Vojna a Povstanie v pohyblivých obrazoch

Autor: Martin Droppa | 18.9.2016 o 3:00 | (upravené 18.9.2016 o 3:15) Karma článku: 4.02 | Prečítané  349-krát

Naše ministerstvo školstva odporúča pedagógom gymnázií, stredných škôl a konzervatórií, aby navštívili vybrané koncentračné tábory, pamätné miesta holokaustu, Povstania a II. svetovej vojny a aby organizovali o tom besedy. 

Podľa mňa je to dobrá myšlienka a mala by sa ujať - pedagógovia by sa jej mali zodpovedne a svedomito čo najskôr chopiť. Pretože je najvyšší čas. Nie je predsa "normálne," aby stredoškolák v maturitnej triede nevedel ani len základné informácie o II. svetovej vojne alebo o Povstaní. V podstate mnohí stredoškoláci napríklad o Povstaní nevedia nič. Bohužiaľ. Je to na škodu vecí - už len preto, lebo jedného dňa sa z nich stanú dospelí ľudia a možno budú postavení (aj) pred otázky svojich detí, smerované k Povstaniu a k II. svetovej vojne. Čo im povedia? Že "keď sme to preberali, akurát som nebol / -a v škole?"

Ministerstvo v súvislostiach, o ktorých píšem, odporúča návštevy Múzea holokaustu v Seredi, Múzea židovskej kultúry v Bratislave, Múzea  Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, návštevu Ústavu pamäti národa v Bratislave, Pamätníka obetiam rómskeho holokaustu v Dubnici nad Váhom, Pamätníka rómskeho holokaustu v Dunajskej Strede.

V Poľsku by žiaci mali navštíviť nemecký koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz - Birkenau (Osvienčim - Brezinka), v Českej republike koncentračný tábor v Terezíne. Odporúčajú sa aj návštevy miest a obcí, kľúčovo spájaných s II. svetovou vojnou alebo s Povstaním: Baláže, Čierny Balog, Kalište, Kremnička, Kľak, Ostrý Grúň, v Česku Lidice, Ležáky. Ja by som k nim pridal a odporučil aj návštevu slovenskej Nemeckej s vápenkou a Národního památníku hrdinů heydrichiády v Resslovej ulici v Prahe - kde sa odohral posledný boj československých parašutistov (medzi nimi aj Slováka Jozefa Gabčíka) proti nacistom.

Myslím si, že najdôležitejšie je vzbudiť u mladých ľudí záujem - v tomto prípade o Povstanie a o II. svetovú vojnu.  Na začiatok netreba až tak veľa, stačí len "siahnuť" do ponuky You Tube alebo navštíviť dobrú predajňu s DVD (odporúčam predajňu Slovenského filmového ústavu s pekným názvom Klapka, ktorá je na Grösslingovej ulici v Bratislave, a majú v nej, okrem iného, aj všetky slovenské filmy, ktoré vyšli na DVD.)

"Siahol som" do svojho archívu a poznámok a v spolupráci s odborníkmi na kinematografiu som pripravil dve kolekcie filmov o Povstaní a o II. svetovej vojne československej, resp. slovenskej produkcie, ktoré vám ponúkam ako "odporúčané pozeranie." Možno práve mladým ľuďom tieto filmy aspoň na začiatok priblížia naše kruté vojnové dejiny a neľahké boje o slobodu a demokraciu a hlavne v nich vzbudia iskrivý záujem i zvedavosť o dôležité etapy našej histórie. Mať záujem je totiž to najdôležitejšie. Filmy sú zoradené podľa abecedy. Samozrejme - privítam, keď môj zoznam v diskusii doplníte. rozšírite a aj podrobíte kritike. Ďakujem vopred.

 

Hrané filmy o Povstaní a II. svetovej vojne

Deň, ktorý neumrie (réžia Martin Ťapák, 1974) Výborná dráma podľa scenára Ivana Bukovčanova s hviezdnym obsadením (Štefan Kvietik, Radoslav Brzobohatý, Emília Vášáryová, Dušan Tarageľ, Milan Kňažko a ďalší). Príbeh vojnového zajatca (Štefan Kvietik), ktorý utečie z nemeckého transportu a postupne sa pridá k povstalcom. Zapája sa do bojov ako jeden z členov posádky pancierového vlaku (vo filme “hrá” aj niekoľko skutočných vozňov povstaleckého pancierového vlaku). Druhú dejovú líniu filmu tvoria príbehy a osudy obyvateľov dedinky v horách, ktorá sa náhle dostáva do zovretia nemeckých nacistov na jednej a povstalcov na druhej strane. Dráma vyvrcholí počas zimných ústupov povstalcov do hôr.  

Kapitán Dabač (réžia Paľo Bielik, 1959) ”Kultová” filmová dráma o mladom dôstojníkovi slovenskej armády (Ladislav Chudík), ktorý si počas bojov na Ukrajine postupne uvedomuje hrôzy fašizmu. Po návrate na Slovensko sa zapojí do Povstania, nedokáže však prekonať postoj samotára, ani pochybnosti o zmysle partizánskej činnosti. Vo tomto filme sa prvýkrát v slovenskej kinematografii objavila téma individuálneho hrdinu, ktorý sa v existenčne vypätej historicko-spoločenskej situácii odmieta stať súčasťou kolektívneho konania.

Muž, ktorý luže (réžia Alain Robbe-Grillet, 1968) Rozprávanie plné pravdy a klamu, skutočnosti a predstierania. Hrdinom je akýsi novodobý barón Prášil (Jean-Louis Trintignant), ktorý svojimi historkami o hrdinovi miestneho odboja mystifikuje obyvateľov malého slovenského mesta a získava si priazeň a lásku žien. Prvá slovensko-francúzska filmová koprodukcia. Ďalej hrajú: Zuzana Kocúriková, Sylva Turbová, Jozef Kroner, Ivan Mistrík a ďalší.

Pieseň o sivom holubovi (réžia Stanislav Barabáš, 1961) Poviedkový film, ktorý sa odohráva v slovenských horách na konci II. svetovej vojny. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny. Hraný debut režiséra Stanislava Barabáša mal netradičnú formu voľného cyklu šiestich poviedok a priniesol nový pohľad na vojnu. Namiesto odvážnych vojenských činov sa do popredia dostal život na okraji frontu.

Posledný návrat (réžia František Kudláč, 1958) Súdobý psychologický príbeh o manželskej kríze bývalého partizánskeho veliteľa Petra a jeho ženy Leny. Film rieši konflikt medzi ženou, ktorá sa nechce vzdať svojho povolania a obetuje mu šťastie celej rodiny a medzi mužom, ktorý vo svojej osamelosti hľadá pochopenie u svojej ženy. V hlavných úlohách Ladislav Chudík a Jela Lukešová.

Trofej neznámeho strelca (réžia Vladimír Pavlovič, 1974) Dramatický príbeh z Povstania. Na medzinárodnej poľovníckej výstave je za najkrajšiu trofej označené mohutné parožie jeleňa, ktorého v roku 1944 zastrelil neznámy partizán. Na výzvu sa prihlási mnoho ľudí so svojím svedectvom. Na základe ich výpovedí po tridsiatich rokoch opäť ožívajú spomienky na krutosť vojny a tvrdý partizánsky život. Film, plný psychologických zvratov a napätia po náhlej smrti režiséra dokončil jeho kameraman Vincent Rosinec. 

Tvár v rose (réžia Jozef Banyák, 1988) Predlohou pre tento televízny film sa stala novela Kňaz od Františka Švantnera. Je to príbeh z dramatických vojnových čias, ktorý dokazuje, že nikto nemôže ostať bokom od zápasu medzi silami dobra a zla. Príbeh kňaza z konca II. svetovej vojny sa filmársky odohráva v osade Vlkolínec. Švantnerov text, pretavený do výborného scenára, je modelový, so silným existenciálnym nábojom, s dôrazom na epickú líniu a psychológiu postáv. Dominantným znakom novely aj filmu je zaujatie postoja človeka v krajnej situácii, kedy sa dostáva medzi mlynské kamene - povstalcov, predstavujúcich vzburu proti poriadku “nového režimu,” a vojakov, ktorí ho udržiavajú. Švantnerov hrdina však nechce byť na žiadnej strane, pretože uprednostňuje pokoj. Preto sa napokon pridá na stranu “poriadku." Vo filme hrá hlavnú úlohu vynikajúci Karol Machata, v ďalších rolách uvidíme Viliama Polónyiho, Milana Bahúla, Jána Mistríka, Mateja Landla a ďalších.

V hodine dvanástej (réžia Andrej Lettrich, Jozef Medveď, 1958) Dramatický príbeh z obdobia Povstania. V malej slovenskej dedine zabije nemecký vojak v bitke svojho kamaráta a potom strávi noc u mladej ženy, manželky miestneho veliteľa Hlinkovej gardy. Veliteľ jednotky SS prikáže zavrieť desiatich rukojemníkov za oboch zmiznutých vojakov. Po návrate hlavného vinníka, ktorý sa však k svojmu činu neprizná, si musia rukojemníci vybrať spomedzi seba piatich, ktorým bude udelená milosť. V hlavnej úlohe bezcitného a nemilosrdného nemeckého veliteľa Ladislav Chudík.

Vlčie diery (r. Palo Bielik, 1948) Ďalší “kultový” dramatický príbeh z obdobia Povstania, odohrávajúci sa v malej slovenskej dedine, zachytáva tragický osud vdovy Svrčinovej (Beta Poničanová) a jej štyroch synov, bojujúcich na strane partizánov proti nemeckým okupantom. Týmto filmom sa Paľo Bielik etabloval ako režisér. Film sa považuje za významné dielo slovenskej kinematografie a jeden z kľúčových filmov stvárňujúcich tému Slovenského národného povstania. Zaujímavosťou je, že v tomto filme sú použité aj dobové, historické dokumentárne zábery z Povstania.

Zvony pre bosých (r. Stanislav Barabáš, 1965) Dramatický príbeh z konca II. svetovej vojny, nakrútený podľa drámy Ivana Bukovčana. Dvaja partizáni sa po bojovej akcii vracajú ku skupine, vedúc so sebou mladého nemeckého vojaka. Uprostred beznádejne pustých hôr sa ocitnú ľudia z dvoch nepriateľských táborov. Kým partizáni strácajú kontakt s jednotkou, Nemec stráca nádej, že sa mu podarí vyviaznuť z tejto situácie. Interpretácia vojny je vo filme osobnostná a individualizovaná, ide o dôsledne koncentrovanú dramatickú kompozíciu, založenú na postupnej gradácii medziľudských vzťahov. V hlavných úlohách Ivan Rajniak, Vlado Müller a Axel Dietrich. Zaujímavá je aj hudba vo filme, ktorú zložil famózny Zdeněk Liška.

(Výber hraných filmov som pripravil v spolupáci s Martinom Kaňuchom - filmovým teoretikom, šéfredaktorom filmologického časopisu Kino-Ikon - a s Asociáciou slovenských filmových klubov.)

 

Dokumentárne filmy o Povstaní a II. svetovej vojne

Francúzski partizáni v SNP (réžia Martin Slivka, 1985) Podľa najnovších výskumov sa Povstania zúčastnili bojovníci tridsiatich troch národov a národností. Medzi nimi aj francúzski utečenci zo zajateckých táborov, ktorí sa významne podieľali na bojoch pri Strečne a vo Vrútkach a okolí. Francúzski veteráni vo filme putujú po miestach ich pôsobenia a spomínajú na prvé kontakty so slovenským obyvateľstvom a na boje.

Generáli (réžia Rudolf Urc a Dušan Kulíšek, 1969) Film o generáloch Slovenského národného povstania Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi. Prvá časť filmu dokumentuje kľúčové momenty príprav vzniku Povstania, druhá časť je dokumentárnou rekonštrukciou vyvrcholenia Povstania a tragického konca oboch generálov.

Hlási sa Slobodný slovenský vysielač (réžia Rudolf Urc, Pavol Sýkora, 1964) Filmová pripomienka významnej úlohy banskobystrického rozhlasu počas Povstania. Zaujímavo spracovaná téma formou obrazovo-zvukovej koláže, rekonštrukcie rozhlasového vysielania a spomienok známych osobností z rozhlasu, filmu a televízie.

Kalište (réžia Vlado Kubenko, 1973) Dokumentárny film o histórii obce Kalište, jedného z partizánskych centier, a o jej vypálení v marci 1945. K silnému emocionálnemu účinku filmu prispelo fotografické videnie kameramana Alexandra Strelingera a charakteristická, expresívne ladená folkloristická hudba Svetozára Stračinu.

Mimoriadne cvičenie (réžia Vlado Kubenko, 1971) Dlhometrážny dokumentárny film, venovaný 2. československej paradesantnej brigáde, ktorá sa sformovala v ZSSR a stala sa kľúčovou bojovou jednotkou v Karpatsko-duklianskej operácii aj v Povstaní. Film je mimoriadny z hľadiska výpovednej aj umeleckej stránky.

Monológy (réžia Martin Slivka a Miloslav Kubík, 1964) Dokumentárny film o bojovej ceste partizánskej brigády Čapajev a o záhadnej a dodnes nevyjasnenej smrti jej veliteľa Ľudovíta Kukorelliho. Vzácne sú v dokumente výpovede Kukorelliho manželky, bývalých Čapajevovcov a ľudí, ktorí im pomáhali.

Nemecká (réžia Peter Solan, 1974) Dokumentárna rekonštrukcia vyhladzovacej akcie v obci Nemecká v januári 1945, pri ktorej bolo v miestnej vápenke zabitých vyše 900 obetí, civilné obyvateľstvo aj zajatí partizáni rôznych národností. Komentár Ladislava Chudíka a súdne výpovede sú sugestívne dopovedané obrazom a kamerou Alexandra Strelingera. 

Nikdy viac (réžia Ctibor Kováč, 1958) Dlhometrážny dokumentárny film o zločinoch fašizmu a o vraždách, ktorých sa dopustili príslušníci pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na účastníkoch Slovenského národného povstania. Dobovo účelový, ale historicky zaujímavý film so zábermi zo súdneho konania a z domácich a zahraničných archívov.

Vzdušný most (réžia Eva Štefankovičová, 1984) Dokumentárny film o význame letiska Tri duby počas Povstania, kedy zohrávalo dôležitú úlohu leteckého koridoru z Poľska a Sovietskeho zväzu. Reportážne výpovede žijúcich pamätníkov strieda dynamická montáž z domáceho a moskovského filmového a fotografického archívu.

Za slobodu (réžia Paľo Bielik, 1945) Strihový dokument o Slovenskom národnom povstaní. Autentický filmový materiál, ktorý nakrútil Paľo Bielik s kameramanmi Karolom Krškom, Václavom Richterom a ďalšími spolupracovníkmi počas Povstania, dodnes používajú dokumentaristi ako primárny dobový zdroj.

(Výber dokumentárnych filmov som pripravil v spolupráci s filmovou kritičkou a historičkou Evou Fialovou a s Asociáciou slovenských filmových klubov.)

Na záver maličký kvíz: V ktorom filme (okrem Tvár v rose) z prvého zoznamu sa časť exteriérov nakrúcala aj na Vlkolínci?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.


Už ste čítali?