Pohlavne zneužívané devy v resocializačnom centre, rozhádaní a jeden na druhého nevkusne nadávajúci politici a političky, nespokojná verejnosť, protesty s krvavými útokmi, vulgarizácia verejného priestoru, arogancia moci a ešte väčšia bezmocnosť bezmocných, žabo-myšie vojny a škriepky bezvýznamných, malé a ešte menšie výplaty, nekresťansky drahá voda zamaskovaná za šunku, severokórejské jadrové zbrane a pokusy s nimi, tragická havária záchranárskej helikoptéry, nedočapované a zvetralé pivo v krčme, predražené lístky na koncert, na ktorý radšej nepôjdete, nenávistné výlevy anonymov v diskusiách, masové nálady "proti" a nie "za," kšefty tých, ktorí majú dosť peňazí na kšeftovanie, nečinnosť činných, kolabujúce zdravotníctvo, školstvo, súdy, polícia, politika... všetko kolabujúce... Večer čo večer to všetko človek ako karcinogénne mlieko dobrovoľne saje z chorých prsníkov televíznych staníc, pričom cez deň sa to isté na neho valilo z internetových správ a novín. Nemyslím si, že nás - tu na Slovensku - ohrozuje tých pár emigrantov usadených kdesi pri Nitre alebo tých pár desiatok utečencov, umiestnených v utečeneckých a záchytných táboroch, ktorí tu aj tak nechcú ostať. Myslím si, že my sami sa dostatočne ohrozujeme na duševnom zdraví a rovnováhe aj sami. Zožierajú nás vnútorní hajlujúci lykožrúti nevraživosti, nenávisti, predsudkov, dobrovoľne sa prepchávame bulvárom a "senzačnými správami" povrchných novinárov, naháňajúcich si sledovanosť, čítanosť a napokon aj reklamu - lebo bez nej by sme si nevedeli ani vlasy - zuby - chrbát umyť, ani zájsť do banky, ani decku desiatu do školy pripraviť, ani toaletný papier kúpiť, ani..., ani... Ani nič. A potom sa čudujeme, že nemôžeme zaspať, otrasení haváriou áut, pohoršení výškou promile, ktoré zistili v krvi už nebohého vinníka nehody.
Dosť!
Dosť bolo toho negatívneho, čo som sa snažil nazhŕňať do úvodu tohto článku. Teraz som povinný nejako vám to vynahradiť, kompenzovať to zlé, čo sa na nás valí denne a zovšadiaľ. Rozhodol som sa preto, že vás pozvem na krátku fotoprechádzku jednou malou dedinkou v údolí, nachádzajúcou sa na severe pod Čertovicou v Nízkych Tatrách. Pozývam vás na upokojujúci výlet na Vyšnú Bocu - starú banícku obec, ktorú kedysi, okolo roku 1470 založili nemeckí baníci, ťažiaci v celej oblasti Bocianskej doliny zlato, antimón aj železo. Pre mňa - rodom aj pobytom Liptáka - sú Bocianska dolina, Vyšná Boca aj Nižná Boca, ale i Malužiná či Kráľova Lehota známe. Ale: Kto z vás, čitateliek a čitateľov z celého Slovenska (aj zo zahraničia) bol na Vyšnej Boci? Ruku hore! Aha - nie je vás až toľko :-) ! Tak sa pokojne usaďte a prezrite si moje fotografie. Dúfam, že pri nich aspoň trocha pookrejete a prídete na príjemné myšlienky a pokojné zamyslenia sa. A ak sa vám fotografie a ich atmosféra zapáčia, nič vám nebráni, aby ste túto malebnú dedinku doslova v údolí, ktorá má ani nie 150 obyvateľov, navštívili. Nájdete v nej čistý vzduch, pokoj a ticho, ak sa pošťastí, tak v okolí aj nejaké huby a hríby a lesné plody. Stretnutie s neškodným medveďom nie je vylúčené :-) ! A v malej krčme v strede dedinky môžete všetky svoje zážitky zapiť dobre vychladenou Vineou.