Francúzsko IV. - Tam, kde zavraždili kňaza

Autor: Martin Droppa | 6.9.2016 o 14:36 | Karma článku: 10.10 | Prečítané  9362-krát

Tá vražda vyvolala nielen vo Francúzsku obrovskú vlnu hrôzy, pohoršenia, odsúdenia, ale aj neoprávnené a silne prvoplánové reakcie hlavne populistických extrémistov, nasmerovaných proti (francúzskej) moslimskej komunite.

Jej obeťou sa totiž stal ani nie 86-ročný katolícky kňaz Jacques Hamel, ktorý vo farnosti normandského mestečka Saint-Étienne-du-Rouvray vykonával svoju službu Bohu od roku 2000, pričom úzko spolupracoval aj s miestnym imánom Mohammedom Karabilom - hlavným duchovným regionálnej normandskej rady moslimov. Kňaza Hamela obzvlášť brutálnym spôsobom, podrezaním hrdla, priamo v miestnom kostole v utorok 26. júla 2016 zavraždili dvaja mladí stúpenci Islamského štátu - Adel Kermiche a Abdel Malik Petitjean. Presné pohnútky a motivácie ich zbesilého činu sa ale nedozvieme, pretože oboch vrahov priamo v kostole zneškodnila francúzska jednotka protiteroristickej polície.

Do takmer tridsaťtisícového mesteška Saint-Étienne-du-Rovray prichádzame necelé tri týždne po tragédii. Popoludnie v centre mesta je takmer prázdne a ospalé, možno skôr unavené z toľkej hrôzy. Radnica - hôtel de ville - má celé priečelie zahalené veľkými čiernymi zástavami, asi ako keď v rozprávke smutný kráľ dá zahaliť svoj zámok aj celé kráľovstvo do čierneho súkna. Doslova. Pred radnicou je množstvo (už vyschnutých) kvetov rôznych druhov a farieb, prevládajú (kedysi) červené ruže. A kahance, sviečky, drobné predmety, krížiky... Nad čiernymi zástavami je v priečelí budovy vysekaný nápis Liberté - Égalité - Fraternité, známe heslo z čias Veľkej francúzskej revolúcie, keď krajina nastupovala na cestu demokracie. Pred radnicou, len pár krokov cez cestu, je dom so sivou plechovou bránou a bráničkou. Na kľučke visí suchý kvietok, na chodníku sú suché kvety, kytice a sviečky. Stojíme pred domom kňaza Hamela. Odtiaľ je to len pár krokov pred kostol, kde bol kňaz zavraždený. Do kostola sa, pochopiteľne, nedá dostať - je uzamknutý a z celej prednej časti obohnaný kovovými zátarasami, takými, aké vídavame na koncertoch a ktoré oddeľujú pódium od návštevníkov v prvých radoch. Dlažba pred kostolom je zasypaná vrstvami vencov, kvetov, kytíc, medzi nimi sú zapichnuté francúzske zástavy, ďalšie vejú na zátarasách, kde sú pouväzované ružence a kvety. Nechýbajú ani odkazy nebohému kňazovi a úprimné vyznania. "Plačeme od večnej bolesti a voláme k Tebe, Bože náš..." Úprimné, pietne a dojemné, ale hlavne smutné. Veľmi smutné.

Opustime nateraz osobné úvahy a reportážne záznamy a skúsme sa pozrieť na to, ako tragédiu vnímajú domáci - Francúzi v Normandii. Bolo dosť času porozprávať sa s nimi nielen o tejto udalosti. Francúzi - bez rozdielu náboženskej príslušnosti - si predovšetkým kladú otázku, prečo útočníci zaútočili na predstaviteľa katolíckej cirkvi a dokonca priamo v kostole. Pre veľkú časť verejnosti by bolo skôr "pochopiteľné," keby útok smeroval na "civilistov," napríklad ako v juhofrancúzskom Nice. Zdá sa, ako keby si francúzska verejnosť akoby "zvykla" na teroristické útoky, naraz namierené proti väčšej skupine obyvateľstva. Ale zavraždiť kňaza? A priemo v kostole? To tu ešte nebolo. Podstatné je, že Francúzi, a treba zdôrazniť, že aj francúzska moslimská komunita, boli či stále sú týmto sadistickým činom pobúrení. Francúzski moslimovia sa od tohto činu a aj od podobných teroristických akcií radikálov rázne dištancovali a odsúdili ich medzi prvými. Moslimovia sa zapojili do rôznych akcií a podujatí, ktoré smerovali k odsúdeniu nielen tohto zločinu. Organizovali protesty aj prednášky s témami ako sú spolužitie moslimov s kresťanmi a podobne. V neposlednom rade bolo dôležité, že svoje protesty a pohoršenie tlmočili priamo a prostredníctvom delegácie osobne francúzskemu prezidentovi Francoise Hollandemu. Zaujímavé je, že ani táto vražda a ani masaker v Nice výrazne neovplyvnili vzťahy medzi francúzskymi nemoslimami a francúzskymi moslimami. Tie sú totiž budované dlhé desaťročia, z generácie na generáciu v liberálnej a sociálne založenej francúzskej spoločnosti. Možno, ale len načas, došlo k určitému ochladeniu týchto väzieb a vzťahov, niektorí ľudia sa stali viac či menej podozrievaví - ale to je prirodzené a určite viac individuálne ako všeobecné. Dôležité je, že spolunažívanie francúzskych nemoslimov s francúzskymi moslimami ako bolo, tak aj ostalo relatívne dobré. Do tohto rámca ale nezahŕňame extrémistické prejavy - treba povedať, že na oboch stranách. Tých je ale minimum a väčšina Francúzov sa stále drží toho revolučného Liberté - Égalité - Fraternité. Rozdiely nie sú ani medzi severom a juhom Francúzska, aj keď mentalita južanov je viac impulzívna, živočíšna - ale opäť: platí to pre obe strany. O nepochybnom pokroku v intenciách štátom riadenej politiky svedčí aj to, že francúzske ministerstvo školstva seriózne uvažuje o zavedení arabčiny ako vyučovacieho jazyka do škôl. Či to bude na báze povinnej alebo dobrovoľnej, to sa ešte nevie. Zaujímavé je aj sledovanie toho, ako rýchlo vznikla a aj tak rýchlo zanikla "kauza" zákazu burkín na niektorých francúzskych plážach.

Napriek všetkému strašnému, negatívnemu a zlému, čo sa vo Francúzsku v ostatných mesiacoch stalo, a čo majú na svedomí bez pochýb psychicky vykoľajení ľudia (myslím si, že nikto psychicky zdravý sa zo dňa na deň nerozhodne vraždiť), je život vo Francúzsku pokojný - asi tak, ako aj inde v Európe. Krajina ani jej obyvatelia predsa nemôžu za to, že sa niekde vyskytne šialenec s nožom, útočnou puškou, granátom alebo s ťažkým nákladným autom. Podobná tragédia sa môže stať kdekoľvek inde, aj na Slovensku - veď si len spomeňme napríklad na "strelca" z Devínskej Novej Vsi. Ale to je už iná kapitola, nateraz ostaňme v krásnej krajine galského kohúta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Stano Dančiak mladší: Televízii vládnu zvlčilé časy

Čo musí obsahovať dobrý humor? Smie byť nekorektný? A ako funguje dopyt a ponuka medzi divákmi a televíziou? Aj o tom porozprával dramaturg a scenárista Stano Dančiak mladší.

KULTÚRA

Myslel si, že našiel pokrvnú líniu Ježiša Krista

Dokumentarista Bruce Burgess opisuje fungovanie tajných spolkov.

PLUS

Lepšie je byť gayom medzi židmi ako medzi Slovákmi

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince.


Už ste čítali?