu pri Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Dodajme ešte, že na Slovensku je aktívne činných trinásť literárnych klubov, ten liptovskomikulášsky je vyše tridsať rokov jedným z nich.
Možno sa spýtate, čo to zvláštne slovo - krjela - znamená. Nejde o nič iné, len o stredoliptovské poetické pomenovanie vtáčích alebo anjelských krídiel. Krjela = Krídla. Krjela; viete si predstaviť krajší názov pre literárny časopis? Ja ani nie.
Časopis Krjela nedávno - 20. januára t. r. - oficiálne oslávil päťdesiatku. Na prelome rokov 2016 a 2017 totiž vyšlo jeho jubilejné 50. číslo, a práve ono bolo v podvečer toho dňa slávnostne "uvedené do života." Číslo, ktoré na vyše sedemdesiatich stránkach formátu A5 predstavuje poetickú, prozaickú aj vizuálnu tvorbu dvadsiatich dvoch autoriek a autorov.
Ak mám písať o tomto časopise, musím spomenúť, že jeho prvé číslo vyšlo v júni 2001 a do konca toho roka vyšla aj "dvojka." Podstatnou informáciou je, že pri zrode všetkých vydaní Krjel ako editorka stála významná slovenská poetka a dlhoročná pracovníčka knižnice v Liptovskom Mikuláši Anna Ondrejková, ktorej neskôr prišiel "na pomoc" dnes už v priestoroch literárnej tvorby etablovaný, uznávaný prozaik Ján Púček. Mimochodom, aj on kedysi začínal s publikovaním v Krjelach. Autoriek a autorov, ktoré a ktorí už "dávno" majú za sebou vydanie (aj niekoľkých) básnických zbierok či knižiek prózy - a ktorých začiatky tvorby sú zachytené v Krjelach - je viacero. Okrem Jána Púčeka spomeňme aspoň Petra Cibáka, Jána Cígera z Mädokýša, Veroniku Dianiškovú, Juditu Feňvešovú, Stana Kaľavského, Zlatu Matlákovú, Ivana Repčeka, Ivana Šobáňa, Annu Uramovú..., ale aj Radku Berešíkovú či Jožka Brisudu - ktorí už, bohužiaľ, nie sú medzi nami. Autoriek a autorov, ktorí "prešli" Krjelami, sú desiatky a desiatky a nepochádzajú len z Liptova. V ostatných číslach svoje literárne práce uverejnili aj ľudia známi zo SMEblog: Kveta Klein, Dušan Šuster, Juraj Vanovčan... Z časopisu, ktorý na začiatku tvorilo len pár stránok textov zviazaných v hrebeňovej väzbe, sa časom stal "profesionálny" časopis so zošívanou alebo lepenou väzbou, tlačený v "normálnych" tlačiarňach, s pevnou obálkou a aj s farebnou prílohou v podobe vloženej pohľadnice formátu A5.
"Vždy keď vyšlo nové číslo, bol to pre mňa a pre nás malý zázrak," hovorí Anna Ondrejková a zdôrazňuje líniu prepájania čitateľa - vnímateľa s tvorcom - autorom poézie alebo prózy: "Vždy ide o to magické spojenie rúk, očí a srdca." O časopise všeobecne hovorí ako o spoločnom autorskom diele, založenom na súhre ľudí - priateľov prózy a poézie, umenia: "Hotový časopis je len pokračovaním napĺňania duše významom a zmyslom."
Na záver som si dovolil ponúknuť vám niekoľko mojich básní, ktoré boli publikované v časopise Krjela. Budem rád, ak sa k nim vyjadríte, ohodnotíte ich, v diskusii. Nepochybujem o tom, že je medzi vami veľa tých, ktorým sú poézia a literatúra vôbec blízke. Ďakujem vopred.
krajina dlhých mihalníc
sterilný chlad prázdnej bielej izby
postupne zapĺňa neviditeľný pohyb
pestrofarebného letu lesných vtákov
na nehybnom mramorovom lôžku
prikrytý privretými viečkami leží muž
„smrť už rúbe v našom lese“
vraví jeden starec druhému
a obaja ustúpia dozadu
za zaroseným jesenným sklom visí
biele parte, naliate do čierneho rámu
privreté viečka ležiaceho muža
neprepúšťajú žiadny obraz:
z drevenej dlážky vyrastá hustá tráva
hustou trávou beží mačka
zo stropu sa spúšťa žiariaca hmla
zo žiariacej hmly preteká slnečné svetlo
ach, polia prekryté líniami brázd
zelené lúky prepúšťajúce hlasy zvonov
roztrhané plachty topiaceho sa snehu
oráčiny dýchajúce z plných čiernych hrúd
obrazy pod viečkami visia nakrivo
zarámované v ťažkých rámoch poznania
nad posteľou sa skláňa tmavovlasá
dievčina milá v bielom
fonendoskopom teplej dlane
počúva rytmy srdca
pod viečkami sa valí rieka
z diaľky nekonečných rokov znie hudba
pomedzi stromy v hustom lese beží pes
útroby lúky sa prepadávajú v sieti chodieb
plnej slepých pohybov hebkých krtov
lístie netrpezlivo čaká na voľný pád
sneh vráža do starej tváre horizontu
stena v diaľke sa rúca, reflektory hasnú
„smrť už kosí aj našu lúku“
nenásytné sliepky rozhrabali mravenisko
bijú sa o krehké sýte larvy
popolia sa v sivých pahrebách ničoty
napokon v ústraní súmraku znesú
oblé a sýte vajíčka
„všetko sa začína vo vajíčku“
muž sa nebadane usmeje
spod viečok mu vytekajú hlasy zvonov
odeté do čiernych oblekov a bielych košieľ
prepotené dlane starcov
roztápajú čerň plstených klobúkov
biela izba je prázdna, vtáci odleteli
pes dobehol, lúka dokvitla
muž zaspal v teplých vankúšikoch prstov
dievčiny milej v bielom
24. január – 20. február 2014
pohyblivosť v nehybnosti
tak rád by som vás objal
všetkých predomnou
všetkých, ktorí ku mne prichádzate
rád by som srdečne objal
tak rád by som vykročil
všetkým predomnou
všetkým, ktorí kráčate ku mne
rád by som smelo vykročil v ústrety
lenže nedá sa
pretože klince sú vbité hlboko
hlavu mám sklonenú, zničenú bolesťou
preto sa mi nedá
vy však vzhliadate ku mne
viem, že ste tu, viem o vás
o každom kto prichádza
za mnou
o každom kto je myšlienkou
so mnou
nemôžem vás objať
nemôžem vykročiť k vám
klince sú hlboko v starom dreve
preto sa nemôžem ani hnúť
som však tu
nepochybujte
verte
som s vami
bdiem aj keď vy spíte
objímam vás a idem vám v ústrety
12. február 2014
vzniky otázky
je večer
a potom
je noc
v tej noci je polnoc
ráno noc začne horieť
požiar sa šíri spoza lesa, od východu
na pravé poludnie
noc zhorí do tla
keď západ uhasí ten požiar noci
noc vstane z popola
bude to po polnoci
keď sa vás všetkých spýtam:
„kto z nich
a kto z vás
(ty, chlapec, a či ty, muž
ty, dievča, alebo ty, žena)
dnes o polnoci
vymetie z pece dňa
studený popol noci?“
19. január 2015
holokaust
dievčatko v červenom kabáte
pomaly kráča čiernobielymi ulicami
ulicami plnými bezfarebnej smrti
milióny zakrytých zrkadiel
zrkadiel zapadnutých prachom
odrážajú nekonečné desaťročia
hromady cestovných kufrov
hromady najlepších topánok
najlepších kožuchov a letných šiat
státisíce okuliarov a hromady protéz
protéz nôh i rúk
zubné protézy s vytlčenými korunkami
zlato! zlato! precízne triedené šperky
v betónových bunkroch sa zmietajú
nahé telá prepletené s výkrikmi
otec! otec! mama! mama! mama!
prsty zaseknuté v kŕčoch do vlasov a tiel
nechty zaseknuté v kŕčoch do stien
popoly vysypané do riek
tony popolov vysypaných do močiarov
predlaktia s vytetovanými číslami
čísla vytetované navždy ale nie naveky
dievčatko v červenom kabáte
nedokončený denník davidka
nedokončený denník anny
tisícky nedokončených denníkov
tisícky žiadnych denníkov
nahádzaných medzi staré fotografie
mama! mama! otec! otec! otec!
milióny zakrytých zrkadiel
na ktoré takmer storočie padá
diamantový hviezdny prach
jeseň 2016
Jubilejné 50. číslo literárneho časopisu Krjela vyšlo aj vďaka finančnej podpore Komunitnej nadácie Liptov, neziskovej organizácie KongenKult, tlačiarní Norami a Jána Cígera z Mädokýša.
• • • • • • • • •