reklama

Václav Havel a srdiečko

Václav Havel by dnes sfukoval osemdesiat sviečok na narodeninovej torte. Nepochybujem, že by bola v tvare jeho obľúbeného srdca, ktorým tak rád ukončieval podpis. Tieto dni sú plné spomienok na neho, a tak ich zopár pridám i ja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vrcholilo prvé slobodné leto po Novembri 1989. Dialo sa niečo nepredstaviteľné, voľné a fantastické: mohli sme slobodne cestovať kam sme len chceli. Žiadne ostnaté drôty... Samozrejme, ťahalo nás to na Západ. Aj mňa. Dovtedy som nikdy na Západe nebol - s výnimkou jediného letného výmenného pobytu odrastenejších deciek na juhoslovanský Hvar. Pobyt sa konal na základe nejakých dohôd odborárov v liptovskohrádockej Tesle a ich juhoslovanských partnerov, Aj tak sme do tej Juhošky nesmeli ísť celá rodina, mohol som len ja sám. Aby sme všetci neemigrovali... Ale nie o tom som chcel...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo to 12. júla 1990, keď som sa vybral na Západ, presnejšie k rodine, ktorá vtedy žila neďaleko Kolína nad Rýnom. Cesta bola jednoduchá: rýchlikom do Prahy, z Prahy autobusom do Frankfurtu nad Mohanom, tam ma vyzdvihla sesternica s rodičmi. Oči som mal vyočené z toho, ako intenzívne som vnímal celé to Západné Nemecko, aj keď už bolo zjednotené. Videl som precízne upravenú a čistú krajinu, videl som, ako v domácnosti všetok odpad pozorne separujú, pil som poriadne a silné, poctivé pivo, prvýkrát v živote som videl automaty na nápoje, na prezervatívy aj na žuvačky. Nerozbité, nepoškodené. Prvýkrát som ochutnal hamburger z McDonaldu pri skutočnej benzínke Shell... Ale nie o tom som chcel...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cieľom môjho letného výletu na Západ bol Berlín, kde sa 21. júla 1990 uskutočnil obrovský koncert Rogera Watersa The Wall - Live In Berlin. Sesternica mi naň kúpila lístok - preto som musel precestovať takmer celé Nemecko, aby som sa k nemu dostal, potom z Kolína do Berlína a z Berlína (po koncerte) smerom na Drážďany a späť do Prahy. Čo s tým všetkým ale má spoločné Václav Havel? Nemálo.

Prvé srdiečko

Od začiatku mi bolo jasné, že keby nebolo Václava Havla, Novembra 1989 atď., asi by som na žiadny koncert do zjednoteného Berlína necestoval, tobôž nie cez Frankfurt nad Mohanom a Kolín nad Rýnom. Keď som prišiel rýchlikom do Prahy, mal som pred sebou takmer celý deň voľna. Nadšený z očakávania blížiaceho sa koncertu Rogera Watersa dostal som naozaj šialený nápad: poďakovať sa Václavovi Havlovi, poďakovať sa prezidentovi - za to, že môžem cestovať na Západ, na nejaký koncert :-) . Išiel som naslepo. Václav Havel vtedy býval na nábreží, neďaleko Resslovej ulice a Tančícího domu. Ten dom, kde pán prezident býval, som našiel veľmi rýchlo. Brána doň nebola zamknutá. Vošiel som a stúpal som hore po schodoch, až som sa ocitol pred dverami bytu Havlovcov. Zazvonil som a... ...dvere sa otvorili a v nich stál pán prezident. V tričku a vo svetlých rifliach. Predstavil som sa, povedal som čo som chcel a potom sme sa krátko porozprávali. Len pár viet. Pán prezident sa ospravedlnil, každú chvíľu po neho malo prísť auto. Poprosil som ho o podpis. Nemal som pri sebe žiadny vhodnejší papier, a tak som mu podal prepisovačku a cestovný lístok do Prahy. Pán prezident sa mi podpísal a pomaly sme zišli pred dom. To už prichádzalo biele zánovné auto (nespomeniem si, či to bolo BMW alebo Mercedes) s prezidentskou štandardou na prednom blatníku. Václav Havel ešte stihol podať ruku niekoľkým okoloidúcim, nastúpil a zamával nám na rozlúčku. Bolo to šialené - veď ja som jednoducho navštívil pána prezidenta :-) !

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Predná a zadná strana môjho cestovného lístka do Prahy z 12. 7. 1990. Všimnite si tú cenu: 120,- Kčs - a v prvej triede :-) ! Na zadnej strane môj prvý podpis od prezidenta Václava Havla - aj s jeho povestným srdiečkom :-) .
Predná a zadná strana môjho cestovného lístka do Prahy z 12. 7. 1990. Všimnite si tú cenu: 120,- Kčs - a v prvej triede :-) ! Na zadnej strane môj prvý podpis od prezidenta Václava Havla - aj s jeho povestným srdiečkom :-) . (zdroj: Archív autora)

Druhé stretnutie

Druhýkrát v živote som sa s Václavom Havlom stretol v čase, keď ako prezident oficiálne navštívil Liptov. Bolo to 29. mája 1992. Spoločná Česká a Slovenská Federatívna Republika sa pod tlakom hlavne slovenských nacionalistických / národoveckých síl pomaly ale isto rozpadala. Napriek tomu Václava Havla v Liptovskom Mikuláši vítali stovky a stovky ľudí, kto bol bližšie, podával mu ruku, neraz kvety. Žiadne extrémne opatrenia ochrankárov, žiadne odtláčanie davov nabok... Pán prezident sa snažil pozdravy opätúvať. Išli sme na Mestský úrad v Liptovskom Mikuláši - najskôr do kancelárie primátora Alexandra Slafkovského, potom do do posledného miesta na sedenie aj na státie nabitej veľkej zasadačky, kde sa Václav Havel prihovoril prítomným a kde bola s ním beseda. Spomínam si aj na to, ako Václav Havel navštívil Teslu v Liptovskom Hrádku a v závodnej jedálni si dal obed. A opäť - žiadni ochrankári okolo, protokol minimálny: pán prezident si zobral podnos, postavil sa k okienku a dostal obed. Usadil sa k pracovníčkam z výroby a naobedoval sa s nimi. Neuveriteľné? Fotografie neklamú:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pán prezident v tesláckej závodnej jedálni.
Pán prezident v tesláckej závodnej jedálni. (zdroj: Foto © Chris Fox Ricketts)
Prezident ČSFR Václav Havel pri obede s pracovníčkami Tesly Liptovský Hrádok.
Prezident ČSFR Václav Havel pri obede s pracovníčkami Tesly Liptovský Hrádok. (zdroj: Foto © Chris Fox Ricketts)
Pred návštevou Tesly v Liptovskom Hrádku. Prezident Václav Havel vo svojom typickom svetri.
Pred návštevou Tesly v Liptovskom Hrádku. Prezident Václav Havel vo svojom typickom svetri. (zdroj: Foto © Chris Fox Ricketts)

Druhé srdiečko

Moje tretie stretnutie s Václavom Havlom bolo neskutočne bizarné a udialo sa opäť v Prahe - v malej reštaurácii Čertovka, ktorá leží celkom blízko Vltavy a krásne z jej terasy vidieť na Karlův most. Do Čertovky sa vchádza úzkou uličkou, akurát na šírku jednej osoby - je to posledná zachovaná protipožiarna ulička na Malé Straně. Blížil sa veľmi významný a pamätný deň - streda 7. september 1994 - a s ním koncert skupiny Pink Floyd na Strahově. Skutočne - ani neviem ako, žeby čírou náhodou(?) som sa deň pred koncertom potuloval po pražskom centre a po Malé Straně. Všimol som si, že pri vstupe do úzkej uličky k Čertovke stojí statný černoch so zakrúteným káblikom, ktorý mu visel z ucha, a s vysielačkou. V tej chvíli som začal tušiť, že "tu sa asi niečo chystá :-) . " Dal som sa s ochotným chlapíkom do reči a čoskoro vysvitlo, že pochádza z U. S. A. - z Floridy, a skutočne celkom náhodou(?) z malého mesta, kde v tom čase jedna moja kamarátka z Liptovského Mikuláša študovala na strednej škole a privyrábala si opatrovaním detí. Nikdy nebol svet taký malý, ako vtedy. Ochotný bodyguard mi prezradil, že na terase je už prestrené... "Pink Floyd...?" pýtam sa. "Yes. And Mister President..."  Začal som tušiť, čo sa stane. Podľa protokolu by najskôr mali do Čertovky prísť "pinkfloydi" a potom prezident Václav Havel. Aj sa tak stalo. Najskôr prišla kolóna tyrkysových dodávok Volkswagen a z nich postupne vystupovali hudobníci - David Gilmour s manželkou Polly Samson, Rick Wright, Nick Mason... sprievodné vokalistky, menežéri a množstvo v tej chvíli neznámych ľudí. Potom prišlo auto s prezidentom Václavom Havlom. To už vchod do Čertovky obliehali novinári, kameramani, fotografi a zopár fanúšikov, ktorí náhodou išli okolo. Dvojici Poliakov sa podarilo ešte pred Čertovkou uloviť pár podpisov na turistickú mapu Prahy. Keď všetko utíchlo a hostia aj s hostiteľom už boli na terase, spýtal som sa "starého známeho ochrankára," či by som si nemohol ísť dať podpísať lístok na koncert. S úsmevom kývol, akože áno - a ja som tak získal podpisy na zajtrajší koncert. Možno ste už niekedy počuli niečo o "siedmom nebi." To moje "siedme nebo" bolo vtedy tam, na terase Čertovky.

Moja vstupenka na pamätný pražský koncert Pink Floyd - The Division Bell. Celkom hore v strede podpis Václava Havla aj so srdiečkom :-) . Podpis hrubou fixkou patrí najlepšiemu bubeníkovi na svete, ktorý kedy hral v Pink Floyd - Nickovi Masonovi ;-) .
Moja vstupenka na pamätný pražský koncert Pink Floyd - The Division Bell. Celkom hore v strede podpis Václava Havla aj so srdiečkom :-) . Podpis hrubou fixkou patrí najlepšiemu bubeníkovi na svete, ktorý kedy hral v Pink Floyd - Nickovi Masonovi ;-) . (zdroj: Archív autora)

* * * * * * * * * * *

Milý a vážený pán prezident Václav Havel - veľká vďaka za možnosti stretnúť sa s Vami, vďaka za nezabudnuteľné zážitky, ktoré mi boli v slobode a demokracii aj vďaka Vám dopriate. Ďakujem.

Pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí. (Václav Havel)

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu