Výlet do doby plastovej

Autor: Martin Droppa | 9.10.2016 o 13:31 | (upravené 9.10.2016 o 13:40) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  653x

Blížia sa dlhé zimné večery a mnohí z nás - večných chalanov - náhle nevie, čo s voľným časom. V telke je to stále o ničom, dobré knihy sme už prečítali, na práce v garáži je zima a do predvianočného tepovania kobercov ďaleko.

Jednoducho neviete, čo s voľným večerným časom a čo so sebou? Poradím vám. Kúpte si lietadlo, tank, ponorku či loď, vlak aj s lokomotívou, alebo auto, po akom celý život túžite. Ostaňme pri lietadlách. Na začiatok odporúčam kúpu legendárnej vojnovej stíhačky Spitfire (vo farbách niektorej československej stíhacej perute Royal Air Force) alebo amerického stíhacieho stroja P – 51 Mustang. Sú to krásne mašinky. Predpokladám, že nie ste tak bohatý ako gitarista David Gilmour zo skupiny Pink Floyd, ktorý tieto veterány vojnového neba v letuschopnom stave vlastní, takže vám ostáva len kúpa plastového modelu.

História plastového modelárstva v Československu siaha do prelomu rokov päťdesiatych a šesťdesiatych minulého storočia. Renomované západné firmy, dodnes vyrábajúce plastové modely lietadiel, áut, lodí, vlakov, kozmických korábov, obrnených vozidiel, tankov a diel, dokonca aj figúrok vojakov vari všetkých armád sveta (vďaka ktorým si môžeme v obývačke postaviť vernú kópiu bojiska pri Waterloo či el Alamejne, v kúpeľni bitku o Guadalcanal a v zime stalingradský kotol) vznikli už v tridsiatych a štyridsiatych rokoch. Britská spolčnosť Frog vznikla v roku 1931, americký Revell v roku 1943, britský Airfix v roku 1952. Vtedy bolo založené i legendárne pražské výrobné družstvo Směr, ktoré desaťročia zásobovalo československých modelárov plastovými modelmi lietadielok. Zatiaľ čo známi výrobcovia plastových modelov neustále inovujú portfóliá so stovkami modelov a so širokou škálou modelárskych potrieb, Směr po roku 1990 išiel do útlmu. Dnes ponúka pár modelov výhradne pre veľkoobchod. Hlavne z nezlepených stavebníc Směru, podobne ako z nezlepených modelov značiek Revell, Monogram, Airfix či Frog z rokov šesťdesiatych až osemdesiatych sa stali rarity, vysoko cenené a obchodovateľné na burzách modelárov či na špecializovaných internetových stránkach.

Pre dnešných plus-mínus päťdesiatnikov boli minulé roky sedemdesiate zlatou érou modelárstva, plnou tajomného objavovania a vzdelávania sa. Neexistoval internet s voľne dostupnými podrobnými údajmi o tom, akú farbu a detaily v skutočnosti mali lietadlá, ktoré modelári v rozloženom stave nachádzali v papierových krabičkách alebo v igelitových vrecúškach. Limitovanými zdrojmi boli modelárske periodiká, hlavne časopis  Letectví a kosmonautika.  Možnosti kúpy modelov západných výrobcov boli obmedzené na ponuku Tuzexu alebo pražskej predajne Pragoimpo. Tie však (asi z ideologických dôvodov) neponúkali modely lietadiel nacistickej Luftwaffe. Modelár, prahnúci po modeli stíhačky Messerschmitt Bf 109 G, sa však vynašiel. Kúpil stavebnicu československej Avie S 199 od Směru, ktorá bola takmer vernou kópiou  Mezka,  a model upravoval. Kto mal šťastie a mohol mu niekto doviezť modely zo Západu, stal sa v partii modelárov kráľom. Zaujímavé je, že ako vtedy, ani dnes  sa na vyobrazeniach nemeckých lietadiel na krabičkách ani v katalógoch neobjavoval na smerovkách hákový kríž. Býval však súčasťou sady nálepiek – zvyčajne prekrytý nepriehľadným papierikom.

Zlepiť „surový model“ nebolo náročné, ťažšie bolo dať mu čo najreálnejšiu podobu lietadla, ktoré preletelo vzdušnými súbojmi a nevyzeralo ako keby zišlo z továrenskej linky. Zlepené krídla a časti trupov sa najskôr natreli matnou striebornou farbou, nábežné hrany a najviac namáhané časti trupu lietadla sa prekryli vrstvičkou lepiacej pasty na papier Drago. Až potom prišla na rad kamuflážna farba. Po zaschnutí farieb sa lepidlo odmočilo navlhčenou vatou. Lietadielko získalo krásnu patinu veterána. Kto nedostal pod stromček sadu modelárskych farieb Revell z Tuzexu, bol odkázaný na miešanie základných farieb z kolekcie domácej značky Unicol. Dnes existujú na internete prevodové tabuľky farieb, ale v tých časoch bolo miešanie špecifických kamuflážnych farieb často výsadou úžasnej predstavivosti i príležitosťou učiť sa z návodov na zostavenie modelu po anglicky.  Do Not Cement  bolo najjednoduchšie. Ako ale namiešať farby s charakteristikou  sea blue,  sea grey,  khaki,  aircraft blue,  olive drab alebo „nemeckú poľnú šeď“? Skutočné odtiene farieb si už nepamätali ani praví vojnoví veteráni. Vzrušujúce bolo vyrábať ohňom zakalené hlavne guľometov. Ich plastové verzie sa nahrádzali kúskami injekčných ihiel, rozpálenými nad zapaľovačom a prudko schladenými vodou. Naozajstné lietadlá mali matný povrch, lesklé farby bolo nevyhnutné zmatňovať napríklad pridávaním štipky detského púdru Aviril do farby. Hustá farbička sa ťažko roztierala, preto bolo praktickejšie hotový model natrieť silikónovým olejom a nechať ho schnúť niekoľko týždňov. Urobiť model, verný skutočnej predlohe, s ošarpanou kamuflážou, stopami po opravách a pretieraní, so začiernením okolo výfukov, špinou a blatom na podvozkoch alebo v zimnej verzii s náznakmi bieleho prekrývacieho náteru, bola práca na dlhé týždne, ak nie mesiace. Dnes je to všetko oveľa jednoduchšie. V špecializovaných predajniach je nepreberné množstvo model v rôznych mierkach, farbičiek, namiešaných v potrebných odtieňoch a nechýbajú ani malé striekacie pištoľky a rôzne iné pomôcky, veľmi uľahčujúce prácu modelára. Samozrejme - na internete nájdete nielen množstvo potrebných rád a návodov, ale aj celé postupy, ako ten - ktorý model zlepiť a "dotiahnuť" do finálnej podoby.

Modelárstvo v časoch hĺbkových náletov socializmu bolo príležitosťou zmysluplne utiecť pred realitou do vlastných svetov fantázie, tvorivosti i neoficiálneho vzdelávania sa v histórii. Príkladom je napríklad Vladimír Mohr z českých Semil, ktorý si v roku 1978 postavil model tanku T 34 / 85 v mierke 1:10.  „Je to tank, ktorý vyhral vojnu,“  vraví pán v rokoch s detskými iskrami v očiach a s diaľkovým ovládaním na krku. Pásy modelu vážia sedem a pol kilogramu, pohon zabezpečuje elektromotor, baterky dobíja modelársky agregát na metylalkohol a ricínový olej. „Bojaschopnosť“ tanku predstavil pán Mohr na Popradskom modelárskom dni. Model, krúžiaci v kolese nadšených divákov, chrlil dym z výfukov i z kanónu. Plameňometom na diaľku podpálil maketu muničného skladu, napchatú petardami. Sklad vybuchol, povetrím plným dymu lietali kusy lepenky.  „Nakreslil a postavil som ho sám, podľa obrázkov v časopisoch a vojnových filmov, na ktoré som opakovane chodil do kina,“  spomína pán Mohr na časy, keď súc údržbárom v textilke vypĺňal pracovný čas stavbou tanku. Jeden článok pásu robil takmer hodinu. Nad zmysluplnosťou „sabotovania socialistického výrobného procesu“ sa dnes usmeje:  „Každý robil v pracovnej dobe nejaké fušky, ja som staval tank“,  vraví, dodávajúc, že v tom čase skutočnú T 34 nevidel. Nemal auto, ktorým by sa odviezol na Duklu alebo do múzea v Prahe. Dnes sa dá model guličky strieľajúceho, dym i plamene chliaceho tanku na diaľkové ovládanie kúpiť za vyše tritisíc eur, ale podľa pána Mohra sa nič nevyrovná slastnému pocitu, keď si model doma spravíte „na kolene“ sami.

Na Popradskom modelárskom dni vystavovalo takmer dvestopäťdesiat modelárov. Veľa modelov boli verné zmenšeniny automobilov, nákladných ťahačov, traktorov, tankov, lodí i ponoriek či vrtuľníkov na diaľkové ovládanie s výkonnými elektromotormi. Modely za tisíce eur sú krásne. Potešia hlavne deti, ktoré hravo odvezú na vlečke alebo na korbe. Dospelí muži pri nich mladnú. Vysielačkami ovládané lietadlá alebo vrtuľníky vzlietnu i pristanú bezpečne. Sú to však dokonalé stroje, ktoré stačí zmontovať a spojazdniť. V porovnaní s klasickými plastovými modelmi pri ich montáži často chýba tvorivosť, improvizácia a napokon i originalita, ktorou sa vyznačuje každý plastový model. Predsa len – lepenie lietadielok, zostavovanie poľných letísk s plastovým dobovým vozovým parkom aj s hangármi a krátermi po výbuchoch na pristávacej dráhe, alebo mesiace trvajúce modelovanie železničných tratí s minikrajinkami, vlakovými stanicami, dokonca s tunelmi popod kopce, na ktorých tróni zrúcanina hradu a pár turistov, má iné čaro, ako púhe zloženie dokonalého modelu, na ktorom nič netreba dorábať, vytvárať. Kráľmi modelárskych svetov preto asi navždy ostanú klasické modely lietadiel, vláčikov, lodí, autíčok. Modely také, s ktorými sa môžeme nekonečne vyhrať takmer k dokonalosti napríklad v podobe diarám. Jedna z najkrajších, akú som kedysi videl, predstavovala na morskom dne zostrelený americký bombardér Boeing B – 17 s roztrieštenými kusmi „plastových plechov“. Okolo skutočný piesok a koraly zo špongií, neďaleko ležiaca zostrelená japonská stíhačka Mitsubishi A6M Zero a pomedzi to maličké postavičky potápačov. Všetko ako snom prekryté svetlomodrým plexisklom morskej hladiny.   

Vyberám zo zbierky model strmhlav útočiaceho Junkersa Ju 87 G – 1 s protitankovými kanónmi pod krídlami. „Stuka“ má vyše štyridsať rokov. Je funkčná: točia sa kolieska i trojlistá vrtuľa, kryt motora sa odklápa. Len anténa je odlomená. Chce to opravu, aby ste mohli prijať vzdialený rádiogram z detstva: Ak ste ešte nezlepili žiadny model, je čas začať. Nečakajte na dlhé zimné večery. Ako teraz, ani neskôr nebude v telke nič a v knižnici budú dovolenky. Život s modelmi je fantastický. So životom s modelkami sa nedá porovnať. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?